náhľad|Augé a opitý Herakles na bronzovom puzdre zrkadla z Élidy (cca 325 pred Kr., Národné archeologické múzeum v Aténach) Augé ( – Augé, v doslovnom preklade „slnečný lúč“, „denné svetlo“ alebo „úsvit“;Henry George Liddell, Robert Scott, Henry Stuart Jones, A Greek–English Lexicon, s.v. augh. ) je v gréckej mytológii tegejská princezná, dcéra kráľa Alea a panenská kňažka bohyne Atény Aleie. S hrdinom Heraklom splodila syna Télefa, ktorý sa neskôr stal mýtickým kráľom v maloázijskej Mysii.
Podľa antických mýtov ju Herakles zviedol alebo znásilnil, v dôsledku čoho otehotnela. Keď jej otec odhalil porušenie sľubu čistoty, nariadil dcéru utopiť, predať do otroctva alebo ju nechal zavrieť do drevenej truhlice a hodiť do mora. Vo všetkých verziách príbehu však Augé so svojím synom nakoniec našla útočisko na dvore mysijského kráľa Teuthranta, kde sa stala jeho manželkou alebo adoptívnou dcérou.
Rodina a pôvod Augé bola dcérou kráľa Alea, čím patrila k potomkom Arkada, syna najvyššieho boha Dia a nymfy Kallistó.Pseudo-Apollodóros, Bibliotheca 3,8,2; 3,9,1. Jej otec Aleos vládol v Arkádii, založil kult Atény Aleie a v hlavnom meste Tegea vybudoval jej posvätný chrám.Pausanias, Cesta po Grécku 8,4,8; 8,45,4. Podľa mýtografa Apollodóra bola jej matkou Neaira, dcéra Perea. Iné pramene uvádzajú ako jej matku Neairu, ktorá bola zároveň Aleovou neterou. Augé mala troch bratov: Kéfea, Lykourga a Alkidama (Apidama).
Mytológia
Cesta z Arkádie do Mysie Kráľ Aleos sa snažil svoju dcéru uchrániť pred hrozivou predpoveďou delfskej veštiarne, podľa ktorej mali jeho synovia zahynúť rukou potomka jeho vlastnej dcéry. Ustanovil ju preto za kňažku Atény, čo ju pod hrozbou trestu smrti zaväzovalo k prísnemu celibátu. Do mesta však dorazil Herakles, ktorého kráľ pohostinne prijal. Hrdina posilnený vínom prekvapil Augé pri posvätnom okrsku, keď prala šaty pri prameni, a podľahol jej kráse.
Keď vyšlo najavo, že kňažka čaká dieťa, v Tegei vypukol mor a hladomor, ktorým bohyňa Aténa potrestala znesvätenie svojho chrámu. Aleos dcéru vyhnal, a hoci Augé trvala na tom, že sa stala obeťou násilia, neveril jej. Aby sa vyhol priamej vine za jej smrť, odovzdal ju kráľovi Naupliovi s rozkazom, aby ju utopil. Nauplios ju však ušetril, zavrel do drevenej truhlice a nechal napospas morským prúdom. Truhlicu vlny vyplavili na pobreží Mysie v Malej Ázii, kde ju našiel tamojší vládca Teuthras. Augé prijal s poctami a následne sa s ňou oženil.
Staršie literárne tradície a varianty príbehu náhľad|Herakles a Augé, antická freska z Pompejí Príbeh o Augé sa v antickom svete tradoval v mnohých odlišných verziách. Zachovaný zlomok z Hésiodovho diela Katalóg žien (6. storočie pred Kr.), ktorý pravdepodobne predstavuje najstaršiu písomnú tradíciu, uvádza odlišný priebeh udalostí.Andrew Stewart, „Telephos/Telepinu and Dionysos: A Note on the Connections Between Myth and Iconography in the Pergamon Altar“, in: Pergamon: The Telephos Frieze Reconsidered, University of Texas Press, 1997, s. 110.Hésiodos (Pseudo), Katalóg žien, fr. 165 (číslovanie Merkelbach–West) z papyrusov z Oxyrhynchu (Oxyrhynchus Papyri XI 1359 fr. 1). Podľa tohto textu sa Augé dostala do Mysie bez otcovho krutého zásahu. Pred tamojším kráľom Teuthrantom sa zjavili samotní bohovia a prikázali mu, aby dievča prijal na svojom dvore; Teuthras ju preto vychovával ako vlastnú dcéru.Hyginus, Fabulae 99, 100. K jej stretnutiu s Heraklom došlo až v Mysii, kam hrdina dorazil počas svojej cesty za koňmi trójskeho kráľa Laomedonta. Herakles tam Augé zviedol a stal sa otcom Télefa.
