náhľad|Boh Dionýzos (vľavo) bojuje s Gigantmi na južnom vlyse Pergamonského oltára. Medzi zobrazenými postavami bol na základe fragmentov nápisov identifikovaný aj Pelóreus. Pelóreus alebo Pelóros ( – Pelóreus, Pelóros) je v gréckej mytológii jeden z Gigantov, obludných synov bohyne zeme Gaia zrodených z krvi skaličeného Ourana (prípadne uvádzaných ako synovia Gaie a Tartara).GRIMAL, Pierre. The Dictionary of Classical Mythology. Oxford : Blackwell, 1996, s. 171. ISBN 978-0-631-20102-1. Ako bytostne chtonické monštrum sa vyznačoval obrovskou postavou a nadľudskou silou.MARCH, Jenny. Cassell's Dictionary of Classical Mythology. Londýn : Cassell & Co, 2001, s. 345. ISBN 978-0-304-35161-9. Bol jedným z bojovníkov v gigantomachii – bájnej vojne, v ktorej sa Giganti pokúsili zvrhnúť vládu olympských bohov.
Mytológia V zachovaných antických literárnych pamiatkach vystupuje Pelóreus výhradne v detailných opisoch bitiek gigantomachie, kde reprezentuje divokú prírodnú silu.
Neskorogrécky epický básnik Nonnos z Panapolisu vo svojom rozsiahlom diele Dionysiaka opisuje Pelórea ako obludu s nespočetným množstvom rúk.Nonnos, Dionysiaka 48, 6ff. Počas útoku na olympských bohov vytrhol zo zeme tesálsky vrch Pelion aj s jeho vysokým vrcholom a použil ho ako vrhaciu zbraň proti bohu vína Dionýzovi, čím odhalil dovtedy skrytú jaskyňu nymfy Filyry.
Jeho definitívnu porážku a smrť v tejto vojne opisuje rímsky básnik Claudianus vo svojom epose Gigantomachia. Podľa latinskej tradície sa Pelóreus (v rímskom prostredí uvádzaný ako Pelorus) stretol na bojisku s bohom vojny Areom (v latinskom origináli Marsom).Claudianus, Gigantomachia (Carmina Minora 52), 75–91. Ares sa vrhol do bitky a prebodol obra svojím mečom presne v mieste slabín, kde sa jeho ľudské telo spájalo s dvoma hadími chvostami, ktoré mu nahrádzali nohy.SMITH, William. Dictionary of Greek and Roman Biography and Mythology. Boston : Little, Brown and Company, 1849, s. 182. Keďže tieto hadie končatiny mali vlastný život, Claudianus poeticky uvádza, že jediný Areov úder ukončil tri vyhasínajúce životy naraz. Boh vojny vzápätí prešiel umierajúceho Giganta kolesami svojho bojového voza.
Menovci V gréckych mýtoch sa meno Pelóros (Pelorus) viaže aj k dvom ďalším odlišným postavám: Tébsky Spartos: Pelóros bol jedným z piatich preživších bojovníkov (tzv. Spartoi), ktorí na úsvite dejín mesta Téby vyrazili zo zeme po tom, čo hrdina Kadmos zasial zuby posvätného draka boha Area. Podľa Pseudo-Apollodóra pomohol spolu s ostatnými štyrmi preživšími (Echión, Udaios, Chthonios a Hyperénor) Kadmovi vybudovať tébsku akropolu Kadmeu.Pseudo-Apollodóros, Bibliotheca 3, 4, 1. Tesálsky Pelóros: Podľa historika Batóna zo Sinópy išlo o tesálskeho muža, ktorý priniesol kráľovi Pelasgovi správu o tom, že zemetrasenie rozrazilo údolie Tempe, čím odtiekli vody veľkého jazera a obnažili úrodné tesálske roviny.Athenaeis, Deipnosophistae 14, 45 (639ff). Na pamiatku tejto udalosti a bohatej hostiny, ktorú Pelóros dostal, zasvätili Tesálčania Diovi ľudový sviatok Pelória (Zeus Pelórios).
Referencie
Literatúra
Pozri aj Giganti Gigantomachia
Kategória:Postavy gréckej mytológie Kategória:Giganti