Iónsky spolok 290pxIónska kolonizácia západnej Malej Ázie (vyznačená zelenou farbou) počas temného obdobia. Originálny názov Τὸ Κοινὸn τῶν Ἰώνων (To koinon tón Iónón) Iné názvy Iónska dodekapolis, Paniónion Trvanie cca pol. 7. stor. pred Kr. – 3. stor. po Kr. Forma vlády konfederácia (amfiktýnia) mestských štátov Hlavné centrum Paniónion (svätyňa Poseidóna Helikónskeho) Členovia 12 (pôvodne), neskôr 13 miest Predchodcovia Iónske a kárske osídlenia v Malej Ázii Nástupcovia Rímska provincia Ázia Iónsky spolok (iné názvy: Iónska liga, Iónska konfederácia, Iónska dodekapolis; – To koinon tón Iónón, v doslovnom význame „spoločenstvo Iónov“) bol náboženský a politický zväzok gréckych mestských štátov na západnom pobreží Malej Ázie. Spolok vznikol po tzv. meliackej vojne v polovici 7. storočia pred Kr. a pretrval s prestávkami až do rímskych čias.
Vznik a náboženské centrum Korene spolku siahajú k spoločnému postupu iónskych osadníkov proti pôvodnému obyvateľstvu (Károm). Po dobytí kárskeho mesta Melia si iónske mestá rozdelili jeho územie a na severnom svahu pohoria Mykalé založili spoločnú svätyňu Paniónion. Tá bola zasvätená Poseidónovi Helikónskemu. Každoročne sa tu konali slávnosti a hry známe ako Paniónia.
Členské mestá (Dodekapolis) Podľa Herodota tvorilo spolok dvanásť zakladajúcich miest, ktoré sa líšili dialektmi iónskej gréčtiny: Skupina v Kárii: Milétos, Myús, Priéné (hovorili rovnakým nárečím). Skupina v Lýdii: Efez, Kolofón, Lébedos, Teós, Klazomenai, Fókaia. Ostrovné štáty: Samos (vlastné nárečie), Chios (spoločné nárečie s mestom Erythrai).
Okolo roku 289 pred Kr. sa k spolku oficiálne pripojila aj Smyrna, čím sa zmenil na trinásťčlenný zväzok.
Politický význam a úpadok Hoci mal spolok spoločnú radu (synedrion), jeho politická moc bola obmedzená extrémnym partikularizmom jednotlivých miest. Iónske povstanie: Spolok slúžil ako platforma pre koordináciu Iónskeho povstania (499 pred Kr.) proti Peržanom, no po drvivej porážke pri Ladé jeho politický význam upadol. Rímska nadvláda: V období Rímskej ríše bol spolok oživený. Cisári (napríklad Hadrián) podporovali tieto starobylé inštitúcie na posilnenie lokálnej identity. Spolok vtedy dokonca razil vlastné mince s nápisom KOINON IONON.
Archeológia Dlhé storočia bola presná poloha Paniónia neznáma. Až v roku 2004 objavil tím nemeckých archeológov pod vedením Hansa Lohmanna zvyšky archaického chrámu a snemovne na hrebeni pohoria Mykalé (Dilek Dağları), čím sa potvrdili historické opisy o mieste stretávania spolku.
Referencie
Pozri aj Iónia Iónske povstanie
Iné projekty
Kategória:Staroveké Grécko Kategória:Spoločnosť v starovekom Grécku