Sofijský bitúnok – Mäsokombinát Rodopa (), alebo len sofijský bitúnok (), prípadne aj starý bitúnok () je komplex bývalého bitúnku, ktorý sa nachádza v meste Sofia v rovnomennej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.

Komplex má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu. Je jedným z najvýraznejších príkladov industriálneho modernizmu v Sofii.

Lokalita Sofijský bitúnok sa nachádza v meste Sofia, v rajóne Podujane, v štvrti Malaševci na ulici „Malaševska“ (, doslova Malaševská ulica) č.1.

Dejiny V Bulharsku sa zabíjanie zvierat dostalo pod zákonnú reguláciu krátko po oslobodení v roku 1878. Prvé regulačné predpisy boli z roku 1894, po ktorých nasledovali zákony týkajúce sa veterinárnej služby z rokov 1897 a 1906.

Celkový pohľad na administratívnu budovu bitúnku|náhľad|vľavo

V tom čase sa zabíjanie ešte vykonávalo v salchánochmalých jednoposchodových kamenných alebo nepálených budovách (a niekedy len prístreškoch) s doskovými podlahami, ktoré boli postavené väčšinou pri rieke.

Prvé účinnejšie a prísnejšie kroky smerom k organizácii bitúnkov boli dôsledkom zákona o dohľade nad jedlými výrobkami živočíšneho pôvodu, ktorý bol prijatý v roku 1922 a zákona o sanitárnej a veterinárnej službe, ktorý bol prijatý v roku 1924. Po ich prijatí mali právo stavať a spravovať bitúnky iba obce a kontrola bola zverená veterinárnemu oddeleniu Ministerstva poľnohospodárstva a štátneho majetku. Podľa nových zákonov bola výstavba súkromných bitúnkov zakázaná a existujúce museli byť zatvorené. Od konca 20. rokov 20. storočia sa tak aj na vidieku začala výstavba skutočných bitúnkov, kde sa dodržiavali požadované hygienické normy. V rokoch po prijatí zákonov z rokov 1922 a 1924 ešte nebolo postavených veľa veľkých bitúnkov. Prvé významné kroky sa uskutočnili v roku 1928 v Sofii práve výstavbou bitúnku v dedine Malaševci.

Mestská samospráva Sofie vyhlásila anonymnú medzinárodný konkurz na prípravu projektu pre moderný bitúnok, ktorý mal zaujímať zastavanú plochu okolo 110 000 m². Bolo prijatých viac ako štyridsať projektov, z ktorých mnohé prišli zo zahraničia. Súťaž posudzoval veľký počet špecialistov z rôznych oblastí: architekti, inžinieri, lekári, veterinári, podnikatelia, právnici, mestskí poslanci a ďalší. Predsedom komisie bol vtedajší starosta Sofie, generál Vladimir Vazov a hlavným rozhodcom bol holandský profesor Van Der Slooten, ktorý bol špecialista na bitúnky a chladenie a ktorého názor bol rozhodujúci pre konečné hodnotenie a výber projektu.

Pohľad do vnútra areálu bitúnku|náhľad|vľavo

V súťaži zvíťazil projekt architektov Borisa Bobčeva, Petăra Markovského a V. Sancina, ktorý vznikol v priebehu roku 1928. Prvá cena v súťaži nakoniec nebola udelená, víťazný projekt s názvom „Serdika“ tak bol projektom, ktorý v súťaži získal druhú cenu. Keďže architekti, ktorí sa stali výhercami súťaže boli pomerne mladí, vedenie mesta považovalo za riskantné zveriť riadenie výstavby len im. Za účelom výstavby tak bola zriadená stavebná kancelária „Klanica“ (doslovne Bitúnok) s administratívnym personálom, ktorý pozostával z približne tridsiatich ľudí.

Projekt bol v nasledujúcich rokoch mierne pozmenený a s výstavbou sa nakoniec začalo až približne dva roky po konkurze. Pre bitúnok bol v Malaševciach vyčlenený pozemok s rozlohou 130 000 m². Samotnú výstavbu realizovala bulharská akciová spoločnosť „Ciklop“ (doslovne Kyklop).

Základný kameň stavby bol položený 1. mája 1931 a stavba bola kompletne dokončená 13. decembra 1932.

V roku 1934 bol potom bitúnok otvorený.

Po ukončení svojej funkcie ako bitúnku, komplex istý čas fungoval ako sklad. V roku 2024 bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.

Charakteristika Architektúra Autormi projektu stavby boli architekti Boris Bobčev, Petăr Markovski a V. Sancin.

Pohľad na vežu, samotné bitúnky a prepojovaciu halu|náhľad|vľavo

Priemyselná architektúra a technická a inžinierska úroveň bulharských staviteľov z obdobia medzi prvou a druhou svetovou vojnou dovolili autorom stavby možnosť realizácie niektorých zaujímavých architektonických riešení, ktoré sú v súlade s myšlienkami architektúry modernizmu. Komplex sa vyznačuje zaujímavým riešením konštrukcie, ktorá sa vyznačuje značným využitím presklených prvkov, ktoré zabezpečovali prístup veľkého množstva prirodzeného denného svetla do budovy.

