Dajan Bajanovič Murzin (, ; * 12. december 1921, Staryje Balykly, Sovietsky zväz, Baškirsko† 9. február 2012, Ufa, Ruská federácia) bol sovietsky dôstojník tatárskej národnosti, účastník druhej svetovej vojny od roku 1941, od 1. septembra 1944 po vysadení na Slovensko bol zástupcom veliteľa Jána Ušiaka a od 8. decembra 1944 veliteľ 1. československej partizánskej brigády Jana Žižku, najväčšej partizánskej jednotky pôsobiacej v Protektoráte Čechy a Morava.

Životopis Narodil sa v početnej rodine desiatich bratov tatárskeho bielogvardejského dôstojníka v dedine Staryje Balykly v dnešnom Baškortostane a mal sa pôvodne živiť v poľnohospodárstve. Po výbornom prospechu na základnej škole vyštudoval strednú školu, ktorú roku 1939 zakončil s vyznamenaním a potom nastúpil ako riaditeľ školy v dedine Taktagulovo. V roku 1939, keď začala Zimná vojna s Fínskom, napísal Murzin žiadosť o uvoľnenie na front. Bolo mu však vyhovené až v roku 1940, kedy bol povolaný na základnú vojenskú službu do litovského mesta Kreting. Rozhodol sa ísť v šľapajach svojho otca a v máji 1941 (alebo novembri 1941) zakončil úspešne dôstojnícku školu v lotyšskej Rige (Rižskú vojensko-politickú školu).

Vojnové obdobie v ZSSR Po prepadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom 22. júna 1941 jeho šesť bratov odišlo tiež na front. Murzin pôsobil ako politický komisár pri vojskách Pobaltského vojenského okruhu. Slúžil ako pomocník veliteľa čaty 10. streleckej divízie. a už 25. júna dostal hodnosť mladšieho komisára. Už na štvrtý deň vojny bol v pouličných bojoch v Rige ťažko zranený do krku a liečil sa tri mesiace v tamojšej nemocnici. Z nemocnice sa mu podarilo uniknúť a prešiel cez tisíc kilometrov cez okupované Lotyšsko a Bielorusko na severnú Ukrajinu. Tu bojoval v partizánskom oddieli Čapajeva v Sumskej oblasti, kde velil družstvu a neskôr čate rozviedčikov. Tu bol opäť ranený a po vyliečení sa dostal do prieskumnej čaty partizánskeho oddielu Za vlasť, ktorý bol súčasťou 1.ukrajinskej partizánskej divízie pod velením generála S. A. Kovpaka.

Veliteľstvo partizánskeho hnutia nasadzovalo Murzina na špeciálne operácie na Ukrajine, v Odese aj Moldavsku. Od augusta 1942 do augusta 1943 bol agentom v prvej štábnej rote Turkestanskej légie. Výsledkom jeho činnosti bolo prebehnutie častí Turkestanskej légie a tiež častí légie IdelUral k Červenej armáde.

Keď boli partizáni Kovpaka letecky prepravovaní do Moldavska, nemecké protilietadlové delostrelectvo ich lietadlo zostrelilo. Jeden vojak pri tejto nehode zahynul a traja padli do rúk fašistov a ďalší štyria sa schovávali v lesoch. Murzin bol medzi preživšími a v novembri 1943 vytvoril spoločne so skupinou rozvedčíkov partizánsky oddiel V.M. Molotova. Oddiel pôsobiaci v Kadymskom okrese Odesskej mal viac ako šesť stoviek členov. Na území Vinnyckej a Odesskej oblasti bojoval do konca januára 1944 a 16. apríla 1944 sa partizáni spojili s Červenou armádou. V tejto dobe bol Murzin tretíkrát ranený a bol prepravený do Moskvy na vyliečenie.

Slovenské národné povstanie a Protektorát Čechy a Morava Od mája 1944 absolvoval špeciálny náročný partizánsky výcvik vo Svjatošine pri Kyjeve. V noci z 30. na 31. augusta 1944 bol vysadený pri Sklabini na Slovensko v rámci druhého výsadku partizánskej organizátorskej skupiny „UšiakMurzin“. Pôsobil ako kapitán vo funkcii zástupcu veliteľa Ušiakovho oddielu, ktorý sa v september na rozkaz UŠPH presunul do Protektorátu Čechy a Morava. Na radu spolubojovníkov si v tom čase dvadsaťtriročný Murzin nechal narásť bradu, čo zamaskovalo jeho vek a ovplyvnilo jeho neskoršie vnímanie ako surového bojovníka a nekompromisného veliteľa. Po smrti Jána Ušiaka sa stal veliteľom partizánskej brigáde Jána Žižku. Brigáda na území Moravy bojovala v náročných podmienkach až do oslobodenia 9. mája 1945. Murzin bol vážne zranený 2. novembra v Moravsko-sliezskych Beskydoch pod Čertovým mlynom, kedy takmer zahynul. Bol nútený prežívať niekoľko dní v malom improvizovanom zákope v krajine na Znajke v Podolánkach. Tu musel iba sedieť alebo ležať a vzhľadom na veľké bolesti si projektil z nohy sám nožom alebo črepom vyoperoval. Zapáleniu rany zabránil hájnik Ján Křenovský. Po vyliečení, ktoré trvalo asi tri týždne, sa 8. decembra 1944 ujal velenia Ušiakových partizánov na Valašsku. Dňa 12. januára 1945 pri presune na Ploštinu v Pozděchove bola jeho skupina prepadnutá päťčlennou nemeckou hliadkou zo Slušovíc, ktorá sa vracala z Lačnova a čakala schovaná v teréne. Pri prestrelke bol Murzin zranený do nohy črepinou z ručného granátu. Potom bol transportovaný na saniach do Seninky a niekoľko dní sa zdržiaval na samote u Řezníčků. Potom bol prevezený do Leskovca a liečil sa v tamojšom bunkri a lazarete u Juříčkov.