Všetky ostatné známe antické pramene však kladú zvedenie (v neskorších verziách priamo znásilnenie) aj pôrod syna do peloponézskej Arkádie. Najstarší takýto popis pochádza od historika a geografa Hekataia z Milétu (cca 490 – 480 pred Kr.). Podľa neho udržiaval Herakles s Augé intímny vzťah zakaždým, keď navštívil Tegeu. Tento detail zaznamenal geograf Pausanias v 2. storočí po Kr., pričom dodal, že keď kráľ Aleos zistil, že Augé porodila chlapca, zatvoril matku aj s dieťaťom do truhlice a hodil ju do vĺn Egejského mora.Pausanias, Cesta po Grécku 8,4,9. Truhlica sa doplavila z Grécka až k ústiu rieky Kaïkos (dnes Bakırçay) v Malej Ázii, kde sa s Augé oženil miestny vládca Teuthras.Strabón, Geographica 13,1,69 (Strabón tento variant pripisuje Euripidovi).
Spracovanie v klasickej gréckej dráme V 5. storočí pred Kr. spracoval tento mýtus dramatik Sofokles vo svojej tragédii Aleadae (Aleovci alebo Synovia Alea).Hugh Lloyd-Jones, Sophocles: Fragments, Harvard University Press, 1996, s. 32–40 (frs. 77–89). Hra sa kompletne nezachovala, no rečnícka práca pripisovaná Alkidamantovi zo 4. storočia pred Kr. pravdepodobne čerpala práve zo Sofoklovho diela ako z jedného zo svojich hlavných prameňov.Richard Claverhouse Jebb, Walter George Headlam, Arthur Bernard Pearson, The Fragments of Sophocles, Vol. 1, Cambridge University Press, 1917, s. 46–47.
Podľa Alkidamanta dostal kráľ Aleos varovanie od delfskej veštiarne, že ak bude mať Augé syna, tento potomok zabije Aleových synov. Aleos preto urobil z Augé kňažku Atény a pod hrozbou trestu smrti jej prikázal zostať pannou.Alcidamas, Odysseus 14–16 (Michael Garagin, Paul Woodruff, Early Greek Political Thought: From Homer to the Sophists, Cambridge University Press, 1995, s. 286). Tegeou však prechádzal Herakles (podľa niektorých prameňov smeroval do Élidy do vojny proti Augeiovi, podľa iných sa už vracal zo Sparty).Diodóros Sicílsky, Bibliotheca historica 4,33; Pseudo-Apollodóros, Bibliotheca 2,7,2–4. Kráľ Aleos ho pohostil priamo v chráme, kde sa opitý Herakles do Augé zaľúbil a zmocnil sa jej.Alcidamas, Odysseus 15. Keď Aleos zistil, že dcéra čaká dieťa, odovzdal ju Naupliovi, aby ju utopil.Pausanias, Cesta po Grécku 8,48,7; Diodóros Sicílsky, Bibliotheca historica 4,33,8.
Cestou k moru však Augé na vrchu Parthenion porodila syna Télefa.Alcidamas, Odysseus 16. Pozri tiež Euripides, Télefos, fr. 696. V Alkidamantovej verzii Nauplios neuposúchol kráľov rozkaz a namiesto popravy predal matku aj s dieťaťom bezdetnému mysijskému kráľovi Teuthrantovi, ktorý sa s Augé oženil a Télefa adoptoval.Pseudo-Apollodóros, Bibliotheca 2,7,4; 3,9,1. V tomto bode sa však Alkidamantos odklonil od Sofoklovej pôvodnej divadelnej hry. Zachovaný zlomok zo Sofoklových Aleovcov (a viaceré neskoršie pramene) dokazuje, že v dráme bol novorodený Télefos namiesto predaja zanechaný na pospas osudu na vrchu Parthenion, kde ho pred smrťou zachránila a odchovala jelenia laň.Marc Huys, The Tale of the Hero Who Was Exposed at Birth in Euripidean Tragedy, Leuven University Press, 1995, s. 293.
náhľad|Antické tondo zachytávajúce Herakla, ako sa zmocňuje Augé (2. stor. pred Kr., Arkádia) Okolo roku 408 pred Kr. napísal tragédiu Augé aj dramatik Euripides.Christopher Collard, Martin Cropp, Euripides: Fragments: Aegeus-Meleager, Harvard University Press, 2008, s. 259–277. Hra sa stratila, no jej dej sa podarilo zrekonštruovať z neskorších antických a stredovekých zhrnutí, najmä z textu arménskeho historika Mojžiša z Chorene.Marc Huys, The Tale of the Hero Who Was Exposed at Birth in Euripidean Tragedy, Leuven University Press, 1995, s. 81–82. Podľa tejto verzie opitý Herakles počas nočných slávností bohyne Atény znásilnil Augé, keď viedla posvätné tance.Euripides, Augé, test. iib (= Mojžiš z Chorene, Progymnasmata 3.3). Augé neskôr tajne porodila syna priamo v tegejskom chráme a novorodenca tam ukryla.Klement Alexandrijský, Stromata 7,3,23,4. Keď dieťa objavili, kráľ Aleos nariadil chlapca pohodiť v divočine a Augé utopiť. Do mesta sa však vrátil Herakles, ktorý oboch zachránil pred okamžitou smrťou. Hra pravdepodobne končila zásahom ex machina (zrejme bohyne Atény), ktorá Herakla uistila, že Augé a Télefos nájdu nový domov u kráľa Teuthranta.
