Stalin bola partizánska brigáda počas SNP vytvorená na základe partizánskej organizátorskej skupiny pod velením Alexeja Afanasjeviča Martynova vysadenej 15. septembra 1944 na Matiaške. Brigáda prešla cez stredné Slovensko až do Strážovských vrchov, odkiaľ sa po ťažkých bojoch 21.24. novembra 1944 na Okrúhlom vrchu jadro brigády presunulo do „partizánskej republiky“ KališteBalážeStaré Hory. 15.17. marca 1945 boli partizánske oddiely nútené Kalište pred nemeckou presilou opustiť a 23. marca sa jadro brigády spojilo pri Mýte pod Ďumbierom s postupujúcou Červenou armádou.
História brigády Vznik Základ partizánskej brigády Stalin tvorila 18 členná organizátorská partizánska skupina vyslaná štábom partizánskeho hnutia 1. ukrajinského frontu. Skupina bola vyslaná z Rzeszówa pod velením A. Martynova a v noci zo 14. na 15. augusta 1944 vysadená pri Matiaške na poľnom letisku partizánskeho zväzku Čapajev, ktorému umožnila nadviazať rádiové spojenie so štábom 4. ukrajinského frontu. Pôvodne pôsobila na základni zväzku a spolu s ním sa presunula do Slanských vrchov. Vstúpila do nej skupina 27 sovietskych vojnových zajatcov oslobodených pri prepade nemeckého transportu pri Hanušovciach a ďalší dobrovoľníci, takže sa rozrástla na oddiel s vyše 70 príslušníkmi. Po prijatí vojakov bývalých východoslovenských divízií, ktorí pri zlyhaní ich velenia koncom augusta 1944 prešli na partizánsky spôsob boja, sa začiatkom septembra 1944 oddiel pretvoril na partizánsku brigádu s 1 600 mužmi.
Organizácia brigády: veliteľ A. Martynov, komisár P. Vasiliev, od januára 1945 S. Jelčanikov, náčelník štábu A. Čerepanskij, lekárka G. Bulavinová, radisti K. Kefalidis a V. Karakotina.
Počas bojov v Slanských vrchoch a po ich skončení značná časť príslušníkov východoslovenských divízií z brigády odišla, zostali iba pôvodní príslušníci oddielu Stalin.
Presun na západ Po bojoch v Slanských vrchoch prešla brigáda do Slovenského rudohoria. Počas presunu vyhodila do vzduchu železničný most pri Trebejove. V tábore vybudovanom na Zalome pri Opátke vytvorila podmienky pre prijatie ďalších organizátorských partizánskych skupín Sadilenka a Vladimirova-Petruchina (Chruščov) a Snežinského (ŠčorsBoženko) a v prvej fáze im pomáhala pri plnení bojových úloh. V Slovenskom rudohorí sa k brigáde pripojil oddiel miestnych nemeckých antifašistov Thälmann pod velením V. Müllera. V polovici novembra 1944 mala brigáda 380 príslušníkov. Spolupracovala s oddielmi brigády Klement Gottwald a partizánskeho zväzku Stalin, pôsobila najmä v priestore SmolníkGelnicaMedzev. Vysielala diverzné skupiny na komunikácie na Spiši a v Gemeri, prepadala nepriateľské jednotky. Oddiel Thälmann prepadol 22. septembra 1944 nemecké sklady v Medzeve.
Podľa rozkazu štábu partizánskeho hnutia 1. ukrajinské frontu z 3. októbra 1944 sa mala brigáda cez povstalecké územie a západné Slovensko presunúť na Moravu a rozvíjať partizánske hnutie v Protektoráte Čechy a Morava. Postupovala cez Červenú Skalu, Banskú Bystricu, Zvolen a údolím Hrona po Žarnovicu, kde 23. októbra 1944 prešla na pravý breh Hrona. V novembri 1944 sídlila na hrebeni Čierneho vrchu, kde operovala v Strážovských vrchov. V ťažkých bojoch 21.24. novembra 1944 na Okrúhlom vrchu v priestore Valaskej Belej pomohla oddielom zväzku Jan Žižka prebiť sa z obkľúčenia, sama však utrpela značné straty. Oddiel Thälmann bol v boji pri Valaskej Belej obkľúčený a v podstate rozbitý, časť príslušníkov prešla k oddielom zväzku Jan Žižka.
Partizánska republika Brigáda sa po týchto bojoch rozdelila na dve časti. Jej jadro sa cez Turiec a Veľkú Fatru presunulo do Nízkych Tatier na Donovaly a odtiaľ 6. decembra 1944 do Kališťa, kde krátko po príchode zviedla ťažký boj s protipartizánskou jednotkou (padol v ňom o.i. komisár brigády P. Vasiliev). V spolupráci s oddielom Vpred (M. Morskoj) sa v decembri 1944 zúčastnila bojov pri Starých Horách, Kostiviarskej, Podkoniciach, uskutočnila diverziu na železnici v Slovenskej Ľupči, v januárifebruári 1945 spolu s ním a ďalšími partizánskymi oddielmi prepadla nepriateľské jednotky pri Jelenci, Harmanci, Starých Horách, Priechode, Donovaloch, Šalkovej, Liptovskej Osade, vykoľajila vlak na trati Banská BystricaČremošné. Do polovice marca 1945 sa podieľala na odrážaní nepriateľských útokov na „partizánsku republiku“ KališteBalážeStaré Hory. 15.17. marca 1945 však boli partizánske oddiely nútené Kalište pred nemeckou presilou opustiť. Cez hrebene Nízkych Tatier sa brigáda presunula k Ružomberku, bližšie k frontu, kde 19.20. marca štáb brigády vydal rozkaz na prechod frontu. Presun sa začal od Liptovskej Lúžnej a 23. marca 1945 sa v priestore Mýta pod Ďumbierom spojila so sovietskymi jednotkami. Časť brigády, ktorá zostala v Strážovských vrchoch, utrpela v bojoch s protipartizánskymi jednotkami pri Prochote v januári 1945 značné straty. Do spojenia so sovietskymi a rumunskými jednotkami začiatkom apríla 1945 pôsobila v priestore TrubínSvätý Kríž nad Hronom.
Poznámky
Referencie
Pozri aj Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola Partizánska republika
Stalin Kategória:Partizánske organizácie