An-196 Ľutyj je ukrajinský bezpilotný vzdušný prostriedok kategórie jednosmerného útočného dronu, teda takzvaná kamikaze munícia s dlhým dosahom. Prostriedok bol vyvinutý podnikom Antonov, ktorý patrí do štátneho koncernu Ukroboronprom. Vznikol ako ukrajinskká odpoveď na rozsiahle ruské útoky pomocou iránskeho stroja Šáhid-136.

Cena jedného kusu sa odhaduje na približne 200 000 amerických dolárov, čo je výrazne menej ako ekvivalentné riadené strely.

Vznik a vývoj Vývoj a kontext vzniku Vývoj stroja An-196 Ľutyj sa začal v kontexte ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Keď ruské ozbrojené sily začali od septembra 2022 v masovom meradle nasadzovať iránske kamikaze drony Šáhid-136 na útoky proti ukrajinskej kritickej infraštruktúre, energetickým zariadeniam a obytným oblastiam, čelili ukrajinskí vojenskí plánovači a vojenský priemysel naliehavej potrebe vyvinúť symetrickú kapacitu pre hĺbkové útoky na ruskom území.

Štátny koncern Ukroboronprom poveril vývoj prostriedku závodu Antonov – teda inštitúcii s dlhoročnou tradíciou vývoja ťažkých a transportných lietadiel. Podľa dostupných informácií bol An-196 Ľutyj čiastočne inšpirovaný konštrukciou viacúčelového dronu Horlycja (Hrdlička), na ktorom Antonov pracoval ešte pred rokom 2022. Výsledkom bolo riešenie schopné prenášať oveľa väčšiu nálož a letieť na oveľa väčšiu vzdialenosť ako menšie drony typu FPV, ktoré Ukrajina tiež masívne využíva.

Ľutyj prvýkrát skúšobne vzlietol v apríli 2023, keď bol vypustený z Odesy a zamieril na Hadí ostrov (v severozápadnej časti Čierneho mora), v tej dobe okupovaný Rusmi. Počas letu dron zlyhal a stratil spojenie s operátorom, takže sa automaticky otočil a letel späť na miesto štartu. Hrozilo riziko, že dron s 50 kilogramami výbušniny dopadne na mesto s miliónom obyvateľov. Ale keďže projekt bol utajený, vojenské velenie v meste nevyhlásilo poplach pred náletom. Našťastie, keď bol dron len 30 km od mesta, operátorom sa podarilo obnoviť spojenie a odvrátiť hroziacu katastrofu.

Výroba Prvá výrobná séria An-196 Ľutyj bola dokončená v auguste 2023. Projekt si rýchlo získal medzinárodnú pozornosť: v júni 2024 bolo oznámené, že Nemecko poskytne Ukrajine viac ako 100 miliónov eur na podporu vývoja útočných bezpilotných prostriedkov s dosahom viac ako 2 000 kilometrov, pričom An-196 Ľutyj bol výslovne medzi uvažovanými systémami. Dňa 1. júla 2025 bolo potvrdené uzatvorenie nemeckej zmluvy na financovanie výroby 500 kusov An-196 Ľutyj pre Ukrajinu.

Konštrukcia An-196 Ľutyj je bezpilotný prostriedok klasickej aerodynamickej koncepcie s pevným krídlom, čo ho odlišuje od delta-krídlových dronov Šáhid-136, ktoré sú jeho funkčnou analógiou na ruskej strane. Trup a krídla sú vyrobené prevažne zo sklolaminátovej kompozitnej konštrukcie vystuženej kovovými sieťami, čo zabezpečuje nízku hmotnosť pri dostatočnej konštrukčnej pevnosti. Krídla a chvostové plochy sú odnímateľné, čo zjednodušuje skladovanie a prepravu.

Hmotnosť prostriedku sa pohybuje v rozsahu 250 – 300 kg, dĺžka trupu dosahuje 4,4 metra a rozpätie krídel 6,7 metra. Bojová nálož bola pôvodne navrhnutá na 50 kg výbušniny, no v neskorších verziách bola zvýšená na 75 kg.

Dron je poháňaný spaľovacím motorom s trojlistou vrtuľou v tlačnej konfigurácii. Podľa viacerých zdrojov ide o motor Hirth Engines GmbH typ F23 nemeckého výrobcu. Operačný dosah dronu sa podľa dostupných zdrojov pohybuje od 1 000 do viac ako 2 000 kilometrov.

V pôvodnej verzii bolo lietadlo vybavené klasickým pevným podvozkom, čo mu umožňovalo vzlet z improvizovaných vzletových plôch – napríklad diaľnic alebo akýchkoľvek rovných úsekov terénu – bez potreby katapultu alebo iného pomocného štartovacieho zariadenia. V neskorších verziách bol podvozok odstránený, čím sa znížil aerodynamický odpor a zvýšil dosah prostriedku; stroj tak môže byť vypustený zo strechy pohybujúceho sa vozidla alebo pomocou iného štartovacieho zariadenia.

Navádzací systém kombinuje inerciálnu navigáciu, satelitnú navigáciu a umelú inteligenciu, vďaka čomu je prostriedok schopný autonómneho letu a nájdenia cieľa bez priebežného riadenia obsluhy.

Bojové nasadenie Ruská invázia na Ukrajinu Prvé operačné nasadenie (2023) Prvé bojové nasadenie An-196 Ľutyj sa uskutočnilo 28. augusta 2023, keď ukrajinskí špeciálni operátori použili tieto drony pri útoku na základňu 126. brigády pobrežnej obrany Ruskej federácie v obci Perevaľne na Kryme. Tým bol systém overený v reálnych bojových podmienkach a jeho operačné nasadenie pokračovalo v nasledujúcich mesiacoch.

