Praga Mignon bol osobný automobil, vyrábaný firmou Praga v rokoch 1911 až 1929. Išlo o prvý model automobilu, ktorý bol navrhnutý i vyrobený pod značkou Praga. Podľa vtedajších zvyklostí bol označený ako Praga 16 HP.
História vľavo|náhľad|Praga Mignon z roku 1912 vo verzii phaeton-torpédo vľavo|náhľad|Praga Mignon (1913), torpedo, doublephaeton Mignon navrhol mladý a talentovaný inžinier František Kec, ktorému značka Praga vďačí za to, že dokázala prekonať svoje náročné začiatky. Konštruktér, pôvodne zamestnaný v automobilke Laurin & Klement, navrhol počas šiestich mesiacov tento všestranný, stredne veľký model, navrhnutý ako ľudové vozidlo, ktorý uviedol strojárenskú značku Praga na trh osobných automobilov. Jednalo sa o prvý pôvodný model továrne, ktorý nahradil licenčne vyrábané vozidlá Praga Charon.
Prvá séria bola vybavená motorom s objemom , ktorý bol od tretej série zväčšený na . Jednalo sa o elegantnú limuzínu s rázvorom 3 m a hmotnosťou 1 300 kg s maximálnou rýchlosťou 70 km/h. Od roku 1925 sa na karosériách vozidiel začal podieľať tiež karosár Josef Sodomka. Od roku 1927 bol štvorvalcový motor nahradený radovým šesťvalcom s objemom , ktorý bol o dva roky neskôr prevŕtaný na . Výrobu ukončila po 18. sériách hospodárska kríza.
Vlastnosti náhľad|Praga Mignon Coupé z roku 1916 v nátere Rakúsko-uhorskej armády Pôvodným modelom bol päťmiestny, trojdverový torpédový phaeton, vybavený vodou chladeným štvorvalcovým motorom s bočným ventilom. Prostredníctvom štvorstupňovej prevodovky boli poháňané zadné kolesá. Aby ponuka uspokojila i majetnejšiu klientelu, bol Mignon vyrábaný aj ako uzatvorená limuzína typu mestské kupé alebo sedan, čo boli najžiadanejšie verzie. Iné karosárske vyhotovenia boli vyrábané zákazkovo, ako bolo v tej dobe zvykom.
V najnovších verziách bol podvozok Mignon vybavený pevnými závesmi náprav a brzdový systém vybavený posilňovačom. Motor bol osadený dvojicou karburátorov Zénith s trojitým difúzorom, doplnený zapaľovacím systémom Bosch. Motor mal snímateľnú hlavu valcov typu Ricardo a kľukový hriadeľ osadený v štyroch ložiskách. Hydraulické zariadenie zabraňovalo vodičovi zošliapnuť akcelerátor pri nedostatočnom tlaku oleja, čo chránilo pohonnú jednotku pred vážnym poškodením. Tak ako pri iných vozidlách značky, sa ovládanie smerových svetiel automaticky vrátilo do neutrálu po narovnaní kolies volantom.
Interiér bol dizajnovo čistý, dominovala tu koža a plyš, pričom mnohé doplnky boli navrhnuté s ohľadom na pohodlie cestujúcich. V limuzínach boli na oknách sťahovacie závesy, vnútorné lampy, telefónny aparát pre komunikáciu s vodičom, elektrický zapaľovač cigariet a pre pánov držiaky pre vychádzkové palice.
V tejto úrovni výbavy sa cena Mignonu, hoci zostala nižšia ako pri modeli Praga Grand, s ktorým zdieľal niektoré komponenty, vyšplhala na hodnotu, ktorá bola iba pre veľmi bohatých zákazníkov. Cenovo odpovedala napríklad modelom česko-slovenských osobných vozidiel Aero, no tiež podobná modelom ako Mercedes-Benz W02, ktorý však prekonala v kvalite. Vo svojej kategórii sa tak z hľadiska ceny umiestnil na dobrom mieste, čo vysvetľuje jeho komerčný úspech v strednej Európe.
Spolu s typom nákladného vozidla Praga V, hoci v celkom inom segmente, pomohol Mignon vybudovať dobré meno automobilky Praga na domácom i medzinárodnom automobilovom trhu.
Výroba Údaje o produkcii sa líšia v závislosti na zdrojoch. Uvádza sa, že celkový počet vyrobených vozidiel bol 5 000 až 6 000 kusov.
Referencie
Literatúra Auto. Praha: Čs. klub automobilistů, 1942, 4(4), s. 144. Dostupné online Českomoravská – Kolben (firma). Českomoravská - Kolben: akciová společnost v Praze. V Praze: Vlastným nákladom, 1925, s. 37. Dostupné online Příhoda, Emil: Praga – Devadesát let výroby automobilů. Vlastním nákladem, Praha 1998, ISBN 80-902542-1-7.
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Automobily Praga