Nitrianska partizánska brigáda bola partizánska brigáda sformovaná s cieľom posilniť partizánske hnutie hnutie v nemeckom tyle na západnom Slovensku. Základ tvorila partizánska organizátorská skupina štábu partizánskeho zväzku Alexander Nevský pod velením G. Avdejeva-Smirnova, vyslaná koncom septembra 1944 do Tríbeča, a 5. partizánsky oddiel zväzku Alexander Nevský pod velením Ľ. Sýkoru, vyslaný do tohto priestoru 15. októbra 1944. Brigáda pôsobila v Tríbeči a Pohronskom Inovci do 13. februára 1945, kedy sa prebila cez Hron k postupujúcej Červenej armáde.

História brigády Vznik Brigáda vznikla spojením partizánskej organizátorskej skupina štábu partizánskeho zväzku Alexander Nevský pod velením G. Avdejeva-Smirnova, vyslanej koncom septembra 1944 do Tríbeča, s 5. partizánskym oddielom zväzku Alexander Nevský pod velením Ľ. Sýkoru, vyslaný do tohto priestoru 15. októbra 1944.

Oba oddiely sa spojili v druhej polovici októbra 1944 na Pieskoch. Po prechode SNP do hôr k nim velenie zväzku vyslalo z priestoru Poľany rotu npor. J. Novisedláka a príslušníkov 6. partizánskeho oddielu zväzku pod velením por. J. Baníka. K brigáde sa pripojili aj menšie oddiely a skupiny z priestoru jej pôsobenia, prebehlíci z radov maďarskej armády a Domobrany, v decembri 1944 partizánsky oddiel Pavel.

Štruktúra brigády Nitrianska partizánska brigáda mala zloženie:

Veliteľ brigády: G. D. Avdejev-Smirnov Komisár brigády: N. Koveľ Náčelník štábu brigády: kpt. D. N. Dudin

Brigáda mala štyri prápory: Stalinský prápor. Veliteľom bol kpt. V. I. Orlenko, prápor tvorili partizáni z Ruska a Ukrajiny. slovenský prápor. Veliteľom bol mjr. Ľudovít Pavol Sýkora, prápor pozostával zo slovenských vojakov, mal dve roty. Veliteľom prvej bol npor. Milan Koza, druhej velil npor. Jozef Novisedlák. internacionálny prápor. Veliteľom bol npor. Jozef Mičudík. Zaradení doň boli Bulhari, Francúzi, Holanďania, Maďari a ďalší. hornonitriansky partizánsky prápor. Veliteľom bol npor. Jozef Trojan. Prápor tvorili baťovci (bývalí zamestnanci Baťových závodov v Šimonovanoch).

Začiatkom roka 1945 mala brigáda okolo 700 príslušníkov. Bojovali v nej príslušníci viacerých sovietskych národov, Slováci, Česi, Poliaci, Rumuni, Bulhari, Maďari, Holanďania, Francúzi, Taliani i Nemci. Brigáda spolupracovala s oddielom Hornonitrianskej partizánskej brigády, partizánskymi oddielmi Zarubežnyj, Plameň, Národný pomstiteľ a Tribeč, pôsobiacimi prevažne v okolí Skýcova. V mesiacoch december 1944 a január 1945 brigáda obdržala sumu 200 000 korún z „čierneho“ fondu Baťových závodov.

Činnosť brigády v novembri a decembri 1944 Štáb brigády sa začiatkom novembra 1944 premiestnil z Pieskov do priestoru obce Zlatno, odkiaľ vysielal diverzné skupiny na nepriateľské komunikácie, najmä železničnú trať TopoľčanyPrievidza. 7. novembra 1944 podmínovali partizáni trať v úseku Veľké BieliceUherce, 10., 11. a 15. novembra v úseku Zemianske KostoľanyNováky, 18. novembra cestný most pri Žabokrekoch). V novembri 1944 uskutočnila brigáda 10 diverzných akcií a 6 bojových stretnutí s okupačnými hliadkami, odzbrojila žandárske stanice v Sľažanoch, Ladzanoch, Nitrianskej Blatnici a iných obciach. Koncom novembra sa oddiely brigády premiestnili nad obce Skýcov a Hostie. 22. decembra 1944 obsadili obce Hostie, Obyce a Zlatno, koncom decembra aj Jedľové Kostoľany a až do polovice januára 1945 mali ich okolie pod úplnou kontrolou. V decembri 1944 sa počet diverzných akcií brigády zvýšil na 16 (4. decembra vykoľajený vlak pri Koniarovciach, sabotáž pri Jelenci na trati KozárovceZlaté Moravce a i.). Oddiely brigády napadli nemecké posádky v Opatovciach a Ladiciach.