V malom a husto osídlenom priestore východnej Moravy a Valašska musela partizánska brigáda Jana Žižku bojovať predovšetkým proti hustej sieti vyzvedačov, informátorov a konfidentov gestapa. Územie bolo strážené najsilnejším bezpečnostným aparátom RSHA. Vo svojej funkcii musel prijímať najtvrdšie protiopatrenia proti nedisciplinovaným členom oddielu a tiež civilistom podozrivým zo spolupráce s nacistami a prevziať na seba zodpovednosť za všetkých členov brigády. Niekoľkokrát došlo k omylom a neuváženým spontánnym rozsudkom aj ďalších členov nielen jeho štábu. Podľa hodnotenia kolegov bol impulzívne cholerickej povahy a niektoré rozsudky smrti nekonzultoval s ostatnými a často dostatočne nepreveril získané informácie. Počas vojny aj po nej sa stal najkontroverznejšou postavou partizánskeho hnutia na území Čiech a Moravy.

Povojnové roky Murzinova správa o činnosti 1. partizánskej brigády Jana Žižku udáva nadhodnotené údaje, 4 179 zlikvidovaných vojakov a dôstojníkov nepriateľa a 1 017 ranených nepriateľov. Po vojne bol Murzin podľa jeho vlastného tvrdenia vyšetrovaný vojenskými orgánmi GRU a bol neoficiálne obžalovaný za opakovanú stratu rádiostanice a príjem finančnej hotovosti od "buržoázneho Benešovca" kpt. Otiska, veliteľa výsadku Wolfram.

Ihneď po vojne Murzin pracoval ako školský inšpektor v Bakalinskom rajóne Baškirskej republiky. V rokoch 19461948 vyštudoval Kazanskú právnu školu a potom aj Všezväzový diaľkový právnický inštitút. S právnickým vzdelaním roku 1948 nastúpil na baškirskú prokuratúru, najskôr ako pomocník prokurátora Bakalinského rajónu, neskôr ako pomocník prokurátora mesta Sterlimatak. Potom pôsobil ako starší vyšetrovateľ a potom náčelník oddelenia pre dozor nad dodržiavaním zákonov v miestach výkonu trestu (vo väzniciach).

V rokoch 19611962 bol námestníkom baškirského ministra vnútra (pre kádre), potom sa vrátil na rovnaké miesto na prokuratúre. V rokoch 19691987 viedol Baškirskú advokátsku komoru, potom bol riaditeľom Múzea medzinárodného priateľstva.

V prvej polovici 70. rokov svojim listom pomohol navráteniu členstva v KSČ vyškrtnutému bývalému členovi jeho partizánskej brigády Františkovi Molovi.

Vyznamenanie a ocenenie Do Československa sa mjr. Dajan Murzin vrátil celkom 22 krát a dostal 86 rôznych sovietskych i zahraničných vyznamenaní. Dostal titul Hrdina ČSSR, avšak najvyššie sovietske vyznamenanie nezískal. Bol ocenený titulom Zaslúžilý právnik RSFSR (1972). Bol čestným občanom celkom 16 českých a slovenských miest, a je čestným občanom hlavného mesta Baškortostanu Ufy. Murzinovo meno niesla ulica v Zlíne (terajšia Dlouhá). Podľa informácií od miestnych občanov pri stretnutí po vojne bol Murzin hodnotený ako vzdelaný, nekonfliktný a ohľaduplný intelektuál, s veľkým spoločenským a kultúrnym cítením, ktorý ovládal aj hru na klavíri. Okrem rodnej baškirčiny hovoril rusky, česky, rozumel lotyšsky, estónsky a vďaka štúdiu hovoril veľmi dobre nemecky.

Známy spisovateľ, účastník Veľkej vlasteneckej vojny, Genrich Gofman napísal v roku 1970 o Dajanovi Murzinovi knihu Čierny generál (preložené 1972) a pri príležitosti 60. výročia konca 2. svetovej vojny vydal Murzin svoje spomienky s titulom „Fronta v tyle nepriateľa“. V roku 2010 bol o Murzinovi natočený krátky ruský dokumentárny film.

Poznámky

Referencie

Iné projekty

Zdroj

Kategória:Osobnosti SNP Kategória:Sovietske osobnosti druhej svetovej vojny Kategória:Partizánski velitelia Kategória:Nositelia Radu červenej zástavy Kategória:Nositelia Radu červenej hviezdy (ZSSR) Kategória:Nositelia Medaily Žukova Kategória:Nositelia Medaily Za víťazstvo nad Nemeckom vo Veľkej vlasteneckej vojne Kategória:Nositelia Radu Vlasteneckej vojny Kategória:Nositelia Radu Odznak cti Kategória:Nositelia medaily Za bojové zásluhy Kategória:Nositelia medaily Za dobytie Königsbergu Kategória:Nositelia medaily Za oslobodenie Varšavy Kategória:Nositelia Medaily Za oslobodenie Prahy Kategória:Nositelia Medaily Partizánovi Vlasteneckej vojny Kategória:Nositelia Československého vojnového kríža 1939 Kategória:Nositelia Radu Slovenského národného povstania