Spišské renesančné zvonice sú súborom deviatich solitérnych stavieb typu kampanila na území historického regiónu Spiša. Tento architektonický celok tvorí integrálnu súčasť pamiatkového fondu Slovenskej republiky a patrí k významným prejavom tzv. východoslovenskej renesancie.
Zvonice vznikali v období od druhej polovice 16. storočia do polovice 17. storočia v kontexte hospodárskeho rozmachu spišských miest. Ich výstavba zároveň súvisela so šírením reformácie, ktorej liturgická prax kládla dôraz na hovorené slovo; zvony preto nadobudli významnú signalizačnú a komunikačnú funkciu v rámci mestského prostredia. Architektonické riešenie týchto objektov bolo ovplyvnené severotalianskou renesanciou, sprostredkovanou do oblasti východnej časti Horného Uhorska prostredníctvom Malopoľska, najmä jeho kultúrneho centra v Krakove.
Ide o samostatne stojace zvonice, ktoré vykazujú niekoľko ustálených morfologických prvkov. Medzi ne patrí masívna hranolová stavba na štvorcovom pôdoryse, horizontálne členenie fasády prostredníctvom oblúčikového vlysu alebo rímsy, ako aj bohato tvarovaná štítková atika alebo sgrafitová výzdoba v hornej časti zvonice a na nárožiach.
Historické pozadie Renesančné zvonice na Spiši predstavujú osobitý prejav tzv. východoslovenskej renesancie, ktorý sa formoval v kontexte výrazných historických, konfesijných a spoločenských premien prebiehajúcich od konca 16. do polovice 17. storočia. Na rozdiel od starších kostolných veží išlo o samostatne stojace stavby typu kampanila, ktoré plnili nielen cirkevné, ale aj svetské funkcie. Slúžili na umiestnenie zvonov, oznamovanie nebezpečenstva a organizáciu každodenného života obyvateľov miest a obcí. K ich výstavbe prispeli aj časté požiare kostolných veží, pretože ničili nielen veže, ale aj zvony. Rozsiahle požiare postihli farské kostoly v Kežmarku, Spišskej Sobote a Spišskej Belej. Zvonice boli nižšie, čo uľahčovalo manipuláciu so zvonmi. Väčšina týchto stavieb vznikala v areáloch kostolov, často v tesnej blízkosti ohradných múrov. Staršia odborná literatúra neraz predpokladala stredoveký pôvod viacerých objektov, pričom argumentovala prítomnosťou lomených portálov, štrbinových okien či vysunutých horných podlaží. Novšie výskumy však ukazujú, že tieto prvky nemusia byť dôkazom stredovekého jadra stavby. V mnohých prípadoch ide skôr o renesančné stavby vybudované na základoch starších objektov alebo o neskoršie prestavby využívajúce staršie architektonické články. Za pravdepodobnejšie sa preto považuje, že väčšina dnes zachovaných zvoníc získala svoju súčasnú podobu až na konci 16. alebo na začiatku 17. storočia.
vľavo|náhľad|Krakovská Sukiennica Za najstaršiu a najvýznamnejšiu renesančnú zvonicu na Spiši sa považuje zvonica v Kežmarku postavená v rokoch 15901591. Práve ona sa stala vzorom pre viaceré ďalšie zvonice v Spišskej Belej, Vrbove, Strážkach, Poprade alebo Podolínci. Za inšpiračný zdroj architektúry zvoníc možno považovať Urbanovu vežu v Košiciach a zvonicu (nezachovaná) pri Kostole svätého Egídia v Bardejove, ktoré boli súčasťou významných obchodných centier Horného Uhorska. Najcharakteristickejším architektonickým prvkom spišských zvoníc je renesančná štítková atika. Všetky mladšie zvonice boli inšpirované atikou na zvonici v Kežmarku. Jej pôvod súvisí s umeleckými vplyvmi prichádzajúcimi z Malopoľska a Krakova. K šíreniu týchto umeleckých a architektonických vplyvov výrazne prispeli aj úzke kontakty Spiša s poľským prostredím, ktoré sa prehĺbili počas obdobia Spišského zálohu, keď sa časť spišského územia nachádzala pod správou Poľského kráľovstva. V 16. storočí bola atika použitá na hrade Niedzica, kaštieli a veži Kostola svätého Stanislava vo Fridmane. Atika uplatnená pri prestavbe Ľubovnianskeho hradu po požiari v roku 1553 mohla slúžiť ako predloha pre atiky, ktoré sa následne rozšírili do oblastí Spiša a Šariša. Atika kaštieľa v Betlanovciach, rodnej obci Turzovcov, patrí k najstarším príkladom tohto typu na Spiši. Avšak atika spišských zvoníc sa vyznačuje zložitejšou formou. Predlohou mohla byť Krakovská Sukiennica, tržnica postavená v 13. storočí a prestavaná v rokoch 15561559, ktorá má po obvode slepú arkatúru. Atiku tvoria stĺpiky ukončené maskarónmi a spájané volútami v tvare písmena S a stĺpiky s poloblúčikmi spájané volútami v tvare písmena C. Autorom tejto podoby je taliansky architekt Santi Gucci. Miestni stavitelia tieto vzory adaptovali na tunajšie