Žofia Mazovská (; * 1497 alebo 1498 – † pred 11. marcom 1543) bola poľská princezná z dynastie Piastovcov, kňažná mazovská a významná postava uhorských politických dejín prvej polovice 16. storočia. Ako dcéra kniežaťa Konráda III. Ryšavého a sesternica kráľa Žigmunda I. Starého predstavovala dôležité dynastické spojenie medzi Poľským kráľovstvom a Uhorskom.
Pôvod a mladosť Žofia sa narodila ako najstaršia dcéra mazovského kniežaťa Konráda III. a jeho tretej manželky, litovskej šľachtičnej Anny Radziwiłłovej. Po otcovej smrti v roku 1503 vyrastala pod poručníctvom svojej matky, ktorá vládla v Mazovsku ako regentka za Žofiiných bratov, Stanislava a Januša III. Vďaka ambicióznej politike svojej matky a blízkemu vzťahu s kráľovským dvorom Jagelovcov získala Žofia vynikajúce vzdelanie a kultúrny rozhľad, ktorý neskôr uplatnila vo svojich nových pôsobiskách.
Prvé manželstvo (Bátoryovci) Jej prvý sobáš bol výsledkom vysokej medzinárodnej politiky. Dňa 17. septembra 1520 bola vo Varšave zosobášená per procura (v zastúpení) s vplyvným uhorským magnátom a krajinským palatínom Štefanom Bátorym (1477 – 1530).
Na cestu do Uhorska sa vydala s honosným sprievodom 17. januára 1521. Oficiálne uzavretie manželstva prebehlo vo februári toho istého roku. Toto spojenie upevnilo vplyv Bátoryovcov a vytvorilo silnú väzbu na poľského kráľa. Z manželstva sa narodili dve deti, ktoré však neprežili detský vek: Stanislav Bátori Klára Bátoriová
Po Štefanovej smrti v roku 1530 zostala Žofia bez mužského dediča, čo viedlo k vymretiu ečedskej vetvy rodu Bátori a k zložitým majetkovým sporom, do ktorých musel zasahovať aj kráľ.
Druhé manželstvo a pôsobenie na Liptove Ešte v roku 1530 sa Žofia vydala druhýkrát. Jej manželom sa stal barón Ľudovít Pekry z Petroviny, magnát chorvátskeho pôvodu a významný spojenec Jána Zápoľského. Podľa záznamov mal pár dcéru Annu Pekry, ktorá sa vydala za Jána zo Žerotína. NAGY, Iván. Magyarország családai czimerekkel és nemzedékrendi táblákkal. Zväzok 9. Pest: Ráth Mór, 1862, s. 189.
Manželia spoločne spravovali rozsiahle panstvo Likava a mesto Ružomberok. Žofia, zvyknutá na komfort poľských kniežacích sídiel, vnímala hrad Likava ako príliš nehostinný a vojenský. Z tohto dôvodu iniciovali v roku 1530 výstavbu moderného renesančného nížinného kaštieľa priamo v Ružomberku. Tento objekt, postavený v štýle poľskej renesancie, kde podľa historikov bola založená kaplnka sv.Žofie a neskôr dostal na jej počesť názov Kaštieľ svätej Žofie (lat. Castellum Sanctae Sophiae).
Odkaz a úmrtie Žofia bola známa svojou hlbokou nábožnosťou, kultivovaným vystupovaním a podporou umenia. Do severného Uhorska priniesla renesančný životný štýl a módu typickú pre krakovský a varšavský dvor.
Zomrela pred 11. marcom 1543. JASIŃSKI, Kazimierz. Rodowód Piastów mazowieckich. Poznań - Wrocław, 1998. s. 195-197.
Referencie
Literatúra JASIŃSKI, Kazimierz. Rodowód Piastów mazowieckich. Poznań - Wrocław: Wydawnictwo Historyczne, 1998. ISBN 83-913563-0-2. HOUDEK, Ivan. Z dejín hradu Likavy a Ružomberka. Ružomberok: Ján Párička, 1924. NAGY, Iván. Magyarország családai czimerekkel és nemzékrendi táblákkal. Pest: Ráth Mór, 1862.
Kategória:Piastovci Kategória:Bátoriovci Kategória:Poľskí šľachtici Kategória:Narodenia v 90. rokoch 15. storočia Kategória:Úmrtia v 16. storočí