Štvrtá partizánska brigáda bola vojenskopartizánska brigáda sformovaná 19. decembra 1944 rozkazom Hlavného štábu partizánskych hnutia najskôr ako štvrtý partizánsky pluk. Pluk bol sformovaný z príslušníkov 1. čs. armády na Slovensku a 2. čs. paradesantnej brigády, ktorí sa po prechode SNP na partizánsky spôsob boja usadili na severných svahoch Nízkych Tatier. V januári 1944 bol dočasne podriadený 1. československej partizánskej brigáde J. V. Stalina, ale rozkazom HŠPH z 5. februára 1945 bol preformovaný na 4. partizánsku brigádu podriadenú priamo HŠPH a po prechode HŠPH na oslobodené územie bola brigáda od februára 1945 podriadená priamo veleniu 1. česko-slovenského armádneho zboru v ZSSR. Počas bojov o Liptovský Mikuláš 3.5. marca útočila do tyla nemeckých vojsk. Po nemeckom ústupe od Mikuláša sa 6. apríla spojila s jednotkami 1. česko-slovenského armádneho zboru v ZSSR.

História brigády Predohra

Generálna ofenzíva proti SNP zahájená 18. októbra 1944 spôsobila kolaps povstaleckej 1. česko-slovenskej armády na Slovensku. Po jej organizačne nie úplne pripravenom prechode na partizánsky spôsob boja sa v liptovskej západnej časti Nízkych Tatier pohybovali tisícky povstaleckých vojakov a partizánov. Hlavný štáb partizánskeho hnutia (HŠPH) sa po bojoch s jednotkami 18. SS divízie rozhodol presunúť 28. októbra všetky jednotky z Donovalov na základňu Jegorovovej brigády pod Prašivou. HŠPH predpokladal vytvoriť v tejto oblasti opevnený partizánsky rajón, táto snaha ale narazila na zásobovacie problémy, nakoľko Nemci obsadili podhorské liptovské obce a pokus získať potraviny 7. novembra útokom na obec Kľačany bol Nemcami odrazený. Následný útok Nemcov 8. novembra Ľupčianskou a Kľačianskou dolinou donútil HŠPH vydať rozkaz k ústupu cez Chabenec do Lomnistej doliny.

Vznik 4. partizánskeho pluku Viaceré skupinky partizánov však z liptovskej strany Nízkych Tatier neodišli a ostali roztrúsené po dolinách Liptova. V druhej polovici novembra zahájil HŠPH reorganizáciu partizánskeho hnutia a na liptovskú stranu Nízkych Tatier vyslal 26. novembra splnomocnenca HŠPH Nikolaja Vasilijeviča Smetanina. Tomu sa podarilo kontaktovať roztrúsené skupinky a výsledkom jeho práce bolo sformovanie 4. partizánskeho práporu, kde veliteľom sa stal Vasilij Petrovič Fedotov, komisárom N. V. Smetanin a náčelníkom štábu Grigorij Spiridonovič Kovoruškin. Na Soliskách bol zorganizovaný 1. oddiel práporu s veliteľom Fedorom Georgievičom Nochrinom a v Kľačianskej doline bol 9. decembra z príslušníkov 2. paradesantnej brigády a z povstaleckých vojakov vytvorený 2. oddiel pod velením npor. Ladislava Maníčka. V Dúbravskej doline bol vytvorený 3. oddiel z vojakov povstaleckej armády a miestnych partizánov pod velením Vasila Petroviča Pugačova.

Smetanin po vytvorení 4. práporu pokračoval v plnení svojej úlohy a v priestoru Liptovskej Lúžnej zorganizoval do 16. decembra 5. prápor z povstaleckých vojakov pod velením pplk. A. Cypricha. 19. decembra HŠPH rozhodol o spojení práporov Fedorova a Cypricha do 4. partizánskeho pluku pod velením pplk. A. Cypricha, komisárom sa stal N. V. Smetanin, náčelník štábu G. S. Kovoruškin a náčelník rozviedky Igor Kemka. Operačný priestor bol stanovený RužomberokLiptovský HrádokChabenec.

