Ptolemaios X. Alexandros I. (; * cca 140/139 pred Kr. – † 88 pred Kr. alebo 87 pred Kr.) bol ptolemaiovský kráľ Cypru (114 – 107 pred Kr.) a neskôr kráľ a faraón Egypta (107 – 88 pred Kr.).
Do roku 101 pred Kr. vládol spoločne so svojou matkou Kleopatrou III. pod kultovým menom Ptolemaios Filométór Sótér („Ptolemaios, matku milujúci spasiteľ“). Po jej smrti vládol so svojou neterou a manželkou Berenikou III. pod menom Ptolemaios Filadelfos („Ptolemaios, súrodenca milujúci“). Bol mladším synom Ptolemaia VIII. a Kleopatry III.; jeho pôrodné meno bolo pravdepodobne Alexandros.BEVAN, E. R. The House of Ptolemy. London: Methuen, 1927. Kapitola XI.
Životopis Mladosť a pôsobenie na Cypre (116 – 107 pred Kr.) Ptolemaios X. Alexandros I. bol druhým synom Ptolemaia VIII. a jeho netere Kleopatry III. Podobne ako jeho starší brat, aj on získal vzdelanie pod dohľadom popredných učencov v Alexandrii; jeho vychovávateľom (tropheus) bol Apollodóros a neskôr Helenos.
Keď jeho otec v júni roku 116 pred Kr. zomrel, podľa závetu mala moc prejsť do rúk Kleopatry III. a jedného zo synov, ktorého si sama zvolí. Hoci Kleopatra preferovala mladšieho Alexandra, alexandrijský ľud a armáda si pod vplyvom starej matky Kleopatry II. vynútili nástup staršieho syna Ptolemaia IX. Alexandros bol následne poslaný na Cyprus, kde pôsobil ako miestodržiteľ (stratégos).
V roku 114 pred Kr. využil Alexandros napätú situáciu v dynastii a na Cypre sa vyhlásil za samostatného kráľa, čím dal jasne najavo svoje ambície voči egyptskému trónu. Neustále konflikty medzi jeho matkou a bratom vyvrcholili v roku 107 pred Kr., keď Kleopatra III. obvinila Ptolemaia IX. z pokusu o regicídu. Ptolemaios IX. musel utiecť na Cyprus a Kleopatra povolala Alexandra späť do Alexandrie. Ten následne nastúpil na egyptský trón ako spoluvládca svojej matky (v modernom číslovaní známy ako Ptolemaios X.).
Rodinné pozadie a mladosť Ptolemaios X., vlastným menom Alexandros, bol príslušníkom ptolemaiovskej dynastie, ktorá vládla Egyptu od čias rozpadu ríše Alexandra Veľkého. Narodil sa pravdepodobne v rokoch 140 – 139 pred Kr. v Alexandrii ako druhý syn kráľa Ptolemaia VIII. a jeho manželky Kleopatry III.
Jeho detstvo a dospievanie boli formované brutálnymi mocenskými zápasmi v rámci dynastie. Jeho otec Ptolemaios VIII. viedol v rokoch 132 – 126 pred Kr. ničivú občiansku vojnu proti svojej sestre a niekdajšej manželke Kleopatre II., čo vyústilo do hlbokej politickej nestability krajiny.
Hoci úradné dokumenty (papyruy) uvádzajú takmer výlučne dynastické meno Ptolemaios, grécki historici ho bežne označujú ako Ptolemaios Alexandros. To naznačuje, že Alexandros bolo jeho pôvodné osobné meno, ktoré si ponechal aj po nástupe na trón, aby sa odlíšil od svojho brata a otca. Egyptské hieroglyfické nápisy navyše naznačujú, že jeho narodenie bolo interpretované ako božské znamenie a rituálne spojené s kultom posvätného býka Apisa v Memfise, čo malo posilniť jeho legitimitu u domáceho egyptského obyvateľstva.
Miestodržiteľ a kráľ Cypru (116 – 107 pred Kr.) Po smrti Ptolemaia VIII. v júni 116 pred Kr. vstúpil do platnosti kráľov závet, ktorý zveril vládu Kleopatre III. s podmienkou, že si za spoluvládcu vyberie jedného zo svojich synov. Podľa rímskeho historika Justina uprednostňovala Kleopatra mladšieho Alexandra, ktorého považovala za lepšie ovládateľného. Obyvatelia Alexandrie, podnecovaní jej matkou a rivalkou Kleopatrou II., však vyvolali nepokoje a vynútili si nástup staršieho syna Ptolemaia IX.JUSTINUS. Epitome of the Philippic History of Pompeius Trogus. 39.3.1.
Alexandros bol následne odsunutý na vedľajšiu koľaj a vyslaný na Cyprus vo funkcii miestodržiteľa (strategos). Niektorí historici sa domnievajú, že Kleopatra III. sa pokúšala Ptolemaia IX. eliminovať z nástupníctva už v roku 117 pred Kr. jeho odvelením na Cyprus, čo sa však ukázalo ako neúspešné.
