Sea Baby je viacúčelový bezpilotný hladinový prostriedok vyvinutý Bezpečnostnou službou Ukrajiny (SBU) počas ruskej invázie na Ukrajinu. Názov je slovnou hračkou odkazujúcou na vtedajšieho šéfa SBU Vasyľa Maľuka. Sea Baby dokáže niesť výbušnú bojovú nálož na samodeštruktívne útoky, prípadne môže byť konfigurovaný na špecializované misie, ako sú údery proti nehybným cieľom v prístavoch alebo kladenie námorných mín.
Vznik a vývoj Pozadie a počiatky Rusko-ukrajinský konflikt býva odborníkmi označovaný za prvú „dronovú vojnu" z dôvodu rozsahu a intenzity útokov bezpilotných prostriedkov. Ukrajina, ktorej konvenčné námorníctvo bolo na začiatku plnohodnotnej invázie v roku 2022 do veľkej miery zničené, sa obrátila k asymetrickej taktike využívajúcej najprv vzdušné a neskôr námorné drony. Koncepciu nasadenia bezpilotných hladinových prostriedkov pod hlavičkou SBU navrhol brigádny generál Ivan V. Lukašovyč. Prvé modely USV vznikli v júli 2022 v spolupráci so špecialistami z Ukrajinského vojenského námorníctva a rozličných súkromných spoločností.
Vývoj Neskôr sa SBU rozhodla vyvíjať drony nezávisle, čo vyvrcholilo vznikom konštrukcie Sea Baby pre vlastné potreby. Projekt, z ktorého sa neskôr vyvinula MAGURA V5, prevzalo Hlavné spravodajské riaditeľstvo (HUR). Zatiaľ čo menšia a obratnejšia MAGURA V5 pod správou HUR bola určená primárne na útočenie na vojnové lode na otvorenom mori, SBU vyvinula Sea Baby s užitočným zaťažením dimenzovaným predovšetkým na útočenie proti statickým cieľom, ako sú lode kotvené v prístavoch, a tiež na údery na infraštruktúru.
Jednou z kľúčových motivácií pre vývoj nezávislých komunikačných systémov bol incident z roku 2022, kedy sa misie závislé od siete Starlink stali nepoužiteľnými po tom, čo bola konektivita Starlinku v blízkosti Krymu na príkaz Elona Muska vypnutá. Od toho momentu boli novšie verzie Sea Baby vybavené viacerými redundantnými komunikačnými a navigačnými systémami, odolnými voči elektronickému boju a rušeniu signálu.
Prvýkrát vstúpil Sea Baby do povedomia verejnosti 17. júla 2023, keď bol použitý pri útoku na Kerčský most. V auguste 2023 vznikla 385. brigáda bezpilotných hladinových prostriedkov (prvá svojho druhu na svete) a do jej stavu bol zaradený Sea Baby spoločne s MAGURA V5.
Modernizácia Sea Baby prešiel od svojho vzniku niekoľkými generáciami modernizácie. Rané modely mali bojovú nálož približne 108 kilogramov. Modely z konca roka 2023 ju zvýšili na 850 kilogramov. V januári 2024 SBU odhalila verziu vybavenú termobarickými raketometmi RPV-16. V lete 2024 vznikla verzia „Sea Baby 2024" s vylepšenou manévrovateľnosťou, väčším dosahom a schopnosťou niesť takmer tonu výbušnín na vzdialenosť viac ako 1 110 km. Prvý exemplár tejto série dostal meno „Avdijivka". Vývoj bol čiastočne financovaný z verejných zbierok prostredníctvom platformy UNITED24.
V októbri 2025 SBU oficiálne predstavila novú generáciu Sea Baby s dosahom rozšíreným na 1 500 kilometrov a užitočným zaťažením až 2 000 kilogramov. Nové modely disponujú zosilnenými motormi, modernizovaným navigačným systémom a systémami umelej inteligencie pre presnejšie zacielenie vrátane automatického rozpoznávania priateľa a nepriateľa.
