Mons. Darío kardinál Castrillón Hoyos (* 4. júl 1929, Medellín, Kolumbia† 18. máj 2018, Rím, Taliansko) bol kolumbijský rímskokatolícky kňaz a biskup. V rokoch 1996 až 2006 bol prefektom Kongregácie pre klérus a od roku 2000 až do svojho odchodu do dôchodku v roku 2009 bol predseda Pápežskej komisie Ecclesia Dei. V roku 1998 bol vymenovaný za kardinála.

Životopis Narodil sa v meste Medellín v Kolumbii a neskôr začal študovať na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme, navštevoval semináre v Antioquii a Santa Rosa de Osos. Za kňaza ho vysvätil 26. októbra 1952 arcibiskup Alfonso Carinci. Na Gregoriánskej univerzite získal doktorát z kánonického práva a špecializoval sa na náboženskú sociológiu, politickú ekonómiu a etickú ekonómiu. Študoval aj na Sociologickej fakulte Univerzity v Louvain v Belgicku.

Po návrate do Kolumbie pôsobil v rokoch 1954 až 1971 ako kaplán v dvoch vidieckych farnostiach v Yarumale. Potom pôsobil ako riaditeľ Cursillos, národného pastoračného programu a Máriinej légie. Po tom, čo sa stal funkcionárom v diecéznej kúrii Santa Rosa de Osos, bol menovaný riaditeľom rádiofonických škôl. V roku 1959 sa stal diecéznym delegátom Katolíckej akcie a pracoval aj ako cirkevný asistent Katolíckej robotníckej mládeže. Predtým, ako sa stal generálnym tajomníkom Kolumbijskej biskupskej konferencie, sa venoval katechéze a kuriálnej práci.

Biskup 2. júna 1971 ho pápež Pavol VI. vymenoval za biskupa koadjútora diecézy Pereira a titulárneho biskupa Villa Regis. Biskupské vysvätenie prijal 18. júla. Hlavným svätiteľom bol arcibiskup Angelo Palmas, apoštolský nuncius v Kolumbii. Spolusvätiteľmi boli arcibiskup Aníbal Muñoz Duque a biskup Baltasar Álvarez Restrepo. 1. júla 1976 vystriedal Alvareza Restrepa ako diecézny biskup diecézy Pereira.

Údajne počas svojho pôsobenia ako diecézny biskup diecézy Pereira v noci chodil po uliciach, aby pomohol nakŕmiť opustené deti. Zatiaľ čo mnohí latinskoamerickí biskupi odmietali prijať príspevky od podozrivých drogových barónov, on prijímal dary pre svoje diecézne charitatívne organizácie s argumentom, že prijatím týchto finančných prostriedkov by sa odklonili od financovania trestnej činnosti a namiesto toho by sa použili na pomoc chudobným. Povedal, že pri prijímaní takýchto darov osobne varoval darcov, že ich dary „nezachránia ich duše“.

Raz sa prezliekol za mliekara, aby sa dostal do domu drogového baróna Pabla Escobara, a po odhalení svojej totožnosti biskup presvedčil Escobara, aby sa vyznal zo svojich hriechov. V rokoch 1986 až 1987 pôsobil ako generálny tajomník a v rokoch 1987 až 1991 ako prezident Latinskoamerickej biskupskej konferencie, kde sa postavil proti teológii oslobodenia, ktorú mnohí jeho kolegovia podporovali.

16. decembra 1991 bol menovaný za arcibiskupa metropolitu arcidiecézy Bucaramanga. V tejto funkcii zotrval do 15. júna 1996, kedy sa stal proprefektom Kongregácie pre klérus v Rímskej kúrii.

Kardinál Ján Pavol II. 18. januára 1998 oznámil, že vymenuje 22 nových kardinálov, ale mená dvoch z nich nezverejnil. Plánoval tiež zahrnúť Josipa Uhača, vatikánskeho diplomata a kuriálneho úradníka, ktorý zomrel v to ráno. Konzistórium bolo naplánované na 21. februára. Bol menovaný za kardinála – diakona s titulárnym kostolom Santissimo Nome di Maria al Foro Traiano. O dva dni neskôr, 23. februára bol menovaný za prefekta Kongregácie pre klérus. 26. októbra toho istého roku pôsobil ako pápežský vyslanec pri podpise mierovej dohody medzi Peru a Ekvádorom o urovnaní ich hraničného sporu.

14. apríla 2000 nahradil Angela Feliciho na poste prezidenta Pápežskej komisie Ecclesia Dei, úradu, ktorý sa zaoberá vzťahmi Svätej stolice s tradicionalistickými skupinami, ako je Spoločnosť svätého Pia X. 27. februára 2004 bol vymenovaný veľkopriora Posvätného vojenského rádu Konštantína II., vojvodom z Kalábrie. Po smrti pápeža Jána Pavla II. sa zúčastnil pápežského konkláve v roku 2005 a sám bol považovaný za papabile, možného nástupcu pápežstva. Pápež Benedikt XVI. ho potvrdil za prefekta Kongregácie pre klérus a predsedu Pápežskej komisie Ecclesia Dei.

Dňa 31. októbra 2006 odstúpil z funkcie prefekta Kongregácie pre klérus; novým prefektom sa stal brazílsky kardinál Cláudio Hummes. 13. septembra 2007 pôsobil ako hovorca motu proprio pápeža Benedikta XVI. s názvom Summorum Pontificum. Dňa 23. februára 2007 sa stal kardinálom-protodiakonom, najvyšším kardinálom-diakonom, ktorým zotrval až do 1. marca 2008, kedy bol povýšený na kardinála-kňaza.

8. júla 2009 odišiel do dôchodku. V ten istý deň pápež Benedikt XVI. vydal dokument Ecclesiae Unitatem, ktorým pripojil Pápežskú komisiu Ecclesia Dei ku Kongregácii pre náuku viery a prefekt tejto kongregácie sa stal prezidentom komisie ex officio. V januári 2009, keď stále viedol Pápežskú komisiu, pápež Benedikt XVI. zrušil exkomunikácie niekoľkých biskupov Spoločnosti sv. Pia X. vrátane Richarda Williamsona, ktorý bol neskôr označený za popierača holokaustu.

V septembri biskup Anders Arborelius zo Štokholmu tvrdil, že Svätá stolica mala o Williamsonových extrémnych názoroch vopred vedomosť, a jeho názor potvrdil pápežský nuncius vo Švédsku, arcibiskup Emil Paul Tscherrig, ktorý povedal, že varoval Vatikán. Povedal, že ak by o tejto veci mal niekto vo Vatikáne vedieť, bol by to kardinál Giovanni Battista Re, prefekt Kongregácie biskupov, ktorý bol zodpovedný za dohľad nad Williamsonom.

Zomrel 18. mája 2018 v Ríme po dlhej a ťažkej chorobe.

Referencie

Pozri aj Zoznam kardinálov vymenovaných Jánom Pavlom II.

Iné projekty

Zdroj

Kategória:Kolumbijskí kardináli Kategória:Kolumbijskí rímskokatolícki arcibiskupi Kategória:Kolumbijskí rímskokatolícki biskupi Kategória:Kolumbijskí rímskokatolícki kňazi Kategória:Absolventi Pápežskej univerzity Gregoriany Kategória:Osobnosti z Medellínu