Kleopatra Seléné II. (; * 40 pred Kr. – † cca 5 pred Kr.), niekedy označovaná aj ako Kleopatra VIII., bola ptolemaiovská princezná, nominálna kráľovná Kyrenaiky (34 – 30 pred Kr.) a neskôr kráľovná Mauretánie (25 pred Kr. – 5 pred Kr.). Vládla ako spoluvládkyňa po boku svojho manžela Jubu II. a bola jednou z najvýznamnejších ženských postáv ranej rímskej cisárskej doby (augustovského obdobia).
Bola jedinou dcérou egyptskej kráľovnej Kleopatry VII. a rímskeho triumvira Marca Antonia. Po porážke jej rodičov v bitke pri Aktiu a ich následnej samovražde v roku 30 pred Kr. bola Seléné spolu so svojimi bratmi odvezená do Ríma. Tam vyrastala v domácnosti Octavie mladšej, sestry cisára Augusta a bývalej manželky jej otca.
Jej manželstvo s mauretánskym kráľom Jubom II. bolo politicky úspešné; Mauretánia sa pod ich vládou stala nesmierne bohatou krajinou a významným centrom helenistickej kultúry v Afrike. Ich syn Ptolemaios z Mauretánie bol posledným panovníkom tejto dynastie.
Životopis
Detstvo v Alexandrii Kleopatra Seléné sa narodila v Egypte približne v lete roku 40 pred Kr. ako jediná dcéra kráľovnej Kleopatry VII. Jej druhé meno (v gréčtine „Mesiac“) tvorilo symbolický protipól k menu jej brata, dvojčaťa, ktorý sa volal Alexander Helios („Slnko“). Deti boli vychovávané v Alexandrii, kde sa im dostalo špičkové vzdelanie zodpovedajúce statusu ptolemaiovských princov. Ich otec, rímsky triumvir Marcus Antonius, ich oficiálne uznal za svojich v roku 37 pred Kr. počas politického stretnutia s ich matkou. O rok neskôr sa narodil ich mladší brat Ptolemaios Filadelfos. Podľa plánov ich matky sa Seléné mala v budúcnosti pravdepodobne vydať za svojho staršieho nevlastného brata Kaisarióna.
V roku 34 pred Kr. sa Seléné stala jednou z hlavných aktérok tzv. donácií z Alexandrie. Počas veľkolepého obradu v alexandrijskom gymnasiu, kde Antonius a Kleopatra sedeli na zlatých trónoch, boli ich deťom pridelené kráľovstvá. Kleopatra Seléné bola vyhlásená za kráľovnú Kyrenaiky a Líbye. Hoci deti boli v tom čase príliš mladé na skutočnú vládu, tento akt demonštroval úmysel ich rodičov vytvoriť v Stredomorí novú dynastickú sieť. Tieto udalosti, spolu s Antoniovým rozvodom s Octaviou mladšou, vyostrili vzťahy s Octavianom a viedli k poslednej vojne rímskej republiky.
Pád dynastie Po porážke v bitke pri Aktiu (31 pred Kr.) sa Antonius a Kleopatra stiahli do Egypta. Keď Octavianus v lete roku 30 pred Kr. vpochodoval do Alexandrie, rodičia sa v zúfalej situácii pokúsili poslať deti do bezpečia. Kaisarion smeroval do Indie, no bol zradený a popravený. Kleopatra Seléné a jej dvaja bratia boli vyslaní na juh do Téb, no cestou ich zadržali rímski vojaci a priviedli späť do Alexandrie.
Po samovražde oboch rodičov v auguste 30 pred Kr. zostali Seléné a Alexander Helios krátko formálnymi dedičmi egyptského trónu. O dva týždne neskôr však Octavianus oficiálne anektoval Egypt ako rímsku provinciu, čím definitívne zanikla ptolemaiovská dynastia a éra faraónskeho Egypta. Osud Seléné a jej bratov bol od toho momentu plne v rukách víťazného Octaviana.
Život v Ríme Keď sa Octavianus vrátil do Ríma, priviedol so sebou Kleopatru Seléné a jej bratov ako vojnovú korisť. Počas veľkolepého triumfu na oslavu víťazstva nad Egyptom boli dvojčatá vedené v sprievode oblečené ako Slnko a Mesiac. Na rukách mali ťažké zlaté reťaze, ktoré boli podľa dobových svedectiev také masívne, že deti pod ich váhou takmer nedokázali kráčať, čo vyvolalo nečakaný súcit u rímskeho publika. V sprievode pred nimi niesli efigiu (figurínu) ich matky Kleopatry s aspidom na ramene.
