Arsinoé II. Filadelfos ( – „Milujúca svojho brata“; * cca 316 pred Kr. – † júl 270 pred Kr. alebo 268 pred Kr.) bola helenistická princezná a jedna z najmocnejších žien staroveku. Postupne sa stala kráľovnou Trácie, Macedónie a nakoniec spoluvládkyňou ptolemaiovského Egypta.
Mladosť a rodina Arsinoé sa narodila okolo roku 316 pred Kr. ako prvá dcéra diadocha a zakladateľa dynastie Ptolemaia I. Sótéra a jeho druhej manželky Bereniky I. Pravdepodobne sa narodila v Memfise, no vyrastala v novej metropole Alexandria.Carney, Elizabeth Donnelly. Arsinoe of Egypt and Macedon: A Royal Life, s. 16. Oxford University Press, 2013. ISBN 978-0199711017.
Získala vynikajúce vzdelanie; predpokladá sa, že sa zúčastňovala na vyučovaní svojich bratov pod vedením popredných učencov. Neskôr viedla korešpondenciu s filozofom Stratónom z Lampsaku, ktorý mohol byť jej osobným učiteľom.Carney (2013), s. 17.
Mala početných súrodencov: Vlastní: brat Ptolemaios II. Filadelfos, sestry Filothera a Theoxéné. Nevlastní (z otcovej strany): Ptolemaios Keraunos, Meleagros, Lysandra, Lagos, Leontiskos a Eirené. Nevlastní (z matkinej strany): Magas (kráľ v Kyréne a Antigone.Huß, Werner. Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr., s. 200. München, 2001. ISBN 3-406-47154-4.
Kráľovná Trácie a Macedónie Okolo roku 299 pred Kr. (alebo 300 pred Kr.) ju otec v rámci diplomatických spojenectiev vydal za tráckeho kráľa Lysimacha, ktorý bol v tom čase jedným z najmocnejších diadochov. Napriek veľkému vekovému rozdielu (Lysimachos mal vtedy približne 60 rokov a Arsinoé asi 15) získala na tráckom dvore obrovský vplyv. Lysimachovi porodila troch synov: Ptolemaia, Lysimacha a Filipa.Bengtson, Hermann. Herrschergestalten des Hellenismus, s. 569. Beck, 1977.
Arsinoé nebola len pasívnou kráľovnou. Pod jej osobnú správu patrili dôležité mestá ako Efez (premenovaný na jej počesť na Arsinoeia), Kassandreia, Hérakleia Pontiké, Tios a Amastris.Memnón z Hérakleie, Perì hērakleias (= FGrHist. 434 F 5,4–5). Jej mocenské postavenie bolo také silné, že Lysimachos nechal uväzniť dôstojníka Telesfora v klietke až do smrti len preto, že si kráľovnú počas hostiny dovolil verejne zosmiešniť.Athénaios, Deipnosofistai 14, 616 c.
Intrigy a Agathoklova smrť V snahe zabezpečiť nástupníctvo pre svojich synov začala Arsinoé intrigovať proti korunnému princovi Agathoklovi (Lysimachovmu synovi z prvého manželstva). Obvinila ho z vlastizrady a podľa Pausania sa mu chcela pomstiť aj za to, že odmietol jej milostné návrhy. Lysimachos pod jej vplyvom súhlasil s odstránením syna. Agathokles bol uvrhnutý do žalára a okolo roku 283/282 pred Kr. zavraždený (pravdepodobne ho zabil Ptolemaios Keraunos alebo samotný Arsinoin syn Ptolemaios).Huß (2001), s. 256.
Tento čin však viedol k vzbure v armáde a k útoku Seleuka I., čo vyvrcholilo vo februári 281 pred Kr. v osudnej bitke pri Kurupedione. Lysimachos v bitke padol a jeho ríša sa zrútila. Arsinoé, ktorá sa vtedy nachádzala v Efeze, unikla seleukovským vojakom len vďaka ľsti: prezliekla sa za slúžku a nepozorovane ušla do prístavu, zatiaľ čo jej slúžka, oblečená v kráľovských šatách, bola vojakmi zavraždená.Polyainos, Strategemata 8, 57.
