Golo bărdo () je pohorie v oblasti Pernik v juhozápadnom Bulharsku.

Názov Názov je odvodený zo slov „golo“ a „bărdo“ a vznikol niekedy v období osmanskej nadvlády. „Golo“ (teda v preklade do slovenčiny „holé“) je odvodené od faktu, že v období osmanskej nadvlády bolo celé pohorie odlesnené pre potreby ťažobného priemyslu. Slovom „bărdo“ sa zvyknú označovať zaoblené vrchy, alebo kopce. Názov by sa teda dal preložiť ako holé a zaoblené pohorie, aj keď v súčasnosti je pohorie opätovne z veľkej časti zalesnené.

Lokalita Golo bărdo z fyzikálno-geografického hľadiska leží v západnej časti Kraištensko-srednogorskej oblasti (charakteristickej striedajúcimi sa pohoriami a kotlinami) a v rámci tejto oblasti je časťou Verilo-Rujského horského reťazca.

Nachádza sa medzi Pernickou kotlinou na severe a Radomirskou kotlinou na juhu. Na juhovýchode je Golo bărdo nízkym hrebeňom oddelené od pohoria Verila, na východe ju dolina rieky Struma a priehrada Studena oddeľujú od pohoria Vitoša a na severozápade pohorie siaha k Batanovskému prielomu na rieke Struma.

Golo bărdo je takmer zo všetkých strán obkolesené riekami. Západnú, severnú a takmer celú východnú stranu pohoria obteká rieka Struma, na juhu a juhovýchode pohorie obteká rieka Arkata a jej prítoky.

Z pohoria Golo bărdo|náhľad|vľavo

Severnú hranicu pohoria teda tvorí Pernická kotlina a rieka Struma od východnej časti mesta Pernik do katastra mesta Batanovci (na druhej strane, teda severne od Pernickej kotliny sa nachádza pohorie Ľulin). Západná hranica vedie po toku rieky Struma od katastra mesta Batanovci, cez mesto Radomir do Radomirskej kotliny a ďalej k dedine Priboj, kde sa do rieky Struma vlieva rieka Arkata (tu sa z druhej strany hranice nachádza pohorie Černa gora). Južná hranica sa začína v katastri dediny Priboj a proti toku rieky Arkata vedie smerom na východ. V juhovýchodnej časti Radomirskej kotliny hranica vedie medzi pahorkami Gradište nad dedinou Vladimir a Redžovica nad dedinou Dolna Dikaňa, rovnomennou priehradou a dedinou Gorna Dikaňa, kde sa južná hranica končí. Z druhej strany južnej hranice sa nachádzajú diely pohoria Koňavska planinaKološ a Gologlavski rid a pri dedinách Dolna Dikaňa a Gorna Dikaňa sa na druhej strane hranice nachádza pohorie Verila. Východná hranica sa začína na severovýchodnom okraji dediny Gorna Dikaňa a pokračuje po rieke Klisurata do Bosneckého sedla medzi vrchmi Obuenica a Kosmatica , pričom toto sedlo spája Golo bărdo s pohorím Vitoša. Odtiaľto hranica pokračuje severným smerom k dedine Bosnek, kde sa znovu dostáva k rieke Struma a pokračuje popri priehrade Studena, cez rovnomennú dedinu a pernickú štvrť Cărkva naspäť k východnej časti Pernickej kotliny a mesta Pernik. Z druhej strany východnej hranice sa nachádza pohorie Vitoša.

thumb|left|Mapa Kraištenskej oblasti s pohorím Golo bărdo v centrálnej časti medzi mestami Pernik a Radomir

Všeobecná charakteristika Golo bărdo je malé a kompaktné pohorie a nedá sa pri ňom hovoriť o žiadnom členení. Hlavný hrebeň vedie po celej dĺžke pohoria v smere od severozápadu na juhovýchod. Celé pohorie je dlhé približne 20 km a široké (v smere severovýchod-juhozápad) približne 56 km. Najvyššie vrchy pohoria sa nachádzajú v západnej časti pohoria, východná časť je nižšia. Priemerná výška hlavného hrebeňa dosahuje v západnej časti a smerom na východ sa postupne znižuje.

Vrcholová časť hlavného hrebeňa je pomerne rovinatá, svahy zvažujúce sa dole sú pomerne prudké.

Golo bărdo sa vyznačuje vysokým výskytom krasových javov, a to ako povrchových tak aj podzemných. Na periférii pohoria sa nachádzajú krasové vyvieračky.

náhľad|V pohorí Golo bărdo

Najvyššie vrchy Najvyšší vrch pohoria je Vetruška a dosahuje nadmorskej výšky

Medzi ďalšie najvyššie vrcholy patria Goľama Kulonica , Primočľak , Kobila , Janska mogila , Ostrica a Červena jabălka .

