Olizón ( – Olizón, ) bolo staroveké grécke prístavné mesto a samosprávny mestský štát (polis) v historickom regióne Magnésia na území starovekej Tesálie. Autonómny status mesta ako samostatnej polis výslovne uvádzajú vo svojich dielach antickí geografi a historici ako Stefanos Byzantský, Strabón a Plínius Starší.Strabón, Geographica IX, p. 436.Plínius Starší, Naturalis historia 4.9.16.
Mesto má dôležité postavenie v gréckej mytológii a literatúre, keďže ho spomína už Homér vo svojom eposu Iliada v slávnom Katalógu lodí, kde mu pripisuje prívlastok „drsné, skalnaté“ (palaio. tracheia). Podľa homérskych podaní tvoril Olizón súčasť panstva a územia, ktorému vládol kmeňový vodca a hrdina Filoktéta.Homér, Iliada II, 717. Staroveké geografické dielo Periplus Pseudo-Skylaka uvádza Olizón ako jedno z kľúčových sídiel Magnésie popri mestách Iólkos, Spalauthra, Methóné a Korakai.Periplus Pseudo-Skylaka, 65.
V neskoršom klasickom a helenistickom období prešlo mesto pod politickú kontrolu macedónskej moci. V čase pôsobenia geografa Strabóna stratil Olizón svoju samostatnosť a tvoril súčasť závislých vidieckych území prístavného veľkomesta Demetrias. Strabón ho vo svojom opise tesálskeho pobrežia situuje do rovnakého úseku, v ktorom ležali aj mestá Thaumakia a Meliboia.Strabón, Geographica IX, 5, 15-16. Historik Plutarchos zasa vo svojich spisoch spomína, že Olizón sa nachádzal priamo oproti svätyni a mysu Artemisio na severe ostrova Eubója.Plutarchos, Temístocles 8.
Geografia a archeologická lokalizácia Presná poloha starovekej polis bola identifikovaná modernými prieskumami na polostrove Trikeri (v južnej časti pohoria Pelion). Archeologická lokalita sa nachádza na kopci s názvom Paleokastro neďaleko súčasnej prímorskej dediny Ágios Andréas.TALBERT, Richard J. A. (ed.). Barrington Atlas of the Greek and Roman World. Princeton: Princeton University Press, 2000. ISBN 978-0691031699. S. 55, 832.
Na tomto návrší boli objavené pozostatky starovekého opevnenia, architektúry a keramické fragmenty. Nálezy potvrdzujú, že toto opevnené prístavné sídlo prekvitalo najmä počas klasického a helenistického obdobia, pričom archeologické stopy poukazujú aj na staršiu aktivitu siahajúcu až do neskoroheládskeho obdobia doby bronzovej.GARCÍA BLANCO, José; MACÍA APARICIO, Luis M. Homero, Ilíada. Madrid: CSIC, 1991. ISBN 84-00-07182-4. S. 86. (po španielsky)HOPE SIMPSON, Richard. Mycenaean Greece and Homeric Tradition: The Catalogue of the Ships in the Iliad. [online]. Dostupné online. (po anglicky)
Referencie
Pozri aj Filoktétes Magnésia (Tesália)
Kategória:Archeologické lokality v Grécku Kategória:Starogrécke mestá