Konštrukcia Sea Baby je kompaktný bezpilotný hladinový prostriedok s dlhým a nízkym trupom navrhnutý s ohľadom na minimalizáciu radarovej odrazovej plochy. Trup je vyrobený z kompozitného materiálu, čím sa plavidlo stáva takmer neviditeľným pre nepriateľský radar. S výškou iba 0,6 metra nad hladinou sa Sea Baby pohybuje tesne pri vodnej hladine, čo ďalej komplikuje jeho detekciu.
Pohon zabezpečujú dva motory, každý s výkonom 200 konských síl, poháňajúce dvojicu vodných trysiek. Táto konfigurácia umožňuje dosiahnuť maximálnu rýchlosť 90 km/h (49 uzlov). Operačný dosah prvej generácie činil približne 1 000 km s prídavnými palivovými nádržami.
Komunikácia prebieha prostredníctvom satelitného spojenia. Konštrukcia využíva viaceré redundantné komunikačné systémy, aby sa zamedzilo situáciám straty spojenia, aké sa vyskytli v počiatočných misiách.
Jednou z kľúčových vlastností Sea Baby je jeho modulárna architektúra. Jediný trup môže byť rekonfigurovaný na rôzne typy misií. V základnej konfigurácii nesie výbušnú bojovú nálož na sebazničujúce útoky („kamikaze" mód). Okrem hlavnej nálože existuje viacero zdokumentovaných výzbrojných konfigurácií. Boli pozorované varianty s dvoma, štyrmi alebo šiestimi termobarickými raketometmi RPV-16. Rakety sú nenavádzané a majú dolet približne 1 000 metrov. Tieto zbrane by mohli slúžiť na niekoľko účelov. Okrem toho, že by boli primárnym prostriedkom na zničenie cieľa, mohli by sa použiť počas útoku aj na odvrátenie alebo potlačenie obrany.
Ďalšia konfigurácia zahŕňa šesť 122 mm rakiet systému „Grad" s dosahom približne 20 km. Nie je známe, aké presné sú tieto rakety pri odpalovaní zo Sea Baby.
Sea Baby tiež môže niesť dve talianske námorné míny MN-103 Manta, určené na nasadenie v hĺbkach od 2,5 do 100 metrov, s akustickými a magnetickými zapaľovačmi a bojovou náložou 150 kg TNT alebo 180 kg výbušniny HBX-3.
V neskorších konfiguráciách bol Sea Baby vybavený aj diaľkovo ovládaným zbraňovým stanovišťom. Vylepšená verzia označovaná ako „Sea Baby II" disponuje radarom a ťažkým guľometom KPVT kalibru 14,5 mm v gyroskopicky stabilizovanej veži. V roku 2024 boli zverejnené zábery, na ktorých Sea Baby pomocou namontovaných guľometov strieľal na ruské hliadkové člny a vrtuľníky Mi-8. Sea Baby bol tiež vyzbrojený raketou R-73 s infračerveným navádzaním, určenou na obranu proti vrtuľníkom. Nové verzie z roku 2025 navyše disponujú schopnosťou vypúšťať malé vzdušné útočné drony a viacvrstvovými sebadeštrukčnými systémami zabraňujúcimi ich zajatiu nepriateľom.
Sub Sea Baby Na základe dronu Sea Baby vznikol aj jeho podvodný variant s označením "Sub Sea Baby", schopný operovať úplne ponorený ako torpédo. Systém bol navrhnutý špeciálne na prenikanie cez vrstvené prístavné obranné systémy, siete, zábrany a hliadkové plavidlá.
