Dr. h. c. Prof. Dr. Jean Klastersky alebo Jan Klášterský (* 3. marec 1940, Praha) je belgický lekár a vedecký výskumník českého pôvodu. Patrí medzi priekopníkov podpornej liečby onkológie a výskumu febrilnej neutropénie.
Za svoju prácu získal viacero významných ocenení: Guy R. Odom Award (1990), Lucien Cox Award (1997), Louise Biernaux Foundation Award (2001) a Hoyez-Van Cutsem Award (2003).
Trnavská univerzita v Trnave mu v roku 2000 na návrh Vladimíra Krčméryho udelila čestný doktorát „za podporu slovenských a českých študentov a lekárov v zahraničí“.
Je po ňom pomenovaná „Cena Jeana Klasterského“ (Jean Klastersky Award) udeľovaná mladým lekárom podieľajúcim sa na starostlivosti o pacientov s rakovinou.
Život Klastersky sa narodil v marci 1940 v protektorátnej Prahe do rodiny so šľachtickými koreňmi. Jeho otec sa po druhej svetovej vojne stal pracovníkom československej ambasády v Belgicku. Rodina sa preto na jeseň 1945 presťahovala do Bruselu, kde zostala aj po komunistickom prevrate vo februári 1948. Jean preto vyrastal v Belgicku, kde vyštudoval medicínu a následne v rokoch 1962 až 1965 pôsobil na Slobodnej univerzite v Bruseli.
Ako začínajúceho lekára si ho čoskoro všimol Henri Tagnon, ktorý práve budoval Institut Jules Bordet ako špičkové európske onkologické centrum. Tagnon Klasterskeho nasmeroval k infekčným chorobám v onkológii. Aby sa dovzdelal v tejto oblasti, odišiel Klastersky s podporou Fulbrightovho štipendia do USA, kde v rokoch 1967 až 1968 pôsobil ako hlavný rezident na Bostonskej mestskej nemocnici a následne výskumný pracovník na Harvard Medical School. V Spojených štátoch si naplno osvojil moderný koncept infekčnej medicíny, založený na spojení klinického pozorovania s laboratórnou analýzou.
Po návrate do Belgicka pracoval Klastersky od roku 1970 ako vedúci mikrobiologického sektora oddelenia medicíny Inštitútu Julesa Bordeta. V tom čase sa venoval predovšetkým problematike sepsy a infekcií u pacientov s leukémiou a neutropéniou, kvôli ktorým pacienti s akútnou leukémiou často zomierali ešte pred dosiahnutím remisie. Klasterskyho práca mala zásadný význam pre zlepšenie prežívania týchto pacientov.
Bol zakladajúcim členom EORTC International Antimicrobial Therapy Cooperative Group (1973), v ktorej bol neskôr aj predsedom. Táto skupina v priebehu dvadsiatich rokov publikovala približne dvadsať zásadných prác o infekčných komplikáciách u pacientov. Po odchode Henriho Tagnona do dôchodku sa Klastersky stal v roku 1977 jeho nástupcom vo funkcii vedúceho oddelenia medicíny v Institut Jules Bordet. Keďže sa od vedúceho medicíny očakávala širšia onkologická kompetencia, Klastersky absolvoval ďalšie školenie v USA, tentoraz už priamo v oblasti onkológie. Krátko po svojom nástupe do čela oddelenia sa rozhodol vybudovať si aj významnejšiu pozíciu v oblasti rakoviny pľúc. Založil EORTC Lung Cancer Working Party a viedol ju v rokoch 1978 až 2003. Skupina uskutočnila viaceré dôležité štúdie.
Najznámejšia časť Klasterského odkazu súvisí s vytvorením samostatného výskumno-aplikačného poľa podpornej liečby rakoviny. V roku 1990/1992 založil spolu s Hansom-Jörgom Sennom organizáciu MASCC (Multinational Association for Supportive Care in Cancer). Ich zámerom bolo presadiť myšlienku, že starostlivosť o onkologického pacienta nepozostáva iba zo samotnej protinádorovej terapie, ale aj zo systematickej prevencie a liečby komplikácií, z kontroly bolesti, antibiotickej terapie, psychologickej pomoci, paliatívnej starostlivosti a ďalších intervencií, ktoré zvyšujú kvalitu i dĺžku života.
Od roku 1994 bol hosťujúcim profesorom medicínskej onkológie na Karlovej univerzite v Prahe.
Po odchode z pozície vedúceho oddelenia (2005) pokračoval v koordinácii onkologických programov v Bruseli.
Dielo Publikoval niekoľko stoviek odborných štúdií a vyše desať monografií. Svoj výskum predstavil v mnohých celosvetovo uznávaných časopisoch, ako napríklad The New England Journal of Medicine, The American Journal of Medicine, JAMA, Journal of Clinical Oncology, Annals of Internal Medicine či Antimicrobial Agents and Chemotherapy.
V 60. rokoch 20. storočia rozpracoval spolu s ďalšími lekármi liečbu febrilnej neutropénie, ktorú následne modifikovali v ďalších štúdiách. Položili tým základ prevencie a liečby infekčných komplikácií v onkológii. V 70. rokoch 20. storočia patril medzi prvých, ktorí systematicky študovali sepsu pri neutropénii u pacientov s leukémiou. Vyvinul koncept synergických kombinácií antibiotík, endotracheálnej liečby pneumónií a významne zlepšil prežívanie pacientov s akútnou leukémiou.
Referencie
Kategória:Belgickí lekári Kategória:Belgickí univerzitní profesori Kategória:Belgickí onkológovia Kategória:Belgickí vedeckí spisovatelia Kategória:Českí emigranti a exulanti Kategória:Držitelia čestných doktorátov Trnavskej univerzity v Trnave Kategória:Fulbrightovi štipendisti Kategória:Belgické osobnosti českého pôvodu Kategória:Osobnosti z Prahy