Krvavá svadba v Kassandreii Po Lysimachovej smrti ušla Arsinoé po mori do macedónskej pevnosti Kassandreia, ktorú mala vo svojej držbe. Jej nevlastný brat Ptolemaios Keraunos, ktorý medzitým zavraždil Seleuka I. a usiloval sa o macedónsky trón, jej navrhol sobáš, aby legitimizoval svoju moc. Arsinoé mu sprvu nedôverovala, no Keraunos zložil slávnostnú prísahu v najposvätnejšom macedónskom chráme Dia, že jej synov adoptuje a uzná ich za svojich nástupcov.Iustinus, Epitoma historiarum Philippicarum 17, 2, 6.
Svadba sa konala začiatkom roka 280 pred Kr. s veľkou pompou. Keraunos nechal Arsinoé pred vojskom vyhlásiť za kráľovnú a na hlavu jej nasadil diadém.Iustinus, Epitoma historiarum Philippicarum 24, 3, 1. Hneď po tom, ako ho Arsinoé vpustila do brán Kassandreie, však Keraunos rozkázal obsadiť citadelu a pred jej očami nechal zavraždiť jej dvoch mladších synov – 16-ročného Lysimacha a 13-ročného Filipa. Arsinoé samotnú ušetril, pravdepodobne aby si definitívne neponechal proti sebe brata Ptolemaia II., a s dvoma slúžkami ju vyhnal z mesta.Huß (2001), s. 259.
Arsinoé následne odišla na ostrov Samothraki, kde už predtým v rokoch 287 – 281 pred Kr. financovala výstavbu veľkolepého chrámu Arsinoeion. S priemerom 17 metrov išlo o najväčšiu kruhovú stavbu bez vnútorných podpier v celom gréckom svete.Dittenberger, Wilhelm. Orientis Graeci inscriptiones selectae (OGIS) 15.
Návrat do Egypta a egyptská kráľovná 140px 148pxStrieborná minca Arsinoé II. s dvojitým rohom hojnosti a nápisom ΑΡΣΙΝΟΗΣ ΦΙΛΑΔΕΛΦΟΥ (v preklade: „[minca] Arsinoé Filadelfos“) Okolo roku 279 pred Kr. (po Keraunovej smrti v boji proti Keltom) sa Arsinoé vrátila do Egypta k svojmu vlastnému bratovi Ptolemaiovi II. Podľa historikov (Hölbl, Huß) bola práve ona zodpovedná za intrigy, ktoré viedli k vyhnanstvu kráľovej prvej manželky Arsinoé I. (dcéry Lysimacha), čím sa uvoľnilo miesto na tróne.Hölbl, Günther. Geschichte des Ptolemäerreiches, s. 33. Darmstadt, 1994.
Krátko nato sa Arsinoé II. vydala za svojho brata. Hoci bol tento súrodenecký zväzok (tzv. súrodenecké manželstvo) pre Grékov a Macedóncov škandalózny a básnik Sótades ho vo svojich veršoch označil za incest, v egyptskom prostredí nadväzoval na tradíciu faraónov. Sótades za svoju drzosť zaplatil životom – ptolemaiovský nauarchos Patroklos ho nechal utopiť v mori.Athénaios, Deipnosofistai 14, 621 a-b. Naopak, dvorný básnik Theokritos tento zväzok oslavoval a prirovnával ho k božskému manželstvu Dia a Héry.Theokritos, Eidyllia 17.
Presný dátum svadby nie je známy, no nápis na tzv. Pithomskej stéle naznačuje, že k nemu došlo pred novembrom 274 pred Kr. (podľa iného výkladu pred novembrom 272 pred Kr.).Wilcken, Ulrich. Arsinoë 26, v: RE II,1, Sp. 1283. Pár prijal spoločný prídomok „Filadelfoi“ ( – „Súrodencov milujúci“), aby sa zdôraznil neutrálny koncept súrodeneckej lásky a zmiernili sa kritické ohlasy.Hölbl (1994), s. 106.
Politický vplyv a vojenská rola Arsinoé II. nebola len ceremoniálnou manželkou kráľa, ale stala sa jeho plnohodnotnou spoluvládkyňou. Egyptskí kňazi jej v hieroglyfických dokumentoch priznali tituly vyhradené faraónom, ako napríklad „Kráľovná Horného a Dolného Egypta“ či „Vládkyňa oboch krajín“. Tým získala suverénne postavenie po boku Ptolemaia II.Huß (2001), s. 310.