Geograf Strabón ponúka verziu podobnú Pausaniovi, no výslovne ju pripisuje Euripidovi. Podľa neho Aleos po odhalení dcérinho tehotenstva vložil Augé aj malého Télefa do truhlice a hodil ju do mora. Vlny ich vyplavili pri ústí rieky Kaïkos, kde sa s Augé oženil kráľ Teuthras a Télefa adoptoval.Strabón, Geographica 13,1,69.
Neskoršie mýtografické verzie Podrobnejšie detaily a drobné odchýlky priniesli historik Diodóros Sicílsky (1. stor. pred Kr.) a mýtograf Pseudo-Apollodóros (1. alebo 2. stor. po Kr.). Diodóros dopĺňa, že kráľ Aleos dcére neveril, keď mu tvrdila, že otcom dieťaťa je samotný Herakles.Diodóros Sicílsky, Bibliotheca historica 4,33,8. Zhodne s Alkidamantom uvádza, že Aleos odovzdal Augé Naupliovi na popravu a k pôrodu Télefa došlo blízko vrchu Parthenion.Diodóros Sicílsky, Bibliotheca historica 4,33,8–9. Nauplios však Augé nepredal, ale zveril ju „istým Karom“, ktorí ju odviezli do Mysie a odovzdali kráľovi Teuthrantovi.Diodóros Sicílsky, Bibliotheca historica 4,33,10.
Podľa Apollodóra Herakles v čase ich intímneho stretnutia vôbec netušil, že Augé je kráľovskou dcérou.Pseudo-Apollodóros, Bibliotheca 2,7,4. Apollodóros potvrdzuje verziu z Euripidovej hry, že k pôrodu došlo tajne v chráme, kde matka dieťa schovávala.Pseudo-Apollodóros, Bibliotheca 3,9,1. Následný hladomor a mor v krajine vyhlásila veštiareň za dôsledok bezbožnosti v chráme. Pri hľadaní príčiny kňazi prehľadali posvätné priestory a Augé odhalili.Pseudo-Apollodóros, Bibliotheca 3,9,1. (Tento detail mohol byť prítomný už v Euripidovom fragmente 267: „Choré mesto je bystré v hľadaní chýb“). Apollodóros na dvoch miestach svojho diela mierne odporuje Aleovmu pôvodnému zámeru: raz tvrdí, že kráľ prikázal Naupliovi, aby Augé „predal ďaleko do cudzej krajiny“,Pseudo-Apollodóros, Bibliotheca 2,7,4. na druhom mieste hovorí, že ju mal „utratiť“.Pseudo-Apollodóros, Bibliotheca 3,9,1. V oboch prípadoch ju však Nauplios ušetril a daroval ju Teuthrantovi.
náhľad|vľavo|Télefos prijíma zbrane od Augé, reliéf z Pergamského oltára. Télefos je stredná, len čiastočne zachovaná postava v pancieri. náhľad|Detail vlysu „Télefos prijíma zbrane od Augé“. Pri Télefovi stoja dvaja sluhovia.
Osud syna Télefa a opätovné stretnutie Osud Augéinho syna Télefa sa v mýtoch rozchádza podľa toho, kde k jeho pôrodu došlo. Kým v Hésiodovom Katalógu žien sa narodil až v Mysii a vo verziách od Strabóna či Alkidamanta tam dorazil ako novorodenec spolu s matkou, podľa iných tradícií zostal opustený v Arkádii. Na vrchu Parthenion ho pohodil buď samotný kráľ Aleos,Pseudo-Apollodóros, Bibliotheca 2,7,4; 3,9,1. alebo ho tam zanechala Augé vo chvíli, keď ju Nauplios viedol k moru.Diodóros Sicílsky, Bibliotheca historica 4,33,9. Pozri tiež Hyginus, Fabulae 99. Chlapca však pred smrťou zachránila jelenia laň, ktorá ho pridájala svojím mliekom.Ovidius, Ibis 255–256; Pausanias, Cesta po Grécku 8,48,7; 8,54,6. (Na vlyse Pergamského oltára je toto zobrazenie upravené a Télefa namiesto lane kŕmi levica).Bernhard Heres, „Der Telephosfrosch: Ein neues Fragment vom Telephosfries des Pergamonaltars“, in: Jahrbuch des Deutschen Archäologischen Instituts, 1993, s. 85. Opustené dieťa našiel a vychoval buď arkádsky kráľ Korythos, alebo jeho pastieri.Diodóros Sicílsky, Bibliotheca historica 4,33,11; Pseudo-Apollodóros, Bibliotheca 3,9,1.
Keď Télefos dospel, chcel spoznať pôvod svojej matky a požiadal o radu delfskú veštiareň. Tá ho nasmerovala do Mysie.Pseudo-Apollodóros, Bibliotheca 3,9,1; Hyginus, Fabulae 100. Tam sa opäť stretol s Augé a kráľ Teuthras ho adoptoval za svojho dediča.Euripides, Télefos, fr. 696; Diodóros Sicílsky, Bibliotheca historica 4,33,12.