Chrám svätého Eliáša (), alebo Chrám svätého proroka Eliáša () je chrám Bulharskej pravoslávnej cirkvi z prvej polovice 20. storočia, ktorý sa nachádza v meste Pernik v Pernickej oblasti v juhozápadnom Bulharsku. Je zasvätený svätému prorokovi Eliášovi.
Je najväčším chrámom v Perniku, ako aj v celom pernickom okrese. Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky.
Chrámový sviatok sa slávi 20. júla na sviatok proroka Eliáša.
Lokalita Chrám svätého Eliáša sa nachádza v meste Pernik v štvrti Mošino Nachádza sa v areáli dnes už neexistujúceho priemyselného komplexu „Blagoj Popov“.
Dejiny Pred výstavbou súčasného chrámu Prvýkrát sa na mieste dnešného chrámu pod provizórnym dreveným chrámom zhromaždili obyvatelia Mošina na spoločnej večernej modlitbe v predvečer sviatku svätého proroka Eliáša 19. júla 1839.
Celkový pohľad na chrám zo severu|náhľad|vľavo
Tento chrám bol postavený tajne bez vedomia osmanských úradov. Jedným z iniciátorov výstavby bol Lazar Ivanov. Stavba bola postavená v sade, ktorý pre tento účel daroval. Na stavbu dohliadal samokovský staviteľský majster Tošo a výroba ikon a ikonostasu bola zverená rezbárovi Kostovi Valovovi, ktorý pochádzal taktiež zo Samokova.
Aby zakryli pravý účel budovy, obyvatelia Mošina povedali Turkom, ktorí prišli na miesto, že stavajú ovčinec. Keď bola budova hotová, aby ju zvieratá, ktoré do nej vchádzali, nepoškvrnili, nazvali ju pre zmenu krčmou. Miestni sa dokonca zhromažďovali vo vnútri a v chráme popíjali, aby Turkov oklamali. Dátum vysvätenia nového chrámu bol stanovený na 20. júla na sviatok svätého Eliáša. Obyvatelia Mošina sa však zhromaždili na večernej modlitbe už večer 19. júla 1839, pričom na zhromaždení archimandrita Joanikij predniesol prejav, v ktorom povzbudil obyvateľov Mošina v ich boji za nezávislú cirkev. Turci si uvedomili, že boli oklamaní. Obyvatelia Mošina však pripravili pre predstaviteľov osmanských úradov honosnú hostinu a po čase boli tureckí úradníci ochotní podpísať dokument, ktorý deklaroval, že chrám bol postavený s ich vedomím a súhlasom.
V priebehu rokov tento kostol takmer pohltila baňa a začiatkom 20. storočia sa miestne obyvateľstvo rozhodlo postaviť nový kostol.
Súčasný chrám Výstavba súčasnej budovy chrámu sa začala v roku 1918.
Celkový pohľad na chrám z juhu|náhľad|vľavo
Výstavbu chrámu finančne podporili Bane Pernik, ako aj miestni obyvatelia. Výstavba budovy bola ukončená v roku 1936. Chrám bol následne vysvätený v roku 1939.
V roku 1953 sa Mošino stalo súčasťou Perniku a Chrám svätého Eliáša sa tak stal tretím pernickým chrámom (po Chráme svätého Juraja a Chráme svätého Ivana Rilského).
V 70. rokoch 20. storočia bol chrám opustený, zanedbaný a hrozilo mu zbúranie. V období medzi rokmi 1983 a 1985 vymenovala Sofijská metropola za správcu chrámu kňaza Bojka Andonova. V tom čase začali prebiehať rokovania o budúcnosti chrámu medzi metropolou a miestnymi úradmi, v ktorých zohral aktívnu úlohu archimandrita a protosynkel Sofijskej metropoly Neofit (neskôr bulharský patriarcha a sofijský metropolita). V dôsledku jeho intervencie Svätá synoda Bulharskej pravoslávnej cirkvi vyčlenila 40 000 levov na rozsiahle opravy v interiéri, ako na omietnutie a vymaľovanie chrámu zvonku. Pomoc a podporu poskytol v tejto rekonštrukcii aj susedný priemyselný komplex prostredníctvom svojho riaditeľa Manola Mihajlova.
V roku 1987 získala stavba štatút kultúrnej pamiatky.
Chrám sa však po dokončení rekonštrukcie nezačal využívať, bol opäť ponechaný svojmu osudu a sídlo farnosti sa na čas presunulo na iné miesto. V roku 1996 sa z iniciatívy obyvateľov štvrti Mošino začalo s opätovnou obnovou chrámu. Obnovu finančne podporilo mnoho obyvateľov Perniku. Práce na obnove chrámu trvali od roku 1996 do roku 1998. Následne bol 2. augusta 1998 chrám opätovne vysvätený, pričom svätiteľom bol bulharský patriarcha Maxim. V roku 1998 bolo zároveň revitalizované aj nádvorie chrámu. Bola postavená fontána, plot a okolo chrámu založený malý park.
V roku 2020 bol interiér chrámu vyzdobený freskami.
Chrám je v súčasnosti (2026) plne funkčným chrámom Bulharskej pravoslávnej cirkvi a konajú sa v ňom pravidelne Božské liturgie.
Charakteristika Chrám svätého Eliáša je najväčším chrámom na území mesta Pernik.
Pohľad k chrámu zo severovýchodu|náhľad|upright|vľavo
Budova je jednoloďová, s centrálne položenou kupolou a zvonicou, ktorá sa nachádza nad hlavným vchodom. Budova bola postavená na ploche takmer 280 m². Chrám dosahuje výšky 15 metrov.
Výzdoba interiéru Ikonostas a ikony Pôvodný ikonostas bol dielom majstrov z rodu Filipovovcov z debarského regiónu (v dnešnom Severnom Macedónsku). Nový ikonostas bol zhotovený v roku 2020 pernickým umelcom Filipom Sedefčevom.
Fresková výzdoba Budova je vyzdobená freskami, ktoré zhotovil pernický umelec Krasimir Asenov v roku 2020.
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany Od roku 1987 je chrám vedený ako kultúrna pamiatka pre architektonicko-staviteľskú hodnotu stavby.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku Kategória:Stavby v Perniku Kategória:Kostoly zasvätené svätému Eliášovi Kategória:Kostoly postavené po oslobodení Bulharska Kategória:Architektúra z 1936