Klimatické podmienky Klíma v pohorí Golo bărdo je mierne kontinentálna. Prevládajú západné a severozápadné vetry.

Vodstvo vľavo|náhľad|Golo bărdo z pevnosti Pernik

Celé pohorie patrí do povodia rieky Struma.

Golo bărdo je veľmi suché pohorie. Mimoriadna suchosť pohoria je spôsobená aj úplným odlesnením pohoria v minulosti, ktoré v spojitosti s z veľkej časti vápencovým profilom pohoria spôsobilo vysušenie oblasti.

Rozvodný hrebeň vedie po celej dlhej osi pohoria, pričom z hrebeňa sa spúšťajú dolinami mnohé potoky, všetky sú však len dočasné a na väčšinu obdobia roku vysychajú. Všetky potoky v pohorí patria do povodia Strumy, pričom väčšina z nich sa vlieva priamo do Strumy a niektoré do jej prítoku Arkaty.

V severovýchodnom úpätí pohoria sa nachádza priehrada Studena s plochou 1,4 km².

Geológia Horniny a minerály Pohorie je tvorené predovšetkým triaskými vápencami, dolomitmi a slieňmi, pričom na úpätí sa vyskytujú aj pieskovce a zlepence.

Pôda Z pôd prevládajú rendziny a litosoly (leptosoly). Vyskytujú sa aj hnedé horské pôdy.

Rastlinstvo náhľad|Prírodná rezervácia Ostrica

Golo bărdo bolo v minulosti kompletne odlesnené a preto dnes pohorí prevládajú trávnaté a kríkové porasty, z nich predovšetkým orgován, lieska, dráč obyčajný, alebo ruža šípová. Trávnaté porasty tak predstavujú najväčšie rastlinné bohatstvo pohoria (z pôvodných druhov rastlín). Z dôvodu ochrany mnohých druhov travín bola v pohorí aj založená prírodná rezervácia Ostrica.

Na mnohých miestach pohoria prebehla úspešne nová výsadba prevážne ihličnatých stromov stromov. Výsadba prebiehala v polovici 20. storočia a okrem ihličnatých stromov boli v niektorých lokalitách vysadené brezy a topole.

Vo všeobecnosti je v súčasnosti viac zalesnená západná časť pohoria.

Fauna Živočíšny svet pohoria nie je veľmi bohatý. Celkovo bolo v pohorí evidovaných 74 druhov stavovcov. Z väčších cicavcov sa tu vyskytujú predovšetkým diviaky, zajace a líšky.

Z vtákov patria k zaujímavejším druhom vyskytujúcim sa v pohorí lelek lesný, škovránik stromový, krutohlav hnedý a strnádka záhradná. Z plazov je najzaujímavejším predstaviteľom jašterica múrová. Z bezobratlých sú zaujímavými predstaviteľmi škorpión karpatský a mravec hôrny.

Turizmus Golo bărdo je obľúbeným a často navštevovaným turistickým cieľom. Toto je spôsobené blízkosťou miest Pernik a Radomir, ale aj Sofie. K turistickej obľúbenosti prispievajú aj ľahká dostupnosť, jasne viditeľné turistické trasy, ľahká orientácia a mierny reliéf pohoria.

V pohorí sa nachádzajú tri turistické horské chaty. Ide o chatu Slavej v lokalite Rančovo gradište v nadmorskej výške , chatu Orlite v lokalite Červena jabălka v nadmorskej výške približne 1,5 km severovýchodne od mesta Radomir a chatu Kralev dol v centrálnej časti pohoria v lokalite Sopo v nadmorskej výške približne 2 kilometre od dediny Kralev dol.

Pamätihodnosti Pevnosti náhľad|Ruiny v pevnosti Pernik

V pohorí sa nachádzal na vrcholoch rad pevností, ktoré z väčšej časti nechal v období stredoveku postaviť bulharský vojvoda Krakra Pernický. Ruiny mnohých z nich sa zachovali až do súčasnosti, pričom najvýznamnejšie sú pevnosť Pernik a pevnosti Goľamo gradište, Malko gradište a Rančovo gradište.

Monastiere V pohorí Golo bărdo sa nachádza viacero monastierov. Ide o Batanovský monastier Nanebovstúpenia Pána, Radomirský monastier, Belovodský monastier svätého Juraja, Kalkaský monastier svätej Petky, Pernický monastier svätého Pantaleóna a bývalý Monastier svätého Juraja blízko dediny Studena, z ktorého je však do súčasnosti zachovaný len Chrám svätého Juraja.

Prírodné chránené územia V pohorí sa nachádza chránené územie so štatútom spravovanej rezervácie Ostrica, ktorá patrí k najstarším prírodným územiam na území Bulharska. Obkolesuje masív rovnomenného vrchu.

Referencie

Iné projekty

Kategória:Plovdiv (oblasť) Kategória:Golo bărdo Kategória:Pohoria v Bulharsku