Pluk mal 2 prápory. Prvému velil npor. J. Malý, komisárom bol S. Svetlov, 2. práporu velil kpt. F. NovotnýMasný, komisárom bol Š. Lohner. Začiatkom januára 1945 mal pluk okolo 400 príslušníkov. Jeho velenie chcelo začať boj až po vybudovaní čo najväčšej jednotky a za hlavnú úlohu považovalo získanie čo najväčšieho počtu príslušníkov. Zameriavalo sa preto na rozklad a získavanie príslušníkov z maďarskej, nemeckej armády, vlasovských jednotiek, Domobrany, HG. Vydávalo a rozširovalo nemecké a maďarské letáky, vojakov ich k dezercii a k prechodu k partizánom. Rokovalo s veliteľmi niektorých jednotiek Domobrany a HG a organizovalo v nich ilegálne bunky. Zásluhou I. Daxnera venoval pluk pozornosť spravodajskej činnosti, v ktorej sa opieral hlavne o spoluprácu s učiteľmi, lekármi, príslušníkmi štátneho aparátu, žandármi a dôstojníkmi Domobrany. Od začiatku pôsobenia mal pluk, resp. jeho vojenské velenie pri získavaní ľudí, výzbroje a potravín rozpory s partizánskymi oddielmi pôsobiacimi v jeho priestore, najmä s 1. čs. partizánskou brigádou J. V. Stalina. Rozkazom HŠPH z 22. januára 1945 bol preto pluk operatívne podriadený tejto brigáde a naopak, oddiely 1. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina v jeho priestore mali byť podriadené pluku. HŠPH vtedy čelil odporu slovenských vyšších vojenských dôstojníkov pluku proti tomuto rozkazu a ich hrozbe, že odídu od pluku. Vzhľadom na situáciu a nové problémy HŠPH tento rozkaz zrušil a rozkazom z 5. februára 1945 4. partizánsky pluk pretvoril na 4. partizánsku brigádu podriadenú priamo HŠPH.

4. partizánska brigáda Veliteľom brigády bol menovaný bol pplk. A. Cyprich, zástupcom veliteľa mjr. Š. Feja, komisárom N. Smetanin, náčelníkom štábu mjr. J. Vražda, náčelníkom rozviedky mjr. I. Daxner, splnomocnencom HŠPH kpt. J. Šolc, politickými pracovníkmi J. Harus a L. Šram, lekárom T. Gross. Brigáda mala 2 pluky: prvý partizánsky pluk (veliteľ mjr. Š. Feja) druhý partizánsky pluk (veliteľ škpt. F. Novotný-Masný)

Začiatkom marca mala brigáda 1945 okolo 700 príslušníkov. Sídlo štábu bolo na Magurke, prvý pluk sídlil v Ľupčianskej doline a na Železnom, druhý v Kľačianskej a Dúbravskej doline. Pokračovala v spravodajskej a rozkladnej činnosti v nepriateľských jednotkách (z maďarských vojakov bol v rámci jej 1. partizánskeho pluku utvorený osobitný oddiel Szabó), uskutočňovala diverzie na komunikáciách, napádala nepriateľské jednotky. Brigáda mala prostredníctvom spolupracovníkov v štátnom aparáte (vládny splnomocnenec L. Kniha, okresný náčelník Š. Blaško) a vo firme Včela dobre vyriešené zásobovanie V polovici februára 1945 k brigáde prišla prieskumná hliadka 1. čs. armádneho zboru v ZSSR pod velením kpt. A. Kováča a vybavila ju rádiostanicou. Po odchode HŠPH na oslobodené územie bola brigáda od februára 1945 podriadená priamo veleniu 1. česko-slovenského armádneho zboru v ZSSR. Na jeho rozkaz po začatí útoku pri Liptovskom Mikuláši 3. marca 1945 útočila cez Partizánsku Ľupču, Liptovské Kľačany a Ľubeľu, obsadila Nižné a Vyšné Malatíny a priblížila sa i k obciam Vlachy, Bešeňová, Krmeš. Jej úlohou bolo do príchodu čs. jednotiek zabezpečiť most vo Vlachoch a v Liptovskom Michale. Brigáda zaujaté pozície udržala 2 dni. Po zastavení útoku zboru bola prinútená ustúpiť späť na základňu.

Podľa rozkazu z 21. marca 1945 zhruba 500 príslušníkov brigády pod velením mjr. Feju prešla 26. marca cez front po osi ChabenecMýto pod ĎumbieromČertovicaKráľova Lehota k 1. čs. armádnemu zboru v ZSSR. Úderná skupina zostala v tyle, po začatí útoku pri Liptovskom Mikuláši prenikla 4. apríla 1945 k Vlachom, obsadila cestu k Ružomberku, pri Partizánskej Ľupči napadla ustupujúce nepriateľské jednotky mínometnou paľbou, ale po protiútoku nepriateľského práporu bola nútená ustúpiť. 5. apríla 1945 opäť prepadla Partizánsku Ľupču, Ľubeľu, Liptovské Kľačany a Malatíny a 6. apríla 1945 sa spojila s postupujúcimi jednotkami 1. čs. armádnymi zboru v ZSSR.

Poznámky

Referencie

Štvrtá partizánska brigáda Kategória:Partizánske organizácie