Bitka pri Trajánovej bráne () bola bitka medzi Byzantskou ríšou a Prvou bulharskou ríšou. Odohrala sa 17. augusta 986. Bitka sa skončila víťazstvom Bulharov.
Bitka pri Trajánovej bráne bolo prvé veľké víťazstvo a zároveň najväčší vojenský úspech Bulharov vo vojne proti Byzancii v druhej polovici 10. storočia.
Situácia pred bitkou V roku 977 podnikol budúci bulharský cár Samuil niekoľko kampaní na územiach pod kontrolou Byzancie, konkrétne v Moesii, Trácii, Macedónii, Tesálii a na Peloponéze, vrátane dobytia (po niekoľkoročnom obliehaní) tesálskej pevnosti Larisa. Potom, čo sa cisár Bazil II. vysporiadal so vzbúreným byzantským vojvodom Bardasom Sklerom v ázijskej časti ríše, podnikol v reakcii na predchádzajúce bulharské nájazdy odvetné kroky.
V lete roku 986 sa tak Bazil II. vydal s početnou armádou na pochod proti Bulharom. Prešiel po trase cez Adrianopolis (dnes Edirne) a Filipopolis (dnes Plovdiv) a dostal sa so svojou armádou až k mestu Sredec (dnešná Sofia). Byzantská armáda začala Sredec obliehať, pričom obliehanie trvalo celkovo 20 dní. Na pomoc obliehanému mestu prišla bulharská armáda na čele s cárom Samuilom. Bulhari prelomili obliehania, pobili časť byzantskej armády a podpálili obliehacie stroje.
Byzantská armáda sa tak po neúspešnom obliehaní stiahla a začala ustupovať smerom k Filipopolu. K ústupu prispel aj nedostatok zásob.
Bitka Byzantskej armáde sa pri ústupe podarilo dostať do oblasti pohoria Ichtimanskej Srednej gory. 17. augusta 986 bulharské vojská pripravili pascu, obkľúčili a napadli ustupujúcu byzantskú armádu v priesmyku Trajánova brána. V rámci útoku sa im podarilo pobiť väčšinu byzantskej armády a vyplieniť celý konvoj vrátane cisárskeho stanu, pričom Bulhari sa tak zmocnili aj cisárskych pokladníc a insígnií cisárskej moci. Samotný cisár Bazil II. sa zachránil útekom cez Filipopolis.
K úspechu v najväčšej miere prispela vojenská skúsenosť cára Samuila, ako aj schopnosť Bulharov využiť prírodné danosti svojej krajiny.
Dôsledky Bitka mala pre Byzantskú ríšu katastrofálne následky. V dôsledku bitky bola zdecimovaná veľká časť byzantského vojska (predovšetkým jazda bola zničená takmer kompletne) a Byzantská ríša prišla o kontrolu aj nad severovýchodnou časťou Prvej bulharskej ríše, keďže cár Samuil okamžite po víťazstve dobyl naspäť všetky bulharské územia, ktoré Byzancia dobyla v predchádzajúcich rokoch. Bitka tiež znamenala koniec predstáv Bazila II, o prevzatí kontroly nad Bulharskom prostredníctvom jediného rozhodného úderu.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Byzantsko-bulharské vojny Kategória:Bitky Byzantskej ríše Kategória:Bitky v 986 Kategória:Bitky stredoveku Kategória:Bitky v Bulharsku Kategória:Bitky Prvej bulharskej ríše