27. decembra civilná spojka z Diviackej Novej Vsi oznámila, že v obciach Rudnianskej doliny sa nachádzali maďarskí vojaci, ktorých by bolo pomerne ľahké odzbrojiť, keďže u mnohých sa prejavovala nechuť ďalej bojovať. Dňa 29. decembra dostali Trojanovi partizáni hlásenie od civilných spojok o lupičských výčinoch, páchaných v obciach Nedanovce, Krásno a Turčianky a pripisovaných na vrub partizánov. V oboch prípadoch boli vyslané rozviedky s úlohou podrobne zistiť situáciu a súčasne bolo zaslané situačné hlásenie o stave a pohybe nemeckej posádky v nitrianskej doline do štábu Nitrianskej partizánskej brigády, ktorý bol v obci Hostie.

30. decembra civilná spojka hlásila, že v priestore Diviackej Novej Vsi sa nachádza približne 250členná maďarská vojenská jednotka, ktorá je vyzbrojená prevažne ľahkými zbraňami a dala by sa odzbrojiť. Neskôr prišla informácia, že asi 30 maďarských vojakov chce prejsť k partizánom. Odzbrojenie bolo vykonané 31. decembra. Traja Slováci z Maďarmi okupovaného územia južného Slovenska zostali v Trojanovom prápore ako jeho riadni členovia. Zvyšok Maďarov, čo sa pripojili k partizánom bol odvelený do štábu Nitrianskej partizánskej brigády, kde spolu s ďalšími zajatcami vytvorili pracovný oddiel pod velením npor. Drobného. Na prelome rokov 1944/45 mal Hornonitriansky prápor už 150 príslušníkov.

Činnosť brigády v januári 1945 V januári sa front blížil k Hronu a Nemci stupňovali úsilie vyčistiť tyl od partizánov. 7. januára 1945 v rámci prvej z protipartizánskych akcií došlo k niekoľkohodinovému boju na Vrchhore. Nemci v ňom stratili šestnásť vojakov. Vzápätí sa Trojanovci stiahli ku Skýcovu a ubytovali sa v štátnom žrebčíne Rybník pri Topoľčiankach.

15. januára 1945 podnikli Nemci veľký útok na Hostie. Nemecké jednotky mali asi sedemsto mužov podporovaných tankmi, pancierovými vozmi a mínometmi, partizáni 2. práporu Nitrianskej partizánskej brigády asi deväťdesiat mužov vyzbrojených väčšinou puškami, niekoľkými samopalmi, šiestimi ľahkými a jedným ťažkým guľometom, jedným raketovým mínometom a niekoľkými granátmi. Možným dôvodom útoku na obec Hostie bola „krádež“ špedičného vozu partizánmi, ktorým Nemci chceli odviezť do Nemecka historické vybavenie prezidentského zámočku v Topoľčiankach. Pripravené mínové pole zlyhalo a pod silným tlakom nepriateľa boli partizáni nútení ustúpiť z Hostia až do Jedľových Kostolian. Do boja sa zapojil aj prápor J. Trojana, ktorý kryl ľavé krídlo ustupujúcemu práporu mjr. Sýkoru juhovýchodne od Topoľčianok. Nemcom sa však už nepodarilo v ten zaútočiť na Jedľové Kostoľany. Ani 16. januára 1945, keď Nemci prenikli do obce, sa im už nepodarilo partizánov prekvapiť. Po krátkom boji viacerých jednotiek brigády jej jadro sa spolu s miestnym obyvateľstvom stiahlo do hôr Inovca. Trojanov „Hornonitriansky partizánsky prápor“ sa stiahol k Zlatnu, potom ďalej ku Skýcovu, kde sa opäť stretol s nepriateľom a v noci na 17. januára 1945 opäť na samotu Hlboké. V bojoch počas týchto dvoch dní mal prápor jedného mŕtveho, troch ranených a dvoch nezvestných.

Štáb brigády stiahol všetky oddiely do Jedľových Kostolian, po útoku tankov sa nasledujúceho dňa museli aj odtiaľto stiahnuť hlbšie do lesov. Celá brigáda sa presunula do okolia kóty 756 (Obycká Huta), zriadila si tábor v oblasti Jaďovej.

