Peter Králik (* 15. september 1975, Trenčín† 11. september 2019, Bratislava) bol slovenský aktivista a redaktor.
V mladosti sa verejne angažoval v rozvoji LGBT hnutia na Slovensku, neskôr sa však stal jeho výrazným verejným kritikom.
V posledných rokoch života bolo jeho meno spájané najmä s pôsobením v mediálnych projektoch označovaných za dezinformačné a proruské, ako boli Medzičas, Medzipriestor, Konzervatívny výber, Slobodný výber či Hlavný denník, z ktorých niektoré spoluzakladal.
Život Peter Králik sa narodil v roku 1975 v Trenčíne.
V roku 1996 vstúpil do Demokratickej strany. V roku 2002 kandidoval na jej kandidátke v parlamentných voľbách, no po rozhodnutí predsedníctva strany z nich odstúpiť v prospech SDKÚ toto rozhodnutie verejne kritizoval, vyzýval predsedníctvo na odstúpenie a v tom istom roku zo strany vystúpil.
Ako jeden z prvých ľudí na Slovensku hovoril verejne o svojej homosexuálnej orientácii a presadzoval väčšiu spoločenskú akceptáciu homosexuálov v spoločnosti. Neskôr sa od LGBT hnutia dištancoval označujúc ho za nástroj radikálnej ľavice.
Podľa novín The Slovak Spectator navrhol Králik v roku 1999 spojiť slovenské gej a lesbické skupiny do jedného väčšieho zoskupenia a v roku 2000 spolutvoril Chartu iniciatívy Inakosť, ktorá zjednotila viaceré organizácie. Cieľom bolo presadzovať rovnosť bez ohľadu na sexuálnu orientáciu a rozvíjať verejnú diskusiu o homosexualite v spoločnosti. Začiatkom 21. storočia bol následne hovorcom tejto, vtedy ešte neformálnej iniciatívy.Porovnaj: . „Hovorca Iniciatívy Inakosť Peter Králik v stredu dokumentoval...“. Časopis The Slovak Spectator ho v roku 2001 vyhlásil za muža roku. V roku 2001 z Inakosti odišiel najmä pre svoje konzervatívne postoje v otázke práv LGBT.
O jeho pôsobení v nasledujúcom desaťročí nie sú dostupné spoľahlivé informácie. V rozhovore pre denník Postoj z roku 2015 s Petrom Kremským uviedol, že dva roky pracoval v Spojenom kráľovstve, kde vykonával fyzicky náročnú robotnícku prácu a po príchode na dovolenku ho priatelia presvedčili, aby zostal na Slovensku.
V posledných rokoch svojho života bol Králik angažovaný vo viacerých mediálnych projektoch: Medzičas, Medzipriestor (Slobodný vysielač), Konzervatívny výber, Slobodný výber a Hlavný denník. Tieto médiá bývajú označované ako konšpiračné a šíriace dezinformácie a proruské naratívy.
Zomrel v Bratislave na zástavu srdca 11. septembra 2019 vo veku nedožitých 44 rokov. Nekrológy boli publikované v denníku Postoj, Zem & Vek a Hlavné správy.
Mediálne aktivity a mediálne prostredie V auguste 2014 spoluzakladal Králik internetový magazín medzičas.sk. Podľa Dušana Doliaka, s ktorým spolupracoval na projektoch podľa jeho slov už od roku 2012, boli zakladatelia piati. Králik spoločne s Jurajom Poláčkom, ktorý sa stal šéfredaktorom, Ľubomírom Vavrekom a Dušanom Doliakom tvorili redakciu. Portál sa pôvodne venoval výlučne ukrajinskej problematike z proruského uhla pohľadu a publikoval nenávistné články k utečencom a obdivné k ruskému režimu. Tvorcovia tvrdili, že reagujú na „nehorázne lži a cieľavedomú demagógiu slovenského mediálneho mainstreamu“ a chcú prinášať alternatívny pohľad. Spoluprácu s projektom však ukončil krátko po založení, najneskôr v máji 2015.
V druhej polovici roku 2015 sa stal redaktorom spravodajského portálu Konzervatívny výber (KV). K redaktorom spolu s ním patrili Karol Zimmer, Alexander a Peter Adameckí a spočiatku prispievali aj Dag Daniš či Juraj Hrabko. Portál založil v apríli roku 2015 Milan Krajniak a vlastnil ho prostredníctvom vydavateľstva Kniha do ucha. Prvým šéfredaktorom bol Vladimír Pčolinský, ktorého v lete roku 2016 vystriedal bývalý redaktor televízie Markíza Karol Zimmer. V novembri roku 2016 sa šéfredaktorom stal Juraj Poláček, pod ktorého vedením sa KV podľa Miroslavy Kernovej dostalo na úroveň konšpiračných a proruských webov. V tom istom mesiaci sa stala vydavateľom spoločnosť SUMICRAFT Michala Šumichrasta. V marci roku 2017 Krajniak oznámil ukončenie činnosti portálu z finančných dôvodov.
