Ptolemaios Andromachou ( – Ptolemaios Andromachou; * 3. storočie pred Kr. – † cca 240 pred Kr., Efez) bol vysokopostavený ptolemaiovský hodnostár a vojenský veliteľ, pravdepodobne nelegitímny syn kráľa Ptolemaia II. Filadelfa. V modernej historiografii je často stotožňovaný s postavou Ptolemaia Epigona (známeho z prameňov ako „Ptolemaios Syn“), hoci táto identifikácia zostáva predmetom vedeckých debát. (Autor presadzuje stotožnenie oboch postáv). (Autor naopak argumentuje, že ide o dve rôzne osoby, pravdepodobne nevlastných bratov).
Historické pramene Hlavným prameňom informácií o jeho živote je zlomkovito zachovaný, trinásťriadkový grécky papyrus P. Haun. 6 (uložený v Kodani), ktorý obsahuje krátky životopisný náčrt. Ďalšie zmienky sa nachádzajú v diele spisovateľa Athénaia, ktorý cituje historika Fylarcha v súvislosti s nepokojmi v Efeze.Athenaios, Deipnosophistae 13, 593a–b.
Vojenská a politická kariéra Podľa životopisného papyrusu sa Ptolemaios Andromachou zúčastnil na vojenských operáciách v rámci tretej sýrskej vojny (cca 246 – 241 pred Kr.): Dobyl trácke pobrežné mesto Ainos. Zúčastnil sa na bitke pri ostrove Andros (pravdepodobne okolo roku 245 pred Kr.), kde ptolemaiovské loďstvo utrpelo porážku od macedónskeho kráľa Antigona II. Gonata. Následne bol inštalovaný ako ptolemaiovský miestodržiteľ (stratég) v kľúčovom maloázijskom prístave Efez.
Smrť Jeho pôsobenie v Efeze ukončila vzbura tráckych žoldnierov. Podľa Athenaia sa Ptolemaios spolu so svojou milenkou Eiréné pokúsil zachrániť útekom do azylu v Artemidinom chráme (Artemision), obaja však boli vzbúrencami priamo v posvätnom okrsku zavraždení. Táto udalosť sa datuje približne do roku 240 pred Kr.
Identita a vedecké diskusie Otázka pôvodu Ptolemaia Andromachovho patrí k najzložitejším problémom ptolemaiovskej genealógie. V súčasnosti existujú tri hlavné odborné hypotézy:
Nelegitímny syn a adopcia: P. Fraser a K. Buraselis predpokladajú, že bol synom Ptolemaia II. a jeho milenky Bilistiché. Prímenie „Andromachou“ vysvetľujú ako meno adoptívneho otca (Andromacha), ktorý sa s Bilistiché oženil, aby dieťa legitimizoval a poskytol mu právnu identitu mimo kráľovskej línie. Bojovník od Androsu: Marc Domingo Gygax a ďalší bádatelia interpretujú tvar „Andromachou“ nie ako otcovské meno (patronymikum), ale ako posmešné prímenie znamenajúce „bojovník od Androsu“. Podľa tejto teórie išlo o ironickú prezývku narážajúcu na jeho drvivú porážku a stratu lode v námornej bitke pri tomto ostrove. Stotožnenie s Ptolemaiom „Synom“ (Epigonom): Nemecký historik Werner Huß argumentuje, že Ptolemaios Andromachou, Ptolemaios Epigonos a Ptolemaios z Telmessu sú jedna a tá istá osoba. Podľa neho išlo o biologického syna kráľa Lysimacha a Arsinoé II., ktorého neskôr adoptoval jeho strýko a otčim Ptolemaios II. a nakrátko ho ustanovil za svojho spoluvladára.
Genealógia a príbuzenské vzťahy Identita Ptolemaia Andromachovho je úzko spätá s rekonštrukciou ptolemaiovského rodokmeňa. Podľa prevládajúcej hypotézy (W. Huß) je schéma nasledovná:
Otec Matka Syn (identifikácia) Ptolemaios II. Arsinoé I. Ptolemaios III. Euergetés (nástupca) Lysimachos Arsinoé II. Ptolemaios Andromachou(stotožnený s Ptolemaiom Epigonom) Poznámka: Po smrti Lysimacha si Ptolemaios II. vzal Arsinoé II. a jej deti (vrátane Ptolemaia Andromachovho) adoptoval.
Alternatívna hypotéza, ktorú presadzuje Marc Domingo Gygax, ho však považuje za nelegitímneho syna Ptolemaia II. a jeho známej milenky Bilistiché. Podľa tejto teórie by bol Ptolemaios Andromachou nevlastným bratom Ptolemaia III. Euergeta aj Ptolemaia Epigona, pričom Andromachos by bol jeho adoptívnym otcom a manželom Bilistiché.
Referencie
Literatúra
Pozri aj Ptolemaiovci Ptolemaios Epigonos Tretia sýrska vojna
Kategória:Ptolemaiovci Kategória:Vojenské osobnosti starovekého Grécka Kategória:Narodenia v 3. storočí pred Kr. Kategória:Úmrtia v 3. storočí pred Kr.