Svoj vplyv preukázala najmä v zahraničnej politike: Prvá sýrska vojna (274 – 271 pred Kr.): Podľa Pithomskej stély sprevádzala kráľa na frontovú líniu do východnej delty Nílu, kde pomáhala organizovať obranu krajiny proti Seleukovcom. Chremónidova vojna (267 – 261 pred Kr.): V Grécku prevládalo presvedčenie, že práve ona stála za protimacedónskym kurzom Egypta. Aténsky politik Chremonides v dekréte z roku 268 pred Kr. výslovne uvádza, že Ptolemaios II. sa pri podpore Grékov proti macedónskej hegemónii nechal viesť politickým odkazom svojej sestry Arsinoé.Hölbl (1994), s. 37 – 38.
Svoju prestíž v gréckom svete posilnila aj v športe. V roku 272 pred Kr. vyslala svoje konské záprahy na olympijské hry, kde v pretekoch vozov dosiahla unikátne trojnásobné víťazstvo, čo vo svojich epigramoch oslávil básnik Poseidippos (tieto dovtedy neznáme básne boli objavené až v roku 1992 na tzv. milánskom papyruse, P.Mil.Vogl. VIII 309).Bennett, Chris. Arsinoe and Berenice at the Olympics, Zeitschrift für Papyrologie und Epigraphik 154, s. 91–96.
Zbožštenie a kult Arsinoé bola prvou ptolemaiovskou kráľovnou, ktorá bola zbožštená už počas svojho života. Ptolemaios II. ju nechal stotožniť s bohyňou Isis (pre Egypťanov) a s Afroditou (pre Grékov). Po jej smrti v júli 270 pred Kr. (alebo 268 pred Kr.) sa jej kult rozšíril po celom východnom Stredomorí.Hölbl (1994), s. 94 – 95.
Kľúčové prvky jej kultu: Theoi Adelfoi: V roku 272 pred Kr. boli ona a jej brat oficiálne zahrnutí do dynastického kultu ako „Súrodeneckí bohovia“. Prvým kňazom tohto kultu bol nauarchos Kallikrates zo Samosu.Vandorpe, Katelijn. Arsinoe II Philadelphos, In: The Encyclopedia of Ancient History, s. 764. Malden, 2013. Chrámy a dane: Na financovanie jej kultu viac ako v 25 mestách Egypta zaviedol kráľ špeciálnu daň z viníc a sadov (apomoira). V Alexandrii jej nechal postaviť veľkolepé Arsinoeion, v ktorom sa podľa Plínia Staršieho plánovala unikátna levitujúca železná socha udržiavaná v priestore pomocou magnetov.Plínius Starší, Naturalis historia 34, 148; 37, 108 – 109. Patrónka moreplavcov: V prístavných mestách ako Kition na Cypre, Délos či Théra bola uctievaná ako ochrankyňa námorníkov pod menom Afrodita Euploia.Hölbl (1994), s. 98. Ikonografia: Jej portréty na minciach ju zobrazujú s kráľovským diadémom, baraním rohom (symbol boha Amona) a špecifickým dvojitým rohom hojnosti (dikeras), ktorý symbolizoval bohatstvo Egypta.Hölbl (1994), s. 97 – 98.
Manželstvá a potomstvo Arsinoé II. bola trikrát vydatá, pričom deti mala len zo svojho prvého manželstva: 1. manžel: Lysimachos (sobáš cca 300/299 pred Kr.) Ptolemaios z Telmessu (* 299/298 pred Kr. – † 240 pred Kr.) – spoluvládca Egypta (267 – 259 pred Kr.), neskôr vládca Telmessu. Lysimachos (* 297/296 pred Kr. – † 279 pred Kr.) – zavraždený Ptolemaiom Keraunom. Filip (* 294 pred Kr. – † 279 pred Kr.) – zavraždený Ptolemaiom Keraunom. 2. manžel: Ptolemaios Keraunos (sobáš 280 pred Kr.) – nevlastný brat, manželstvo bez detí. 3. manžel: Ptolemaios II. Filadelfos (sobáš cca 273/272 pred Kr.) – vlastný brat, manželstvo bez detí. Arsinoé však adoptovala deti Ptolemaia II. z jeho prvého manželstva (vrátane následníka Ptolemaia III.).
Galéria
Referencie
Literatúra
Iné projekty
Externé odkazy Arsinoé II. v genealogickom prehľade Chrisa Bennetta (po anglicky) Kultová soška Arsinoé II. v Metropolitnom múzeu umenia (po anglicky)
Kategória:Ptolemaiovci Kategória:Faraóni Kategória:Kráľovné (panovníčky) Kategória:Kráľovské manželky starovekého Egypta Kategória:Narodenia v 10. rokoch 4. storočia pred Kr. Kategória:Úmrtia v 60. rokoch 3. storočia pred Kr.