Zodpovednosť za siroty prevzal Augustus, ktorý ich zveril svojej sestre Octavii mladšej. Seléné vyrastala na Palatíne v početnej rodine, ktorá zahŕňala jej nevlastného brata Iulla Antonia, nevlastnej sestry Antonie a Octaviine deti z predchádzajúceho manželstva vrátane Marcella. Kleopatra Seléné je jediným známym členom ptolemaiovskej dynastie, ktorý prežil dlhšie obdobie po páde Egypta. O jej bratoch sa po roku 29 pred Kr. nezachovali žiadne správy; predpokladá sa, že zomreli na chorobu alebo boli odstránení, hoci Cassius Dio uvádza, že ich Augustus ušetril ako svadobný dar pre ich sestru.
Manželstvo a potomstvo náhľad|Busta Ptolemaia z Mauretánie, jediného syna Kleopatry Seléné II. a Jubu II. (Vatikánske múzeá). Okolo roku 25 pred Kr. Augustus usporiadal svadbu Kleopatry Seléné s kráľom Jubom II., vzdelaným numidským princom, ktorý bol podobne ako ona vychovávaný v Ríme. Pri tejto príležitosti Augustus vymenoval Jubu II. za kráľa Mauretánie. Svadbu oslávil básnik Krinagoras z Mytilény epigramom, ktorý spája Egypt a Líbyu (Afriku) prostredníctvom ich spoločných panovníkov.
Z tohto manželstva sa narodili dve deti: Ptolemaios z Mauretánie (* cca 10 pred Kr.) – bol pomenovaný po dynastii svojej matky. Seléné týmto výberom mena zdôraznila svoju rolu dedičky Ptolemaiovcov v exile. Ptolemaios sa neskôr stal otcovým nástupcom.Cleopatra Selene by Chris Bennett dcéra neznámeho mena – v nápisoch sa spomína dcéra Jubu II. Niektorí bádatelia predpokladajú, že išlo o Drusillu, hoci tá mohla byť skôr jeho vnučkou. Historici predpokladajú, že bola dcérou Seléné, keďže Jubovo druhé manželstvo s kavadockou princeznou Glafirou bolo krátke a pravdepodobne bezdetné.
Existujú numizmatické doklady o minciach Seléné datovaných do roku 17 po Kr., čo by mohlo naznačovať, že v tom čase ešte žila. Väčšina historikov sa však prikláňa k názoru, že zomrela skôr (okolo r. 5 pred Kr.), pretože Juba II. sa už pred rokom 4 po Kr. oženil s Glafirou, čo by ako romanizovaný kráľ pravdepodobne neurobil, keby bola Seléné stále nažive.
Kráľovná Mauretánie
V roku 25 pred Kr. sa Augustus rozhodol reorganizovať severoafrické dŕžavy. Numidia, ktorej krátko vládol Juba II. ako klientsky kráľ (30 – 25 pred Kr.), bola opäť priamo anektovaná k Rímskej ríši ako súčasť provincie Africa Proconsularis. Ako kompenzáciu a strategický krok poveril Augustus Jubu II. a Kleopatru Seléné spoločnou vládou nad klientskym kráľovstvom Mauretánia. Mladí panovníci na počesť cisára premenovali svoje hlavné mesto Iol na Caesarea (dnešný Cherchell v Alžírsku).náhľad|Pozlátená strieborná miska z pokladu z Boscoreale (1. stor. pred Kr.). Postava so slonou kožou na hlave je tradične interpretovaná ako alegória Afriky, no podľa moderných výskumov môže ísť o portrét Kleopatry Seléné II., čo by odkazovalo na augustovskú politiku v severnej Afrike.
Mauretánia bola v tom čase rozľahlým, ale organizačne rozvráteným územím. Kleopatra Seléné, verná ptolemaiovskej tradícii aktívnych vládkyň, mala na správu štátu zásadný vplyv. Do Caesarey povolala množstvo učencov, umelcov, architektov a poradcov z bývalého kráľovského dvora svojej matky v Alexandrii. Týmto transferom helenistického vzdelania a skúseností sa Caesarea v krátkom čase stala jedným z najvýznamnejších kultúrnych a vedeckých centier Stredomoria, často označovaným za „Alexandriu západu“.
Pod jej vplyvom sa mauretánsky dvor stal miestom, kde sa miešali ptolemaiovské, rímske a miestne berberské tradície. Seléné sa cielene snažila oživiť pamiatku svojej dynastie – v meste vyrástli stavby inšpirované alexandrijským štýlom a kráľovský palác bol zaplnený umeleckými dielami, ktoré unikli skaze v Egypte. Na strieborných a zlatých misách z tohto obdobia (napr. z pokladu z Boscoreale) je Seléné pravdepodobne spodobnená s atribútmi africkej provincie, vrátane slonej kože na hlave, čo podčiarkuje jej status ako „civilizátorky“ a vládkyne Afriky.
