Kleopatra III. Euergetis (; * cca 161 pred Kr. – † 101 pred Kr.) bola egyptská kráľovná z dynastie Ptolemaiovcov. Vládla najprv so svojím strýkom a manželom Ptolemaiom VIII. a matkou Kleopatrou II., a neskôr so svojimi synmi Ptolemaiom IX. a Ptolemaiom X..

Známa bola aj pod prívlastkami Filométór Sótéira (milujúca matku, spasiteľka), ktoré používala počas spoluvlády so starším synom, alebo Kokké, čo bolo pravdepodobne jej neoficiálne meno. Bola dominantnou postavou vtedajšej politiky a jej vláda bola poznačená neustálymi mocenskými bojmi v rámci kráľovskej rodiny.

Potomstvo Kleopatra III. a Ptolemaios VIII. mali spolu päť detí, ktoré zohrali kľúčové úlohy v dejinách Egypta a Seleukovskej ríše: Ptolemaios IX. Sótér II. – egyptský kráľ. Ptolemaios X. Alexandros I. – egyptský kráľ a cyperský kráľ. Tryfaina – manželka seleukovského kráľa Antiocha VIII. Kleopatra IV. – manželka svojho brata Ptolemaia IX. a neskôr Antiocha IX. Kleopatra Seléné I. – postupne manželka Ptolemaia IX., Antiocha VIII., Antiocha IX. a Antiocha X.

Vláda s Ptolemaiom IX. Keď Ptolemaios VIII. 28. júna 116 pred Kr. zomrel, zanechal závet, v ktorom Kleopatre III. udelil nezvyčajne veľkú moc. Podľa jeho vôle mala vládnuť s tým zo svojich synov, ktorého si sama vyberie. Kyrenaika pripadla jeho nemanželskému synovi Ptolemaiovi Apiónovi a Cyprus pravdepodobne synovi, ktorý sa momentálne nepodieľal na vláde.Iustinus, Epitoma historiarum Philippicarum Pompei Trogi 39,3,1; 39,5,2. Kleopatra III., ktorá uprednostňovala poddajnejšieho mladšieho syna Ptolemaia X., sa pokúsila obísť tradíciu nástupníctva staršieho syna. V tom jej však zabránila jej matka Kleopatra II., ktorá s podporou armády a ľudu Alexandrie presadila, aby sa spoluvládcom stal starší syn Ptolemaios IX.Iustinus, 39,3,2 Vznikla tak vláda trojice (Kleopatra II., Kleopatra III. a Ptolemaios IX.), ktorí boli uctievaní ako theoI Filométores Sóteres (Bohovia milujúci matku, Spasitelia).

Koncom roku 116 pred Kr. Kleopatra II. zomrela. V oficiálnych dokumentoch odvtedy vystupujú už len Kleopatra III. a jej syn. Kleopatra III. však v roku 115 pred Kr. ešte viac posilnila svoj kultový význam vytvorením troch nových kňazských úradov pre seba: nositeľky venca (Stefanefóros), nositeľky pochodne (Fosfóros) a kňažky (Hiéreia). Prijala prívlastky ako „Spasiteľka“, „Spravodlivosť“ a „Víťazná“, čím sa opäť snažila nadviazať na bohyňu Eset. Svoju zosnulú matku zrejme posmrtne vylúčila z ríšskeho kultu, čo sa považuje za formu damnatio memoriae vyvolanú osobnou nenávisťou.Werner Huß: Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr. München 2001, s. 639f.Günther Hölbl: Geschichte des Ptolemäerreiches. Darmstadt 1994, s. 184; 263.

V politike Kleopatra III. úplne dominovala a v dokumentoch sa jej meno uvádzalo pred menom syna. Tento trend narastajúcej moci ptolemaiovských žien na úkor mužov začal už pri Kleopatre I. a vyvrcholil neskôr pri slávnej Kleopatre VII. V roku 115 pred Kr. kráľovná prinútila Ptolemaia IX., aby sa rozviedol so svojou milovanou sestrou-manželkou Kleopatrou IV. a vzal si mladšiu, ľahšie ovládateľnú Kleopatru Seléné I.

Napriek oficiálnej spoločnej vláde boli vzťahy medzi matkou a synom napäté. Okolo roku 109/108 pred Kr. došlo k otvorenému konfliktu, keď Ptolemaios IX. proti vôli svojej matky poslal 6 000 vojakov na pomoc Antiochovi IX. v boji proti židovskému veľkňazovi Hyrkánovi I.Flavius Josephus, Judaica 13,274; 13,278f. Niektorí historici predpokladajú, že Kleopatra III. sa v tomto období pokúsila syna niekoľkokrát nakrátko zbaviť moci v prospech Ptolemaia X.

Vláda s Ptolemaiom X. V októbri roku 107 pred Kr. Kleopatra III. definitívne vyhnala svojho staršieho syna Ptolemaia IX. z Egypta. Podľa historika Porfyria mal Ptolemaios IX. zavraždiť priateľov svojich rodičov, za čo ho matka pre jeho krutosť vyhnala.Porphyrios, FGrHist 260 F 2,8. Iné pramene však vykresľujú Kleopatru III. v negatívnom svetle: tvrdia, že nedokázala kontrolovať svojho čoraz samostatnejšieho syna, a preto proti nemu poštvala obyvateľov Alexandrie. Mala dokonca zneužiť svojich verných eunuchov, ktorí sa sami poranili a nepravdivo tvrdili, že ich zranenia sú výsledkom pokusu Ptolemaia IX. o atentát na vlastnú matku.Iustinus, Epitoma historiarum Philippicarum Pompei Trogi 39,4,1 Moderní historici sa zväčša prikláňajú k verzii, ktorá pripisuje vinu za tento rozkol Kleopatre.Werner Huß: Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr. München 2001, s. 635.