Výnimočné bolo aj vnútorné vybavenie budov bitúnku, ktoré bolo na svoju dobu veľmi moderné a pre bitúnok bolo vyrobené a importované firmou Ate.

Budovе dominuje železobetónový skelet, pričom monumentálne pôsobí najmä prepojovacia hala, ktorej celá konštrukcia je tvorená železobetónovým rebrovím.

Z umeleckého hľadiska je dominujúcim prvkom komplexu opakujúci sa prvok vo vrchnej časti zaostrenej klenby, ktorý mal byť odkazom na starú bulharskú architektonickú tradíciu a často bol využívaný v bulharskej architektúre okolo roku 1930. Tento prvok je možné vidieť na veži, nad vchodom do prepojovacej haly, ale aj na arkádach administratívnych budov. V rámci Sofie je takéto klenby možné vidieť na viacerých verejných budovách, ako je napríklad Budova Sofijskej metropoly od architekta Panteleja Cvetkova z roku 1935, alebo Budova Poľnohospodárskej fakulty Sofijskej univerzity od architektov G. Ovčarova a G. Popova, ktorej výstavba bola realizovaná v rokoch 19241930.

Jednotlivé elementy komplexu a funkcionalita Bitúnok je usporiadaný vejárovito a jednotlivé funkčné jednotky sú usporiadané v oblúkoch. Železničná trať spájajúca bitúnok s infraštruktúrou mesta sa nachádza v severnej časti pozemku s prístupom zo štvrte Malaševci.

V prepojovacej hale|náhľad|vľavo

Hneď za železničnými traťami sa nachádzali otvorené klietky pre zvieratá (s rozlohou 3 600 m²). Nasledovali prístrešky pre predbežnú veterinárnu lekársku kontrolu (o rozlohe 1 700 m²). Prvú veľkú skupinu masívnych budov so železobetónovým skeletom tvoria tri bitúnkové prístrešky, ktoré slúžili pre drobný hospodársky dobytok, pre ošípané a pre dobytok (s rozlohou 3 600 m²) a sklad hydiny (s rozlohou 312 m²). V oblúku stajní sa nachádzala aj hnojná jama s miestnosťou na čistenie žalúdkov (s rozlohou 912 m²). Pre uľahčenie komunikácie je v osiach stajní organizovaný oblúk so samotnými bitúnkami pre príslušný druh zvierat. Tieto bitúnky predstavovali päť radiálne umiestnených budov, dve pre drobný hospodársky dobytok (s rozlohou 1 900 m²), jedna pre ošípané (s rozlohou 1 200 m²) a dve pre hovädzí dobytok (s rozlohou 1 900 m²). Všetky bitúnky boli vybavené výkrmňami a servisnými priestormi. Západne od týchto budov sa nachádzal menší bitúnok pre hydinu (s rozlohou 570 m²). Všetkých päť bitúnkov (s výnimkou bitúnku pre hydinu) bolo priamo prepojených spojovacou chodbou (halou) s rozlohou 2 700 m². Išlo o rozsiahly krytý koridor, ktorý spájal bitúnky a haly na spracovanie mäsa s chladiarňami. Južne od spojovacej haly sa nachádzali chladiarne. K nim bola pripojená aj strojovňa kompresora, pričom celková plocha (spolu s chladničkami) zaberala rozlohu 3 400 m².

Súčasťou komplexu bitúnkov je aj administratívna budova, kde sa nachádzalo aj ubytovanie pre veterinárov, ktorá bola postavená oddelene od spojovacej haly a bitúnku pri vchode do areálu z Malaševskej ulice. Administratívna budova dosahovala rozlohy 520 m². Administratívna budova má päť miestností a halu s prípravňou a laboratóriom na prízemí a tromi bytmi na poschodí. Išlo o päťizbový byt pre vedúceho bitúnku, trojizbový byt pre vedúceho veterinára a jednoizbový byt pre hlavného dozorcu alebo veterinára. V pivnici budovy sa nachádzali priestory pre ústredné kúrenie. Zrkadlovo, na ľavej strane pri vchode do komplexu bolo vyčlenené miesto pre ďalšiu podobnú administratívnu budovu v prípade budúceho rozšírenia komplexu.

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany Od roku 2024 je komplex evidovaný ako kultúrna pamiatka národného významu pre jeho architektonicko-staviteľskú, ako aj historickú hodnotu.

Galéria

Referencie

Iné projekty

Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku Kategória:Stavby v Sofii Kategória:Architektúra z 1932 Kategória:Priemyselné stavby v Bulharsku Kategória:Moderná architektúra