Bojové nasadenie Útoky na Krymský most Najznámejšou operáciou Sea Baby je útok na Krymský most z 17. júla 2023. Dve jednotky Sea Baby zaútočili na most približne o 3:04 a 3:20 miestneho času, pričom každý dron dopravil k oporným pilierom mosta bojovú nálož až 850 kilogramov výbušnín. Útok spôsobil poškodenie nájazdovej plochy a mostového poľa, pričom cestná časť bola dočasne čiastočne vyradená z prevádzky. Pri výbuchu zahynuli dvaja civilisti a jeden bol zranený. Operáciu viedla SBU spoločne s Ukrajinskými námornými silami z veliteľského centra v Kyjeve. Šéf SBU Vasyľ Maľuk v rozhovore pre CNN potvrdil zapojenie služby a uviedol, že drony boli riadené prostredníctvom špeciálne vyvinutého komunikačného systému, ktorý nebol závislý od Starlinku. Podľa neskoršieho dokumentu bolo nasadených päť jednotiek Sea Baby, z toho dve ako prieskumné.
Tretí zaznamenaný útok Sea Baby na Kerčský most bol vykonaný 3. júna 2025 – drony prepravili výbušniny priamo k bodu detonácie a spôsobili vážne poškodenie opornej konštrukcie mosta.
Útoky na lode a prístavnú infraštruktúru Sea Baby bol nasadený proti množstvu ruských námorných cieľov. V auguste 2023 zaútočil na výsadkovú loď Olenogorskij Gornjak v prístave Novorossijsk a na tanker SIG v Čiernom mori. V septembri 2023 SBU tvrdila, že zasiahla korvetu triedy Bora s názvom Samum – video neskôr ukázalo viditeľný náklon lode pri vlečení. V októbri 2023 bol poškodený hliadkový čln Pavel Deržavin a remorkér Mykolaj Muru. V decembri 2023 utrpela poškodenie prieskumná a hydrografická loď Volodymyr Kozyckyj.
V júni 2024 denník Wall Street Journal informoval, že najmenej štyri ruské lode utrpeli poškodenie po tom, čo narazili na námorné míny kladené dronmi Sea Baby pri pobreží Krymu. Táto taktika bola reakciou Ukrajincov na ruské bariéry blokujúce vstup do Sevastopoľského zálivu pre hladinové drony.
Dňa 28. novembra 2025 drony Sea Baby zaútočili na dva ropné tankery ruskej „tieňovej flotily" – MT Kairos a MT Virat – 28 a 38 námorných míľ od tureckého pobrežia.
V decembri 2025 SBU oznámila, že ponorka triedy Improved Kilo bola zasiahnutá podvodným dronom Sub Sea Baby v prístave Novorossijsk v rámci spoločnej operácie 13. hlavného riaditeľstva vojenskej kontrarozviedky SBU a Ukrajinských námorných síl. Ako cieľ bola identifikovaná ponorka B-271 Kolpino. Britské ministerstvo obrany považovalo za vysoko pravdepodobné, že ponorka utrpela vážne poškodenie a zostala znehybnená. Ak sa potvrdí, pôjde o historický míľnik v námornom vojenstve – prvý úspešný útok bezpilotného podvodného prostriedku na ponorku. Predmetná ponorka bola vyzbrojená strelami Kalibr, ktoré boli počas vojny vo veľkej miere použité proti ukrajinským mestám a kritickej infraštruktúre. Predvojnové odhady hodnoty tejto ponorky boli približne 400 miliónov dolárov.
Protivzdušné operácie V máji 2024 ruské vzdušné sily zverejnili zábery vrtuľníka Ka-29 útočiaceho na Sea Baby, ktorý bol vyzbrojený raketou R-73 s infračerveným navádzaním na obranu proti takýmto útokom.
Strategický dopad Operačná efektivita Sea Baby a ďalších ukrajinských námorných dronov viedla k zničeniu približne tretiny ruskej Čiernomorskej flotily a donútila ju stiahnuť sa zo Sevastopoľu do Novorossijska. Podľa Estónskeho medzinárodného centra pre obranu a bezpečnosť pokroky Ukrajiny v technológii námorných dronov prinútili ruskú Čiernomorskú flotilu zmeniť svoju taktiku: flotila sa teraz úplne vyhýba západnému Čiernemu moru.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Ukrajinské zbrane Kategória:Plavidlá