V rokoch 114 – 113 pred Kr. Alexandros na Cypre otvorene demonštroval svoje ambície, keď prijal titul „kráľ Cypru“ a začal datovať roky svojej vlády nezávisle od Alexandrie. Rozpor medzi Kleopatrou III. a Ptolemaiom IX. vyvrcholil na jeseň roku 107 pred Kr.. Kleopatra zinscenovala pokus o atentát na svoju osobu – podľa historika Pausania nechala zraniť niekoľkých svojich eunuchov a tvrdila, že ich napadol Ptolemaios IX., aby vyvolala v meste nenávisť voči nemu. Ptolemaios IX. bol pod tlakom rozúreného davu nútený utiecť z Egypta.
Kráľ Egypta (107 – 88 pred Kr.) náhľad|Detail pozláteného strieborného pásu s kráľovskými kartušami Ptolemaia X. Alexandra I. Tento vzácny artefakt slúžil pravdepodobne ako obklad rituálnej schránky (Metropolitné múzeum umenia, New York). Nástup na trón a prezývky V septembri roku 107 pred Kr. sa Alexandros vrátil z Cypru cez hraničnú pevnosť Pelusion do Alexandrie, kde bol oficiálne vyhlásený za kráľa a spoluvládcu svojej matky. Hoci bol formálne kráľom, Kleopatra III. si v štátnych záležitostiach udržala absolútnu dominanciu, čo sa odrazilo aj v dobovom vnímaní jeho osoby. Kvôli okolnostiam jeho nástupu na trón získal nelichotivú prezývku Pareisaktos ( – „Votrelcom dosadený“ alebo „Pašovaný“).Strabón. Geographika. 17.1.8.
Ďalšia rozšírená prezývka, ho Kokkes ( – „Syn Kokke“), priamo narážala na matkin vplyv. Etymológia slova „Kokke“ je nejasná; niektorí historici ho spájajú s výrazom pre kukučku (symbol podvrhnutého dieťaťa), iní v ňom vidia vulgárne označenie ženského lona alebo odkaz na šarlátovú farbu kráľovského rúcha.
Ptolemaios X. v rámci dynastickej kontinuity prevzal postavenie svojho brata: oženil sa s jeho manželkou a zároveň vlastnou sestrou Kleopatrou Selénou a prijal bratovo kultové meno Filométór Sótér („Matku milujúci spasiteľ“). V rokoch 107 – 105 pred Kr. tiež zastával úrad kňaza Alexandra Veľkého. Zlom nastal v roku 105 pred Kr., kedy tento prestížny a tradične mužský náboženský úrad prevzala samotná Kleopatra III., čím pred zrakmi verejnosti potvrdila svoju zvrchovanú moc nad synom i celým ptolemaiovským štátom.
Vojna v Judey a diplomatické manévre Po vyhnaní z Alexandrie sa Ptolemaios IX. nakrátko uchytil na Cypre, odkiaľ ho sily verné Alexandrovi v roku 106 pred Kr. vytlačili. Následne sa však staršiemu bratovi podarilo ostrov definitívne ovládnuť a vytvoriť si tam vlastnú mocenskú základňu.Diodoros Sicílsky, Bibliotheca 34/35.39a; Justinus 39.4.1-2. V rovnakom čase sa v Kyrenaike osamostatnil tretí brat, Ptolemaios Apión, ktorý v závete odkázal svoje územie Rímu pre prípad, že zomrie bez dediča (čo sa stalo v roku 96 pred Kr.). Tento strategický ťah mal zabrániť jeho bratom v pokusoch o jeho zosadenie alebo zavraždenie, keďže by tým riskovali priamy konflikt s Rímom.
Zlom nastal v roku 103 pred Kr., keď židovský kráľ Alexander Jannaios napadol prístavné mesto Ptolemais Akko. Ptolemaios IX. na túto situáciu reagoval inváziou do Judey, čím vážne ohrozil ptolemaiovské záujmy v regióne. Kleopatra III. a Ptolemaios X., v obave, že ich rival využije Palestínu ako odrazový mostík pre útok na samotný Egypt, zasiahli vojensky.
Kým Kleopatra obliehala Akko, Ptolemaios X. viedol námornú inváziu do Fenície a s pozemným vojskom postúpil až k Damasku. Keď sa Ptolemaios IX. pokúsil využiť Alexandrovu neprítomnosť a prekĺznuť do Egypta, Alexandros sa bleskovým presunom stiahol k hraniciam a brata zastavil. Ptolemaios IX. sa po neúspešnom pokuse o inváziu definitívne stiahol na Cyprus začiatkom roka 102 pred Kr.
Počas tohto konfliktu Kleopatra III. mocensky manévrovala aj na seleukovskom dvore. Uzavrela spojenectvo s kráľom Antiochom VIII. Grypom, aby oslabila vplyv jeho brata Antiocha IX., ktorý predtým podporoval Ptolemaia IX. Na spečatenie tohto paktu prinútila Ptolemaia X. k rozvodu s jeho sestrou a manželkou Kleopatrou Selénou, ktorú následne vydala za Antiocha VIII. Tento akt podčiarkol fakt, že Alexandros bol v rukách svojej matky stále len politickým nástrojom.