Situácia vo februári 1945 Nitrianska partizánska brigáda bola koncom januára 1945 prakticky v obkľúčení na pomerne malom priestore svahov Veľkého Inovca, v blízkosti frontovej línie. Po začlenení Trojanovho Hornonitrianskeho partizánskeho práporu narástol počet jej príslušníkov na asi 650. Príslušníci brigády zamínovali všetky prístupové cesty k táboru, odrazili pokusy menších nepriateľských jednotiek preniknúť do jeho priestoru, hrozilo však nebezpečie, že koncentrovaný nepriateľský útok ohrozí existenciu brigády. V týchto podmienkach sa v danej lokalite nedalo skryto manévrovať a štáb brigády videl jedinú možnosťprebiť sa cez nepriateľskú obranu na západnom brehu Hrona z tylu a spojiť sa s postupujúcimi jednotkami Červenej armády. Začiatkom februára 1945 časť vojsk 2. ukrajinského frontu, 53. armáda generála Managarova, postúpila v úzkom výbežku až k obci Tekovská Breznica na východnom brehu Hrona. Brigáda sa ocitla 810 km od línie frontu. Na pravom brehu Hrona od Novej Bane až po Zlaté Moravce stáli frontové jednotky nemeckej armády. V priestore Hronský Beňadik Kozárovce bola rozmiestnená SS divízia Grossdeutschland. Prelomenie nemeckej obrany z tylu muselo byť koordinované s velením Červenej armády, aby násilný prechod brigády cez rieku nebol považovaný za nemecký útok. Úmysel prebojovať sa cez Hron oznámil štáb brigády prostredníctvom rádiovej depeše aj Ukrajinskému štábu partizánskeho hnutia v Kyjeve. 7. februára 1945 dostal pplk. V. Karasjov-Stepanov, veliteľ partizánskeho zväzku „Alexander Nevský“, ktorého štáb sídlil v obci Male na území Maďarska, rozkaz z Kyjeva, aby v súčinnosti s velením 53. armády zorganizoval prechod Nitrianskej partizánskej brigády cez front na rieke Hron.

Prechod Nitrianskej partizánskej brigády cez Hron

Na štábe zboru Červenej armády v Šahách bolo rozhodnuté vykonať prechod Nitrianskej partizánskej brigády v priestore obce Tekovská Breznica na výbežku frontu obsadenom jednotkami 1. gardovej výsadkovej zvenigorodsko-bukureštskej divízie. Na štábe tejto divízie v Tekovskej Novej Vsi bol v dňoch 7. až 9. februára pripravený podrobný plán prechodu a v noci z 9. na 10. februára boli s plánmi prechodu k Nitrianskej brigáde vyslané dve skupiny, ktoré so šťastím dorazili večer 10. februára k partizánom.

11. februára 1945 sa začali prípravy na prechod brigády cez front. V ten deň sa k jednej z prieskumných hliadok brigády pridala aj skupina povstaleckých dôstojníkov tiež smerujúcich k Červenej armáde: plk. Dezider Kišš-Kalina, mjr. gšt. Anton Rašla, štkpt. J. Tvarožek a veliteľ žandárskej stanice v Novej Bani por. výk. Ján Sládek. K brigáde sa pripojili aj komunistickí funkcionári Július Ďuriš a Viliam Široký, pre ktorých sa podarilo 5. februára zorganizovať útek z bratislavskej väznice.

12. februára partizáni dostali potraviny na štyri dni. Materiál a strelivo sa naložilo na káry a sane, zvyšok bol zakopaný alebo zničený. Termín prechodu frontu bol stanovený rozkazom na noc z 13. na 14. februára 1945. Smer pochodovej osi bol stanovený Nemecká HutaOrovnicaprechod riekyTekovská Breznica. Zloženie pochodového prúdu bolo určené takto:

Predný voj – 1. prápor (Stalinský oddiel) Prostredný voj – štáb brigády, stranícki pracovníci (Široký, Ďuriš a ďalší), pracovná rota Maďarov, špeciálne štábne skupiny (míneri a i.) Ľavé zaistenie – 4. prápor Jozefa Mičudíka (Internacionálny oddiel) Pravé zaistenie – 2. prápor mjr. Ľ. Sýkoru (Slovenský oddiel) Zadný voj – 3. prápor kpt. Trojana (Hornonitriansky partizánsky prápor)

Predvoj postupujúci pred kolónou sa mal na hranici lesa zmeniť rozdeliť na tri skupiny. Prvá skupina sa mala presunúť naľavo od osi pochodu. Tretia skupina mala zneškodniť nemecké palebné postavenia na zalesnenom úbočí vpravo. Druhá skupina chránená zľava a sprava mala postupovať po hlavnej osi spolu so zadným vojom a spoločne mali ovládnuť cestu a železničnú trať s mostom, preniknúť k rieke a zorganizovať prechod. Bočné oddiely mali ovládnuť cestu, zamínovať železničnú trať a vytvoriť zaistenie proti prípadnému úderu pancierových vlakov a nemeckých tankov. Dvojkilometrovú lúku na tomto úseku bolo potrebné udržať až do prechodu celej brigády cez rieku.

Odchod brigády oproti plánovanému času 15:00 oneskoril o 2 hodiny. Prúd partizánov sa brodil namáhavým pochodom vyše metrovým snehom. V Nemeckej (dnes Inoveckej) Hute sa zastavilo čelo kolóny krátko po 18. hodine a zorganizovala sa bojová zostava v troch prúdoch. V čele prúdov boli prieskumné jednotky v bielych plášťoch.