podmienky, čím vytvorili osobitú regionálnu variantu renesančnej architektúry. náhľad|Veža Kostola svätého Šimona a Júdu v Spišskom Hrhove Okrem zvoníc sa obdobné riešenia atiky uplatňujú na meštianskych domoch, akým je napríklad Turzov dom v Levoči, ako aj na kaštieli v Strážkach a Fričovciach či Kežmarskom hrade. Vyskytujú sa tiež na vežiach Kostola svätého Martina v Krempachoch, Kostola svätého Kríža v Kežmarku, Kostola svätých Šimona a Júdu v Spišskom Hrhove, Kostola svätého Michala archanjela v Harakovciach, Kostol Narodenia Panny Márie vo Svinej, Kostola svätého Martina v Červenici a Podhoranoch. Do okruhu spišských renesančných zvoníc možno zaradiť aj zvonicu v Matiašovciach. Vznikla okolo roku 1600 juhozápadne od Kostola svätého Petra a Pavla. Ide o dvojpodlažnú stavbu s jedným vstupom na severnej strane. Stojí mimo kostolného areálu, ktorého ohradný múr s včlenenými kaplnkami krížovej cesty vznikol v roku 1739. Zvonica má na každej strane okno a údajne sa na jej nárožiach nachádzala sgrafitová výzdoba alebo maľované kvádrovanie. V druhej polovici 19. storočia prešla rozsiahlymi stavebnými úpravami, ktoré viedli k strate pôvodného renesančného charakteru. Namiesto atiky je ukončená plytkou strechou nesenou dvoma zaoblenými štítmi. Ďalším príkladom renesančnej zvonice na Spiši je objekt pri Kostole svätého Petra a Pavla v Starej Lesnej, datovaný približne okolo roku 1600. Zvonica je pristavaná k južnému gotickému portálu, čím vznikol chránený vstup do sakrálneho priestoru. Vyššie podlažia sú prístupné dreveným schodiskom. Zvonica má na troch stranách okná. Vrchol zdobí jednoduchá atika v podobe cimburia, ktorej stĺpiky sú ukončené trojuholníkmi. Pod atikou sú dva úzke prstence tvoriace rímsy. V porovnaní s ostatnými zvonicami pôsobí ťažkopádnejšie. vľavo|náhľad|Detail sgrafitovej výzdoby na juhovýchodnej strane zvonice v Strážkach Ďalším výrazným prvkom bola sgrafitová výzdoba. Tá vznikala preškrabávaním viacerých vrstiev omietky a patrila medzi obľúbené dekoračné techniky renesancie. Najbohatšie sgrafitá sa zachovali na zvoniciach v Kežmarku a Strážkach, kde sa objavujú aj figurálne motívy. Vo Vrbove prevládajú geometrické a rastlinné ornamenty. Zachovali sa zmienky, že sgrafitovú výzdobu mali aj zvonice v Poprade a Podolínci. Výzdoba bola finančne náročná, preto jej rozsah závisel od hospodárskej situácie miest a mecenášov. Napriek viacerým hypotézam zostávajú autori väčšiny sgrafít neznámi. Na zvoniciach v Kežmarku a Strážkach sa zachovali iniciály HB. V prípade kežmarskej zvonice ide pravdepodobne o iniciály autora sgrafita. V tejto súvislosti sa uvažuje o miestnom umelcovi Hansovi Brechenzweigowi. Obdobné iniciály na zvonici v Strážkach pravdepodobne patria objednávateľovi prestavby zvonice, Baltazárovi Horvátovi-Stančičovi. Mnohé zvonice prešli v priebehu storočí prestavbami, ktoré zmenili ich pôvodný vzhľad. Renesančné prvky boli často nahradené barokovými alebo klasicistickými úpravami. Spišské renesančné zvonice predstavujú jedinečný súbor architektúry, ktorý dokumentuje prepojenie miestnej stavebnej tradície s kultúrnymi vplyvmi reformácie, humanizmu a severotalianskou renesanciou, sprostredkovanou do oblasti východnej časti Horného Uhorska prostredníctvom Malopoľska. Ich kompozičné riešenie, založené na vertikálne akcentovanej hmote, arkádových poschodiach a harmonickom uplatnení renesančných proporcií, sa stalo významným regionálnym architektonickým fenoménom. Tieto princípy ovplyvnili aj novšie stavebné realizácie, ako hasičská zbrojnica v Ľubici, zvonicu v Strážach pod Tatrami a vežu Kostola svätého Bartolomeja v Jamníku, kde sa prejavuje odkaz spišských zvoníc prostredníctvom citácií ich tvaroslovia, proporčného členenia a konštrukčných detailov.
Lokality Obrázok Zvonica Dátum výstavby Obec Zem. súradnice 150x150bod Zvonica v Kežmarku 15861591 Kežmarok 150x150bod Zvonica v Spišskej Belej 15891590 Spišská Belá 150x150bod Zvonica v Spišskej Sobote 1598 Spišská Sobota 150x150bod Zvonica vo Vrbove 16./17. storočie Vrbov 150x150bod Zvonica v Strážkach 1629 Strážky 150x150bod Zvonica v Matejovciach polovica 17. storočia Matejovce pri Poprade 150x150bod Zvonica v Levoči 16561661 Levoča 150x150bod Zvonica v Podolínci 1659 Podolínec 150x150bod Zvonica v Poprade 1663 Poprad
Referencie
Ďalšia literatúra
Iné projekty
Externé odkazy Spišské zvonice
Kategória:Renesančná architektúra Zvonica Kategória:Zvonice Kategória:Spiš