Vláda s Berenikou III. a domáce povstania V októbri roku 101 pred Kr. Kleopatra III. náhle zmizla z oficiálnych vládnych dokumentov. Starovekí historici, najmä Justinus a Pausanias, zhodne uvádzajú, že ju dal Ptolemaios X. zavraždiť po tom, čo odhalil jej vlastné úklady o jeho život. Po matkinej smrti sa Alexandros stal jediným vládcom a krátko nato sa oženil so svojou neterou (a dcérou svojho brata) Berenikou III., ktorú vymenoval za svoju spoluvladárku.
Tento politický zvrat sprevádzala zásadná zmena v kráľovskej ideológii. Ptolemaios X. odložil svoje staré kultové meno a prijal nové – Filadelfos ( – „Súrodenca milujúci“). Kráľovský pár bol odvtedy v rámci štátneho kultu uctievaný ako Theoi Philadelphoi (Súrodenca milujúci bohovia), čím sa Alexandros snažil nadviazať na slávnu tradíciu Ptolemaia II. a upevniť legitimitu svojej samostatnej vlády.
Pokojnejšiu fázu jeho vlády v deväťdesiatych rokoch 1. storočia pred Kr. však ukončilo v roku 91 pred Kr. masívne domáce povstanie v Hornom Egypte. Išlo o poslednú veľkú vzburu domorodého obyvateľstva proti ptolemaiovskej nadvláde. Rebeli, výrazne podporovaní thebskými kňazmi, ovládli strategické centrá ako Téby, Latopolis (Esna) a Pathyris.
V dôsledku tejto politickej nestability a straty kontroly nad juhom krajiny prišli Ptolemaiovci o vplyv v oblasti Dolnej Núbie (známej ako Triakontaschoinos). Územie obsadilo kráľovstvo Meroe, čím Egypt stratil dôležité obchodné cesty a prístup k ložiskám zlata; ptolemaiovská moc sa do tohto regiónu už nikdy plne nevrátila. s. 656.
Stavebná a náboženská činnosť náhľad|vpravo|Reliéf z vonkajšieho múru chrámu v Edfu: Ptolemaios X. na člne v sprievode boha Hora a bohyne Eset loví harpúnou hrocha (symbol chaosu). náhľad|Severná brána chrámu v Dendere, ktorej základy a časť výzdoby nechal postaviť Ptolemaios X. Ptolemaios X. Alexandros I. pokračoval v tradícii svojich predchodcov a aktívne podporoval budovanie monumentálnych chrámov v hornom Egypte, čím si chcel zabezpečiť lojalitu mocného kňazstva. Jeho stavebná činnosť je doložená najmä v dvoch významných chrámoch:
Chrám v Edfu: Na vonkajšom obvodovom múre Chrámu boha Hora sa nachádza významný reliéf, ktorý zobrazuje Ptolemaia X. v rituálnom akte. Kráľ stojí na papyrusovom člne v sprievode boha Hora a bohyne Eset (Isis) a harpúnou prebodáva hrocha. V egyptskej mytológii tento výjav symbolizuje faraóna ako ochrancu svetového poriadku (maat), ktorý víťazí nad silami chaosu (reprezentovanými bohom Setom v podobe hrocha).PORTER, Bertha – MOSS, Rosalind. Topographical Bibliography of Ancient Egyptian Hieroglyphic Texts, Reliefs, and Paintings, zv. VI. Oxford: Griffith Institute, 1939, s. 161.
Chrám v Kom Ombo: Tu nechal Ptolemaios X. vyzdobiť časť hypostylovej siene. Na reliéfoch je zobrazený pri rôznych rituáloch pred bohmi Sobekom a Horom Starším (Haroéris). Tieto nápisy sú dôležité aj pre historikov, pretože obsahujú jeho úplnú egyptskú titulárnu formulu, ktorá potvrdzuje jeho legitimitu ako faraóna aj napriek nepokojom v regióne.
Okrem stavebných prác kráľ pravidelne vydával dekréty, ktoré potvrdzovali alebo rozširovali právo asýlie (chrámového azylu) pre rôzne svätyne, napríklad pre chrámy v Memfise, Busirise či Athribise.
Vyhnanie a rímsky záväzok Mocenský úpadok Ptolemaia X. vyvrcholil v máji roku 88 pred Kr., kedy sa proti nemu vzbúrila alexandrijská armáda aj civilné obyvateľstvo. Podľa geografa Strabóna bola hlavnou príčinou vzbury kráľova zúfalá finančná situácia – aby mal na žold pre svoje vojská, nechal roztaviť masívny zlatý sarkofág Alexandra Veľkého a nahradil ho sklenenou schránkou, čo pobúrení Alexandrijčania vnímali ako neodpustiteľné znesvätenie.Strabón. Geographika. 17.1.8. Historik Porphyrios z Tyru uvádza aj ďalší motív: nenávisť obyvateľstva vyvolávala kráľova náklonnosť k židovskej komunite, ktorá mu v predošlých rokoch poskytovala vojenskú i finančnú podporu.