Chrám č. 2 () sú zvyšky chrámu z 12. storočia, ktoré sa nachádzajú v meste Pernik v Pernickej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.
Chrám je jedným z celkovo deviatich chrámov objavených v rámci archeologických vykopávok na mieste stredovekej pevnosti Pernik. Z deviatich chrámov sa sedem nachádzalo priamo v areále samotnej pevnosti a dva sa nachádzali mimo ohradenej časti pevnosti. Je najväčším z chrámov objavených v areáli pevnosti Pernik.
Chrám má štatút kultúrnej pamiatky národného významu.
Lokalita Celkový pohľad na chrám z juhovýchodu|náhľad|vľavo Chrám sa nachádza v areáli pevnosti Pernik, ktorá leží na pahorku Krakra v blízkosti pernickej štvrti Varoš. Stavba leží vo východnej najvyššie položenej časti pevnosti.
Dejiny Pohľad na východnú časť chrámu|náhľad|vľavo Chrám bol s najväčšou pravdepodobnosťou postavený v priebehu 12. storočia. Odlišuje sa totiž od architektonickej formy byzantskej sakrálnej provinčnej architektúry charakteristickej pre centrálne byzantské oblasti, ako aj od bulharského sakrálneho staviteľstva z obdobia 10.11. storočia. Na chráme sa síce dajú nájsť isté charakteristické paralely napríklad s Chrámom svätého Štefana v Nesebare, alebo s chrámom v Ľutibrode, z hľadiska vonkajších charakteristík má však pernický Chrám č. 2 najbližšie k Chrámu svätého Mikuláša v Melniku, ktorý tiež pochádza z 12. storočia. Okrem toho výstavbe v priebehu 12. storočia napovedá aj to, že stavba bola postavená na ruinách obytných domov, ktoré boli zbúrané v priebehu 11. storočia.
V roku 1927 bol areálu pevnosti Pernik, vrátane jednotlivých objavených stavieb, pridelený štatút národnej starožitnosti. V roku 1971 obdržali stavby pevnosti Pernik, vrátane pevnosti samotnej štatút kultúrnej pamiatky národného významu.
Charakteristika Celkový pohľad na chrám zo severozápadu|náhľad|vľavo Chrám je najväčšia sakrálna pamiatka v rámci areálu pevnosti Pernik. Do súčasnosti sa zachovali len základy budovy do výšky približne 40 centimetrov, takže sa len ťažko dá odhadnúť presný typ chrámu.
Isté je, že išlo o trojloďovú baziliku bez nartexu s drevenou strechou. Vo východnej časti je každá z lodí zakončená polkruhovou apsidou.
Stavebný materiál, ktorý bol použitý pri stavbe základov, ktoré sa zachovali, pozostával z lomového kameňa a hliny.
Hrúbka stien dosahovala hrúbky 0,75 metra. Celková dĺžka chrámu bola 21,60 metra a šírka dosahovala 15,75 metra. Bočné lode boli široké približne 3 metre, hlavná loď bola široká 6,75 metra. Centrálna loď bola zároveň vyššia než bočne lode a bola pokrytá sedlovou strechou.
Centrálna apsida je najväčšia, je dlhá 10 metrov a hlboká 3 metre. Bočné apsidy nie sú úplne symetrické. Severná apsida je dlhá 2 metre a hlboká 1 meter, zatiaľ čo južná je dlhá 2,10 metra. Hlboká je tak ako severná 1 meter.
Vchod do chrámu sa nachádzal v západnej fasáde.
Pôdorys baziliky je jednoduchý, pričom nie je úplne symetrický. Západná stena stavby nie je postavená v pravom uhle k pozdĺžnym stenám.
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany Od roku 1927 je stavba spolu s ostatnými stavbami v rámci pevnosti Pernik vedená ako národná starožitnosť a od roku 1971 ako kultúrna pamiatka národného významu pre archeologickú hodnotu stavby. Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku Kategória:Stavby v Perniku Kategória:Stredoveké kostoly v Bulharsku Kategória:Architektúra v 12. storočí