Hédylé (starogr. Hédylé; pôsobila na prelome 4. a 3. storočia pred Kr.) bola starogrécka poetka činná v období helenizmu. Je známa predovšetkým vďaka zmienkam v diele Deipnosofistai (Hostina učencov) od spisovateľa Athénaia.
Biografia Hédylé pochádzala z unikátnej literárnej rodiny. Podľa Athénaia bola dcérou aténskej poetky Moschiné (autorky iambov), o ktorej sa iné správy nezachovali, a matkou známeho epigramatika Hédyla. Na základe pôvodu jej matky sa predpokladá, že aj Hédylé bola Atéňanka.
Tvorba Na rozdiel od mnohých svojich súčasníčok (napr. Anyté z Tegey alebo Nossis), ktoré sa venovali krátkym epigramom, Hédylé písala dlhšie mýtické naratívy v hexametroch a elegických distichách.
Jej najvýznamnejším dielom bola elegická báseň Skylla (). Spracúvala mýtus o morskej nymfe Skylle, o ktorú sa uchádzal morský boh Glaukos. Podľa literárnych rozborov mohla byť Hédylina verzia tohto mýtu (zobrazujúca Glaukovu nešťastnú lásku) priamou inšpiráciou pre neskoršie spracovanie tohto príbehu v Ovidových Metamorfózach.
Zachovaný fragment Z jej diela sa zachovalo len dve a pol dvojveršia (elegických distich), ktoré cituje Athénaios. Úryvok opisuje Glauka, ktorý prináša dary svojej milovanej:
„...či Glaukos, milenec, k tej skale priplával, v hlbokej túžbe k dcére Forkýna? Či priniesol jej dary z morských hlbín, krásne ulity, mušle a drahé kamene Erythreie, nešťastné dary pre tú panenskú dievčinu?“ — (Athénaios, 7.297a)
Bádateľka Josephine Balmerová uvádza, že Hédylin prístup k téme je súčasťou tradície antických poetiek, ktoré homérske postavy (často vnímané ako nebezpečné monštrá) interpretovali v sympatickejšom a ľudskejšom svetle.
Referencie
Literatúra
Pozri aj Hédylos
Kategória:Básnici starovekého Grécka Kategória:Narodenia v 4. storočí pred Kr. Kategória:Úmrtia v 3. storočí pred Kr.