Ptolemaios IX. bol nútený utiecť na Cyprus, zatiaľ čo jeho manželka Kleopatra Seléné I. a ich synovia museli zostať v Alexandrii. Na trón Kleopatra povolala svojho mladšieho a obľúbenejšieho syna Ptolemaia X., ktorého vnímala ako svoju bábku. Na znak novej éry sa zaviedlo dvojité počítanie rokov vlády (napr. 11. rok Kleopatry III. bol zároveň 8. rokom Ptolemaia X.). Kráľovná opäť posilnila svoj náboženský kult a v roku 105/104 pred Kr. šokovala verejnosť tým, že sama prevzala úrad najvyššieho kňaza Alexandra Veľkého, čo bola dovtedy výhradne mužská funkcia.

Vzťahy s vyhnaným synom zostali nepriateľské. Kleopatra vyslala proti Cypru flotilu, a hoci bol Ptolemaios IX. nakrátko zajatý, podarilo sa mu uniknúť. Rozzúrená kráľovná dala veliteľa svojej flotily popraviť a neskôr sa neúspešne pokúsila o ďalší atentát na syna.Iustinus, 39,4,4–6. Ptolemaios IX. však v roku 106/105 pred Kr. Cyprus dobyl späť a s pomocou prebehlíkov odrazil ďalšie útoky svojej matky.Flavius Josephus, Judaica 13,287; 13,358.

Boje v Sýrii a Palestíne V rokoch 103 – 101 pred Kr. sa konflikt medzi matkou a synom preniesol na územie Seleukovskej ríše. Keď židovský kráľ Alexander Jannaios obliehal mesto Ptolemais (dnešné Akko), obyvatelia požiadali o pomoc Ptolemaia IX. Ten videl v meste strategický bod pre návrat do Egypta. Jannaios sa však pokúsil o dvojitú hru – vyjednával s Ptolemaiom a tajne volal na pomoc Kleopatru III. Ptolemaios IX. lesť odhalil, vpadol do Judey a porazil Jannaia v bitke pri Asofone.Josephus, 13,332–347.

Úspechy staršieho syna Kleopatru III. vystrašili. Do čela pozemného vojska postavila židovských veliteľov Chelkiasa a Ananiasa. Aby zabezpečila svoju líniu a pokladnicu, nechala svojich vnukov (Ptolemaia XI., Ptolemaia XII.) a kráľovský poklad previezť do bezpečia na ostrov Kos. Zároveň poslala dcéru Kleopatru Seléné za manželku seleukovskému kráľovi Antiochovi VIII., aby si zabezpečila jeho podporu.Josephus, 13,348f.; Appianos, Mithridatius 23.

V roku 102 pred Kr. sa Kleopatre podarilo dobyť mesto Ptolemais, na čom mal veľký podiel aj egyptský vrchný veliteľ armády Petimuthes. Alexander Jannaios prišiel kráľovnej vzdať hold. Hoci niektorí poradcovia navrhovali Judeu opäť anektovať k Egyptu, veliteľ vojska Ananias ju od toho odhovoril argumentom, že by to vyvolalo nenávisť všetkých Židov a konflikt s Rímom. Kleopatra III. preto uzavrela s Jannaiom spojenectvo.Josephus, 13,353–355.

Ptolemaios IX. sa pokúsil o bleskový útok na slabo bránený Egypt, ale jednotky vedené Ptolemaiom X. ho v Pelusiu zastavili a prinútili k ústupu späť na Cyprus.

Smrť Po návrate do Egypta ponechala Kleopatra III. časť svojich vojsk v Ptolemaide až do septembra 102 pred Kr., aby odstrašila Ptolemaia IX. Krátko nato, v októbri 101 pred Kr., zomrela. Podľa viacerých antických autorovPoseidonios, FGrHist 87 F 26; Iustinus, Epitoma historiarum Philippicarum Pompei Trogi 39,4,5f.; Pausanias, Helládos Periēgēsis 1,9,3; a i. ju nechal zavraždiť jej mladší syn Ptolemaios X., pretože ho údajne plánovala zabiť ako prvého. Hoci sa o tomto podaní niekedy pochybuje, nie je nepravdepodobné. Konflikty mohli eskalovať v dôsledku sebavedomejšieho vystupovania syna, posilneného vojenskými úspechmi, voči matke a jej zjavne bezhraničnej túžbe po moci.Werner Huß: Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr. München 2001, s. 652.

Referencie

Literatúra Werner Huß: Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr. Beck, München 2001, ISBN 978-3-406-47154-4. Günther Hölbl: Geschichte des Ptolemäerreiches. Politik, Ideologie und religiöse Kultur von Alexander dem Großen bis zur römischen Eroberung. Wissenschaftliche Buchgesellschaft, Darmstadt 1994, ISBN 3-534-10422-6. Walter G. A. Otto, Hermann Bengtson: Zur Geschichte des Niedergangs des Ptolemäerreichs. Ein Beitrag zur Regierungszeit des 8. und 9. Ptolemäers. Verlag der Bayerischen Akademie der Wissenschaften, München 1938. John Edwin George Whitehorne: Cleopatras. Routledge, London / New York 1994, ISBN 0-415-05806-6, s. 121–148.

Iné projekty

Kategória:Ptolemaiovci Kategória:Faraóni Kategória:Kráľovné (panovníčky) Kategória:Narodenia v 2. storočí pred Kr. Kategória:Úmrtia v 101 pred Kr.