Mešita Fatiha Mehmeda (), alebo Šaldărvanská mešita () je budova bývalej sunnitskej mešity z prvej polovice 16. storočia, ktorá sa nachádza v meste Kiustendil v rovnomennej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.
Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.
Mešita je pomenovaná po osmanskom sultánovi Mehmedovi II., ktorý bol známy pod prezývkou el-Fatih, čo v preklade znamená Dobyvateľ.
Lokalita Mešita Fatiha Mehmeda sa nachádza v centrálnej časti mesta Kiustendil na bulvári „Car Osvoboditel“ (, doslova bulvár cára Osloboditeľa) v blízkosti trhoviska.
Dejiny Budova bola postavená v roku 1531.
Celkový pohľad na budovu zvrchu v minulosti|náhľad|vľavo
Dátum výstavby za dochoval na staviteľskom nápise v budove. Niektorí odborníci však datujú výstavbu mešity už do polovice 15. storočia a dátum s letopočtom 1531 pripisujú neskoršej prestavbe budovy. K tomuto názoru sa prikláňajú z dôvodu výrazného seldžuckého vplyvu v architektonických prvkoch budovy.
Haradži Kara Mehmed bin Alim ktorý budovu postavil sa neskôr z dôvodu problémov s jej údržbou rozhodol darovať ju sultánovi Mehmedovi II. V dejinách prešla mešita niekoľkými prestavbami. V rámci mešity fungovala do oslobodenia Bulharska aj islamská knižnica.
Po oslobodení Bulharska v roku 1878 mešita prestala slúžiť svojmu účelu sakrálnej budovy. V roku 1927 bol budove udelený štatút národnej starožitnosti. V roku 1968 bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.
V súčasnosti (]]2026]]) je budova bývalej mešity v havarijnom stave, existujú všal plány na jej reštauráciu.
Charakteristika Budovu postavil Haradži Kara Mehmed bin Ali, jeden z významných staviteľov verejných budov v Kiustendile. Okrem mešity postavil v Kiustendile napríklad karavanserail, rozvodný systém vody, alebo budovu medresy (náboženská škola).
Pohľad na mešitu zo severozápadu|náhľad|vľavo
Mešita je postavená v klasickej krychlovej forme hlavnej modlitebnej budovy, pristavanej predsiene a minaretu. Hlavná modlitebná časť budova má jednu veľkú centrálnu kupolu. Kupola je postavená ma osemstennom tambure.
Budova je postavená tzv. celulárnym systémom stavby z kameňov a tehál. Fasády sú riešené umelecky tak, že sa v nich striedajú biele kamene s červenými tehlami, čo vytvára jedinečný dekoračný prvok stavby. Materiál použitý pri výstavbe bol druhotného charakteru, z väčšej časti boli pri stavbe použité materiály zobrané z budov antickej Pautalie. Predovšetkým išlo napríklad o mramorové prahy, rímske tehly a ďalšie prvky.
Vrchný okraj budovy je dekorovaný ozdobnou tehlovou rímsou v tvare tzv. vlčieho zubu, čo je prvok typický pre bulharskú stredovekú architektúru. Okná mešity sú uložené v ozdobnej nike, ktorá je vo vrchnej časti ukončená špicatým arkádovým oblúkom. Rovnako ako vrchný okraj budovy, tak ak okná sú dekorované taktiež dvojradovou ozdobnou rímsou v tzv. vlčieho zubu.
Ako ďalší ozdobný prvok budovy sú požité pre islamskú architektúru charakteristické plastické reliéfy co forme stalaktitov. Tento prvok je použitý napríklad v slepých kupolách v predsieni, na podstavcoch v interiéri, v klenbe mihrábu (modlitebná nika), ale aj na iných miestach.
K západnej fasáde hlavnej modlitebnej budovy je pristavaná arkádová predsieň s tromi kupolami. Arkáda v prednej časti predsiene je tvorená dvomi stĺpmi. V severovýchodnej a severozápadnej časti je predsieň ukončená klenbou. Ide o typický typ predsiene, ktorý sa objavuje pri mešitách postavených na bulharských územiach Osmanskej ríše v priebehu 15. a 16. storočia. Kupoly sú položené na podstavcoch zdobených stalatitovým reliéfom. Predsieň je dlhá 11,70 metra a široká 5,80 metra. Z predsiene vedú do mešity celkovo tri vchody.
Minaret Minaret je osemstenný. V najvyššom bode dosahuje výšky 37 metrov. Kamene použité pri výstavbe minaretu sú v tvare šesťuholníka. Každý z kameňov je osobitne ohradený tehlami. Pavlač vo vrchnej časti minaretu je podopieraná konzolami.
Minaret sa nachádza v pravom uhle prednej fasády budovy a prústup do minaretu je zabezpečený z predsiene.
Výzdoba interiéru Na stenách interiéru mešity sa našlo niekoľko vrstiev ako omietky, tak aj freskovej výzdoby. Fresková výzdoba však do súčasnosti nebola zatiaľ podrobnejšie preskúmaná.
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany Od roku 1927 je stavba evidovaná ako národná starožitnosť, od roku 1968 potom ako kultúrna pamiatka národného významu pre architektonicko-staviteľskú hodnotu budovy.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Stavby v Kiustendile Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku Kategória:Architektúra z 1531 Kategória:Mešity v Bulharsku Kategória:Osmanská architektúra v Bulharsku