Bitka pri Lutteri bola vojenský stret, ktorý sa odohral 27. augusta 1626 pri meste Lutter am Barenberge, a to medzi protestantskou dánskou armádou pod priamym velením kráľa Kristiána IV. na jednej strane a vojskom Katolíckej ligy na čele s vojvodom von Tillym na druhej strane. Bitka bola súčasťou dánskej etapy počas tridsaťročnej vojny. Skončila sa napokon vojenskou porážkou dánskej armády.
Diplomatické podnecovanie Politické kruhy na území Anglického kráľovstva boli doslova znepokojené náboženským dianím na území Rímsko-nemeckej ríše. Navyše anglický kráľ menom Jakub I. bol svokrom Fridricha V. ako falckého kurfistu, ktorý bol známy ako český „zimný kráľ“. Anglický kráľ Jakub I. sa vyznačoval na diplomatickom poli svojou tvrdohlavosťou. Práve vďaka usilovnému navádzaniu v zahraničnej politike sa mu podarilo roku 1625 presvedčiť k vojenskému útoku Dánsko-nórske kráľovstvo.
Z nemeckej vojny napokon celoeurópsky konflikt Dánsky kráľ Kristián IV. sa vyznačoval na jednej strane ako chrabrý bojovník a veľkorysý človek. Z konfesijného hľadiska vedel byť silne veriaci. Na druhej strane sa však vo vojenskej stránke prejavil ako amatér a zároveň ľahkomyseľný. Dočkal sa veľkej finančnej podpory zo strany diplomatov ale aj vyslancov z Anglického a Francúzskeho kráľovstva a takisto Nizozemska. Práve tento akt ho viedol k tomu, aby zhromaždil vojsko, ktoré malo vpochodovať smerom na územie Rímsko-nemeckej ríše. Týmto aktom sa napokon zmenila tridsaťročná vojna z pôvodne náboženskej vojny v Českom kráľovstve a na území Rímsko-nemeckej ríše vo vojnový konflikt na území celej Európy.
Sformovanie protichodných síl Dánsky kráľ Kristián IV. si však vybral horšiu príležitosť. Proti nemu sa formovala katolícka armáda spriaznená s rakúskymi Habsburgovcami pod velením českého šľachtica Albrechta Václava Eusebia z Valdštejna. Sám Valdštejn zbohatol vďaka skonfiškovaniu majetkov protestantských šľachticov na území Čiech. Navyše vlastnil veľkú časť z toho, čo bolo potrebné pre vedenie vojny, a to od plukov až po manufaktúry na muníciu.
Prológ útoku a jeho odraz Dňa 25. apríla roku 1626 rozprášila cisárska armáda pod velením generalissima Albrechta z Valdštejna pri meste Dessau vojenský zbor generála Mansfelda. Zvyšky porazených vojakov utieklo z bojového poľa smerom cez Sliezsko a Moravu do Uhorska, kam boli prenasledovaní práve Valdštejnovými ozbrojencami.
O štyri mesiace neskôr, presnejšie dňa 27. augusta roku 1626 sa strhol doslova krutý boj medzi armádou Katolíckej ligy pod velením generalissima Albrechta z Valdštejna a dánskou armádou, ktorej na bojisku velil sám kráľ Kristián IV. Vojenská bitka sa skončila po dvoch hodinách náročných bojov napokon porážkou dánskej armády. Tá prišla o 1 000 vojakov a všetky delá.
Konečný úder a vyrovnanie Bližšie informácie v hlavnom článku: Lübecká zmluva
Ponížený dánsky kráľ menom Kristián IV. musel napokon roku 1629 uzavrieť s cisárom Ferdinandom II. Habsburským (* 1578 – † 1637) a predstaviteľmi Katolíckej ligy mier v Lübecku.
Referencie
Literatúra SEGEŠ, Vladimír et al., (2020). Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť. Bratislava: Ikar, a.s., 2020. ISBN 978-80-551-5611-8. SKŘIVAN, Aleš, (2002). Lexikon světových dějin 1492 – 1914. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml., 2002. ISBN 80-86493-06-7.
Iné projekty
Pozri aj Tridsaťročná vojna Dánska vojna Kristián IV. (Dánsko)
Zdroj ENGLUND, Peter, (2000). Nepokojná léta - Historie tricetileté války. Praha: NLN, s.r.o., 2000. ISBN 80-7106-355-X.
Kategória:Bitky tridsaťročnej vojny Kategória:Bitky Rímsko-nemeckej ríše Kategória:1626