Hospodárstvo a obchod náhľad|Strieborný denár Kleopatry Seléné II. Na reverze je zobrazený sistrum (nástroj spojený s bohyňou Eset) a grécky nápis BACIΛICCA KΛEOПATPA (kráľovná Kleopatra). Kleopatra Seléné II. bola hnacou silou rozvoja mauretánskeho obchodu. Pod jej vplyvom sa kráľovstvo stalo dôležitým exportérom v rámci celého Stredomoria, pričom kľúčové obchodné väzby udržiavalo najmä s Hispániou a Itáliou. Medzi hlavné vývozné artikle patrili ryby, hrozno, perly, figy, obilie a luxusný nábytok z exotického dreva. Významným zdrojom bohatstva sa stala výroba vzácneho purpurového farbiva získavaného z morských mäkkýšov, čím Mauretánia konkurovala tradičnej fénickej produkcii. Mesto Tingis (dnešný Tanger) pri Herkulových stĺpoch sa vyvinulo na jedno z najväčších obchodných prekladísk vtedajšieho sveta.
Jedinečným dôkazom jej postavenia je razba mincí. Kleopatra Seléné II. razila mince pod vlastným menom (ako „kráľovná Kleopatra“), čo bolo v rímskom klientskom systéme pre ženu výnimočné. Okrem samostatných emisií existovali aj spoločné razby s Jubom II., kde sa ich mená a podobizne objavovali vedľa seba, čo symbolizovalo ich rovnocennú spoluvládu. Numizmatické štúdie potvrdzujú, že mauretánske mince z tohto obdobia vynikali vysokou rýdzosťou kovu a kvalitou spracovania, vďaka čomu boli rešpektované v celom Rímskom cisárstve.
Stavebné projekty Stavebná činnosť Kleopatry Seléné II. predstavuje unikátny bod zlomu, v ktorom sa helenistický štýl začal preplietať s nastupujúcou rímskou architektúrou. Architektonické a sochárske projekty v mestách Caesarea a Volubilis vykazujú fascinujúcu zmes staroegyptských, gréckych a rímskych prvkov. Seléné sa cielene snažila oživiť pamiatku svojej matky a ptolemaiovskej slávy, čo bolo v ostrom kontraste s vtedajšou oficiálnou rímskou propagandou a augustovskou poéziou, ktorá Kleopatru VII. vykresľovala negatívne.
Medzi najvýznamnejšie stavebné počiny patrili: Alexandrijský odkaz v prístave: V prístave mesta Caesarea bol vybudovaný monumentálny maják, ktorý bol priamou architektonickou citáciou slávneho majáka na ostrove Faros. Mal pripomínať moc a technologickú vyspelosť jej rodného mesta. Kráľovský palác: Nechala vybudovať luxusnú rezidenciu situovanú priamo na pobreží, ktorá architektonicky nadväzovala na paláce ptolemaiovských panovníkov v Alexandrii. Chrámová výstavba: V mestách vznikli početné chrámy zasvätené rímskym, ale aj egyptským božstvám. Významné bolo najmä šírenie Isidinho kultu, ktorý Seléné využívala ako nástroj ptolemaiovskej náboženskej identity v Afrike. Volubilis: Aj vo vzdialenejšom vnútrozemskom centre Volubilis sú doložené stavby a umelecké diela (vrátane bronzových búst), ktoré nesú rukopis alexandrijských umelcov a technikov, ktorých Seléné do Mauretánie priviedla.
Smrť Pár vládol Mauretánii spoločne takmer dve desaťročia až do smrti Kleopatry Seléné. Presný dátum jej úmrtia zostáva predmetom vedeckých sporov. Kľúčovým vodítkom je oslavný epigram gréckeho básnika Krinagora z Mytilény, ktorý sa považuje za jej nekrológ:
„Mesiac sám stemnel pri svojom východe, pri západe slnka, zakrývajúc svoje utrpenie v noci, pretože uvidel svoju krásnu menovkyňu Seléné, bez dychu zostupovať do Hádu. S ňou mal spoločný jas svojho svetla a temnotu zmiešal so svojou smrťou.“ — (Krinagoras z Mytilény / Anthologia Palatina IX, 512)
Tento text naznačuje, že smrť kráľovnej sa zhodovala so zatmením Mesiaca. Astronomické výpočty identifikovali zatmenia v rokoch 9, 8, 5 a 1 pred Kr. a následne v rokoch 3, 7, 10, 11 a 14 po Kr. Popisu v básni najviac zodpovedá zatmenie z roku 5 pred Kr. Iní bádatelia, ako napríklad Zahi Hawass, sa však na základe iných indícií domnievajú, že mohla žiť až do roku 8 po Kr.
Kráľovské mauzóleum v Mauretánii náhľad|Kráľovské mauzóleum v Mauretánii (v súčasnom Alžírsku), v ktorom bola Kleopatra Seléné II. pochovaná spolu so svojím manželom Jubom II. Kleopatra Seléné II. bola pochovaná v monumentálnom objekte dnes známom ako Kráľovské mauzóleum Mauretánie (franc. Tombeau de la Chrétienne) v dnešnom Alžírsku (neďaleko mesta Tipaza). Túto kruhovú stavbu s prvkami helenistickej a severoafrickej architektúry nechali postaviť Seléné a Juba východne od svojho hlavného mesta Caesarea.