V novembri 2015 spustil Králik diskusnú reláciu Medzipriestor na Slobodnom Vysielači a čoskoro sa pridal aj Poláček. Spoločne ju moderovali do januára 2018, kedy ju prebral Poláček. Angažovaný bol aj Boris Doliak. Počas pôsobenia Králika sa v relácii objavovali hostia ako Štefan Harabin, opakovane Boris Kollár, ktorý bol aj hosťom úplne prvej relácie, Peter Pčolinský či Alexander Adamecký, jeho spolupracovník z iných projektov.
Králik a Poláček v reakcii na rozhodnutie Krajniaka ukončiť činnosť Konzervatívneho výberu v marci roku 2017 ohlásili vznik projektu kvonline.sk, ktorý prezentovali ako voľné pokračovanie Konzervatívneho výberu. V projekte bol angažovaný aj Michal Šumichrast. Nový projekt vznikol 1. apríla 2017. Po založení sa snažili neúspešne niekoľko mesiacov zohnať sponzorov.
Následne ich oslovil Boris Koróni, zakladateľ Slobodného vysielača, s návrhom založiť spravodajské médium ako rozšírenie aktivít Slobodného vysielača. Výsledkom bolo založenie portálu Slobodný výber, ktorý spustili v októbri roku 2018. Vydavateľom sa stalo Združenie ľudí za lepšiu budúcnosť, ktoré vydáva aj Slobodný vysielač. Medzi prispievateľov patril aj Vladimír Bačišin či Michal Šumichrast. Napriek tomu, že Koróni deklaroval pri spustení, že sa Slobodný výber bude riadiť novinárskymi štandardmi, bezpečnostní analytici, niektoré médiá a portál Konšpirátori.sk opäť poukázali na dezinformačný a proruský charakter obsahu.
Hlavný denník vznikol v decembri roku 2018 a bol ďalším mediálnym projekt, v ktorom bol Králik angažovaný. Prevádzkovateľom sa stala spoločnosť Hlavné štúdio vlastnená Adamom Šumichrastom. Králik sa stal prvým šéfredaktorom a jeho zástupcom bol Robert Merva. Od svojho vzniku toto médium podporovalo politickú stranu Národná koalícia. Jej predstavitelia (Slavěna Vorobelová, Peter Sokol, Sergej Kozlík či Peter Tomeček) v ňom zverejňovali svoje názory a portál sa ich snažil zviditeľniť pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019 a pred parlamentnými voľbami v roku 2020. Denník tiež využíval aj facebookový profil spojený s Národnou koalíciou. Po smrti Králika pozíciu šéfredaktora prevzal jeho pôvodný zástupca Robert Merva a vydavateľom sa stalo občianske združenie Verbina. Hlavný denník bol médiami a analytickými platformami, podobne ako predchádzajúce mediálne projekty, v ktorých pôsobil Králik, označený za dezinformačné a konšpiračné médium šíriace proruskú propagandu a vyjadrujúce sympatie k ruskému režimu.
Názory Králik napriek tomu, že bol sám gej, zastával konzervatívne postoje k viacerým otázkam týkajúcich sa LGBT práv. Nesúhlasil s adopciami detí pármi rovnakého pohlavia, odmietal náhradné materstvo a kriticky sa staval k údajne zamýšľanej predškolskej sexuálnej výchove. Jeho postoje sa zásadne odlišovali od postojov liberálneho jadra LGBT hnutia. Králik tento rozdiel vysvetľoval svojím pravicovým zmýšľaním a zároveň tvrdil, že LGBT hnutie bolo ovplyvnené ľavicovými think tankmi a členmi ľavicových strán, vrátane SDĽ.
Neskôr vo svojich vyjadreniach používal rétoriku typickú pre krajnú pravicu a kritizoval tzv. „gender agendu“, pričom jej šírenie pripisoval finančnému prospechu. Kritizoval Európsku úniu a NATO a ich súčasné fungovanie staval do kontrastu s konceptom národných štátov. Zároveň sa napriek nelegálnej anexii Krymu a okupácii časti Donbasu vyslovoval za spoluprácu a zintenzívnenie obchodných vzťahov s Ruskom. Rusko označil za „väčšiu“ demokraciu, ako Turecko a zároveň kritizoval vyvíjanie tlaku na Rusko v súvislosti s dodržiavaním ľudských práv.
V súlade so svojimi konzervatívnymi postojmi v oblasti LGBT práv, podporil v roku 2015 aj tzv. referendum o rodine. Z pozície, ktorú označoval za „klasicky liberálnu“ kritizoval LGBT aktivistov, pričom používal naratív o ich snahe „nanútiť homosexuálne zväzky majoritnej spoločnosti“. Slovensku podľa neho chýbala vízia do budúcnosti a v konzervatívnej časti spoločnosti chýbal „nejaký nekonfesijný občiansko-konzervatívny prúd intelektuálne odvážnych ľudí s predstavou, ktorú by začali dávať von.“
Referencie
Kategória:Osobnosti z Trenčína Kategória:Slovenskí aktivisti Kategória:Slovenskí novinári Kategória:Slovenské LGBT osobnosti