Útoky na ruskú energetickú a priemyselnú infraštruktúru (2024) Od začiatku roka 2024 sa An-196 Ľutyj začal čoraz intenzívnejšie využívať pri útokoch na zariadenia v hĺbke ruského územia. Charakteristickým cieľom sa stali ropné rafinérie a zásobovacie uzly, ktoré sú súčasťou logistiky ruských ozbrojených síl. Zvyšky dronu z jedného z útokov boli nájdené v januári 2024 v oblasti Nižného Novgorodu a v marci 2024 vo Jaroslavli, kde trosky odhalili základné konštrukčné prvky stroja.

Dňa 25. novembra 2024 ukrajinskí vojaci nasadili modernizovanú verziu An-196 Ľutyj s bojovou náložou 75 kg – o 50 % ťažšou ako pôvodná – pri útoku na ruskú ropnú rafinériu v Saratove, pričom prostriedok preletel viac ako 600 kilometrov od ukrajinskej hranice. Tento úspešný útok potvrdil operačnú spoľahlivosť modernizovanej verzie.

Rozsiahle útoky (2025) V roku 2025 zaznamenalo nasadenie An-196 Ľutyj výrazný nárast rozsahu aj geografického pokrytia. Dňa 13. marca 2025 bol hlásený útok dronov Ľutyj na podnik LVUMG v Petrovsku v Saratovskej oblasti. Išlo o významný cieľ, pretože tento podnik zabezpečuje prepravu plynu po celom Rusku.

V noci 20. marca 2025 zaútočili drony Ľutyj na základňu Engels v Saratovskej oblasti, v dôsledku čoho bol zničený sklad so strelami s plochou dráhou letu Ch-101. Išlo o mimoriadne významný cieľ, pretože na letisku Engels Rusi skladovali vačšinu rakiet Ch-101, ktoré používa ruské strategické bombardéry Tu-160 a Tu-95MS.

V apríli 2025 bol útok vedený na základňu 112. gardovej raketovej brigády v meste Šuja v Ivanovskej oblasti, teda viac ako 700 kilometrov od ukrajinskej hranice a za mohutne chránenou Moskovskou oblasťou.

Ráno 28. mája 2026 drony Ľutyj úspešne zaútočili na ruský vojensko-priemyselný podnik Kronštadt v Dubne v severnej Moskovskej oblasti. Tento závod sa špecializuje na výrobu bezpilotných lietadiel, najmä prieskumných a útočných dronov Orion, ale nedávno spustil aj výrobu strely s dlhým doletom Banderol.

V noci 1. júla 2025 zaútočili tieto drony na ruský vojenský podnik Iževský elektromechanický závod Kupol, ktorý sa nachádza v Iževsku v Udmurtii (1 300 km od Ukrajiny). V tomto závode sa hromadne montuje dron Garpia-A1, ktorý je vizuálne kópiou Šáhid-136, ale líši sa niektorými komponentmi nielen od iránskeho originálu, ale aj od ruskej verzie Geraň-2.

24. júla 2025 vykonali ukrajinské drony nálet na ropný sklad letiska v Soči.

26. júla 2025 zaútočili tieto drony na jedného z najväčších výrobcov rádioelektroniky v Ruskej federácii - závod Signal, ktorý sa špecializuje na výrobu rôznych typov elektronického boja, radarov, rádionavigačných zariadení a rádiotechniky diaľkového ovládania.

V júli 2025 boli drony nasadené tiež pri útoku na závod VNIIR-Progress v Čeboksaroch (cca 975 km od hranice).

V tom istom čase sa objavili záznamy z útoku na závod Kupol v Iževsku, ktorý vyrába bezpilotné prostriedky Šáhid – čiže Ľutyj zasiahol priamo výrobnú linku svojho ruského „analógu".

V októbri 2025 bol zasiahnutý ropný podnik Orskňefteorgsinťez v Orsku v Orenburgskej oblasti, vzdialený viac ako 1 400 kilometrov od ukrajinskej hranice – išlo o prvý zaznamenaný útok na tento strategicky dôležitý závod.

Ráno 11. októbra 2025 zaútočili drony na ropnú rafinériu Bašnefť-UNPZ v Ufe. Rafinéria sa nachádza približne 1 400 km od ukrajinskej hranice a je jedným z kľúčových centier rafinácie ropy v Rusku, ktoré dodáva ruským jednotkám palivo a mazivá.

V decembri 2025 bola podľa Kyiv Post zasiahnutá aj ropná plošina skupiny Lukoil na Kaspickom mori.

Útoky hlboko do vnútrozemia Ruska (2026) Ukrajinský útok z 12. februára 2026 pomocou dronov Ľutyj spôsobil požiar v ropnej rafinérii patriacej spoločnosti Lukoil. Drony zaútočili na rafinériu v meste Uchta v Komijskej republike vzdialenej 1 700 kilometrov od Ukrajiny.

V noci na 5. mája 2026 zasiahli ukrajinské strely Flamingo a drony Ľutyj ruský obranný podnik VNIIR-Progress v meste Čeboksary. Tento podnik vyrába prijímače a antény GNSS pre systémy GLONASS, GPS a Galileo, ako aj moduly Kometa využívané v bezpilotných lietadlách Šáhid a presne navádzanej munícii vrátane balistických rakiet Iskander-M, striel Kalibr a súprav pre kĺzavé bomby. Okrem toho závod vyrába aj elektrické komponenty, relé a bezkontaktné moduly dodávané ruskému námorníctvu vrátane jadrových ponoriek triedy Jaseň-M.

Požívatelia Ukrajina Sily bezpilotných systémov Ozbrojených síl Ukrajiny

Referencie

Kategória:Ukrajinské zbrane Kategória:Bezpilotné vojenské lietadlá