Hermésianax z Kolofónu (Hermésianax; * 4. storočie pred Kr. – † 3. storočie pred Kr.) bol starogrécky básnik, predstaviteľ helenistickej elegickej poézie. Bol žiakom Filéta z Kosu a patril k významným postavám alexandrijskej literárnej školy.
Život O jeho živote sa zachovalo len málo správ. Pochádzal z iónskeho mesta Kolofón v Malej Ázii. Podľa antických svedectiev žil v období pred zničením mesta vojskami Lysimacha v roku 302 pred Kr., keďže o tejto udalosti vo svojom diele nepíše.Pausanias, Periegesi della Grecia, I, 9, 7. Iné zdroje ho časovo umiestňujú do širšieho helenistického obdobia (cca 330 – 250 pred Kr.). Jeho dielo bolo vo svojej dobe mimoriadne populárne a vysokému uznaniu sa tešilo ešte aj v rímskom období za vlády cisára Augusta.Chisholm, Hugh (ed.): Hermesianax. In: Encyclopædia Britannica. Vol. 13. Cambridge University Press 1911, s. 371.
Tvorba Jeho hlavným dielom bola zbierka elegií v troch knihách s názvom Leontion (), ktorú pomenoval po svojej milenke (údajne hetére). Okrem toho mu antické pramene pripisujú dielo Persika, o ktorom však nie sú známe bližšie podrobnosti.
V literárnom štýle Hermésianakta sa strieda sila s nehou. Pre jeho tvorbu je príznačný melancholický tón a zameranie na neodolateľnú moc lásky, ktorú ilustruje na mytologických i historických príkladoch.
Štruktúra diela Leontion Hoci sa z diela zachovali len fragmenty, ich obsah je možné rekonštruovať vďaka citáciám u iných autorov (napr. Parthenios z Nikaie či Athenaios): I. a II. kniha: Obsahovali rôzne mýtické príbehy o láske s tragickým koncom. Spomína sa tu láska Polyféma k morskej nymfe Galatei, či príbeh o Arceofontovi, ktorý zomrel od hladu kvôli neopätovanej láske k princeznej Arsiné (tá bola následne za svoju tvrdosť premenená na kameň). III. kniha: Obsahuje najznámejší fragment (cca 100 veršov), v ktorom básnik formou katalógu vymenúva slávnych básnikov a filozofov ako obete lásky.
Ukážka z diela V 3. knihe zbierky Leontion sa nachádza pasáž o Orfeovi, ktorý zostupuje do podsvetia za svojou milovanou (ktorú básnik nazýva Agriopé):
„Takúto dámu priviedol späť z Hádu syn Oiagra, vyzbrojený len lýrou – trácku Agriopé. Áno, plavil sa na to nevľúdne a kruté miesto... a svojím spevom presvedčil bezcitných vládcov mŕtvych, aby mu dovolili odviesť si Agriopé, takú nežnú a krásnu.“ — (Leontion, III. kniha / Athenaios XIII, 597)
V tomto slávnom zozname Hermésianax s dávkou humoru a učenej irónie uvádza: Orfea zostupujúceho do podsvetia kvôli Eurydike. Hésioda milujúceho dievča menom Éoia (odkaz na názov jeho diela). Homéra zobrazeného ako zamilovaného do Pénelopé. Alkaia a Anakreonta súperiacich o priazeň poetky Sapfó (hoci žili v rôznych obdobiach). Sókratovo poblúznenie Aspasiou.
Odraz v umení Hermésianaktova verzia o milostnom súperení Alkaia a Anakreonta o priazeň Sapfó (hoci historicky nepravdepodobná) sa stala inšpiráciou pre neskorších umelcov. Napríklad britský maliar Lawrence Alma-Tadema vo svojom slávnom obraze Sapfó a Alkaios (1881) reflektuje túto literárnu tradíciu.The Walters Art Museum: Sappho and Alcaeus.
Referencie
Literatúra
Pozri aj Filétas z Kosu
Kategória:Básnici starovekého Grécka Kategória:Narodenia v 4. storočí pred Kr. Kategória:Úmrtia v 3. storočí pred Kr.