Déidameia II. (iné názvy: Deidameia, podľa Iustina Laodameia; ; * 3. storočie pred Kr. – † cca 233 pred Kr., Ambrakia) bola posledná vládnuca kráľovná Epeiru a vodkyňa Molossov z dynastie Aiakidovcov. Jej smrťou sa v Epeire definitívne skončila éra monarchie.SAMPSON, Gareth C. Rome and Parthia: Empires at War. Barnsley: Pen and Sword Military, 2020. ISBN 978-1-5267-1016-1. s. 272.
Pôvod a cesta k moci Déidameia bola dcérou epeirského kráľa Pyrrha II. Po smrti svojho otca a následne aj strýka Ptolemaia, ktorý zomrel v Ambrakii (podľa rôznych zdrojov na chorobu alebo rukou atentátnika), zostala poslednou legitímnou zástupkyňou kráľovského rodu.ERRINGTON, Robert Malcolm. A History of Macedonia. Barnes & Noble, 1993. ISBN 978-1-56619-519-5. s. 174. Mala sestru Néreidu, ktorá vydajom za Gelóna (syna syrakúzskeho panovníka Hieróna II.) zabezpečila dynastii spojenectvo na Sicílii.
V snahe pomstiť smrť svojho strýka a upevniť svoju moc sa Déidameia násilím zmocnila mesta Ambrakia. Týmto krokom sa snažila potvrdiť svoje dedičné nároky na vládu nad celým Epeirom, čo však vyvolalo prudký odpor u miestneho obyvateľstva nakloneného republikánskym myšlienkam.FUNKE, Susanne. Aiakidenmythos und epeirotisches Königtum. Stuttgart: Franz Steiner Verlag, 2000. ISBN 3-515-07611-5. s. 120.
Vláda a odboj Hoci mala podporu časti kmeňa Molossov, musela čeliť otvorenému povstaniu. Jej sestra Néréis jej na pomoc poslala 800 galských žoldnierov, vďaka ktorým Déidameia nakrátko stabilizovala svoju pozíciu. Keď Epeirčania pod nátlakom požiadali o mier, kráľovná súhlasila pod podmienkou, že jej budú uznané dedičné práva a pocty prináležiace jej predkom. Napriek uzavretej dohode však sprisahanci pripravovali jej odstránenie.CARNEY, Elizabeth Donnelly. Women and Monarchy in Macedonia. Norman: University of Oklahoma Press, 2000. ISBN 0-8061-3212-4. s. 147.
Smrť a zánik monarchie Sprisahanci podplatili Nestora, člena kráľovskej stráže, aby kráľovnú zavraždil. Nestor však nedokázal skutok vykonať a Déidameia v obave o svoj život ušla do chrámu Artemidy Hegemone, kde hľadala ochranu (tzv. chrámový azyl).
Vrah menom Milón však porušil náboženské tabu nedotknuteľnosti chrámu, vnikol do svätyne a priamo pri oltári ju zavraždil.LEMPRIÈRE, Nicholas Geoffrey. The Cambridge Ancient History, Vol. 7, Part 1. Cambridge University Press, 1970. ISBN 0-521-23445-X. s. 452. Podľa historika Polyaina mu Déidameia tesne pred smrťou stihla vmietnuť do tváre: „Vrah matky, vrš vraždu na vraždu!“ (Milón bol známy tým, že predtým zabil vlastnú matku Filoteru). Milón krátko po tomto čine spáchal samovraždu.Polyainos, Strategemata, 8, 52.
Tento prevrat sa odohral v období vlády macedónskeho kráľa Démétria II. (239 – 229 pred Kr.), ktorý bol s Aiakidovcami spriaznený. Smrťou Déidameie zaniklo epeirské kráľovstvo a krajina prijala republikánsku formu štátneho zriadenia v podobe spolku známeho ako Epeirská liga (koinon).
Referencie
Literatúra
Kategória:Vládcovia starovekého Grécka Kategória:Kráľovné (panovníčky) Kategória:Narodenia v 3. storočí pred Kr. Kategória:Úmrtia v 30. rokoch 3. storočia pred Kr.