Petro Jakymovyč Drahomanov, respektíve Petro Jakovyč Drahomanov alebo Petro Akymovyč Drahomanov (* 11. júl 1802, Monastyrski Budyšča, dnes Mali Budyšča, Ruská ríša, dnes Ukrajina† september 1860, Haďač, Ruská ríša, dnes Ukrajina) bol ukrajinský právnik, kolegiálny radca, spisovateľ, básnik a prekladateľ. Pochádzal z kozáckeho rodu, patril k predstaviteľom šľachty a k prívržencom dekabristov.

Jeho brat bol Jakiv Jakymovyč Drahomanov, práporčík patriaci k predstaviteľom dekabristov. Mal dve detisyna Mychajla Petrovyča Drahomanovavýznamného ukrajinského historika, filozofa, ekonóma a občianskeho činiteľa a dcéru Olenu Pčilku, spisovateľku, etnografičku a folkloristku. Jeho vnučkou bola Lesia Ukrajinkaspisovateľka a prekladateľka patriaca k najvýznamnejším ukrajinským spisovateľom. Jeho manželka, Jelyzaveta Ivanivna Ciacka, tiež pochádzala z rodu kozákov.

Životopis Petro Jakymovyč Drahomanov sa narodil 11. júla 1802 v obci Monastyrski Budyšča v nižšej šľachtickej rodine malých statkárov z mesta Poltava. Pochádzal z kozáckeho rodu. Rodina bola osvietená a na tú dobu zastávala liberálne názory.

Jakym Stefanovyč Drahomanov, jeho otec, bol armádny pokladník a kolegiálny radca. Hanna Jakymivna Drahomanova, jeho mama, pochádzala zo zámožného rodu Koloďažynskýchpo smrti svojho otca Jakymaúradníka, sudcu haďačského pluku a vojenského zásobovača, zdedila dve usadlosti pri obciach Serhijivka a Monastyrski Budyšča, ktoré Jakym so svojou manželkou dostal ako veno. Jakiv Jakymovyč Drahomanov, jeho brat, bol oficier poltavského pluku pechoty, písal básne, patril k dekabristom, bol väznený v Petropavlovskej pevnosti a zomrel vo vyhnanstve na Sibíri.

Kozáci slovom dragoman označovali prekladateľov a diplomatov, o čom sa vyjadrila aj Olena Pčilka: „V našej dragomanovskej rodine sa pamätá na to, že prapradedo v našom rode prišiel z Grécka, a teda mal grécky pôvod, slúžil ako dragoman na hajtmanskom úrade za hajtmana Bohdana Chmeľnyckého v Čyhyryne.“.

Petro Jakymovyč Drahomanov v roku 1817 začal študovať na vysokej škole práva v Petrohrade. Po štúdiách slúžil na viacerých civilných funkciách v kancelárii ministerstva vojny v Petrohrade. Neskôr pôsobil v Dočasnej komisii pre riešenie zahraničných záležitostí a v Dočasnej kontrolnej komisii sekcie komisariátu ministerstva vojny. Mal sklony k písaniu, ovládal viacero jazykovfrancúzštinu, nemčinu, latinčinu a angličtinu. V roku 1836 odišiel zo služby.

Ako prvý v Ruskej ríši prekladal diela škótskeho spisovateľa Roberta Burnsa. V rokoch 1828 až 1832 spolupracoval s ruskými almanachmi a časopismi (Pivnična zirka na 1829 rik, Pivničnyj Merkurij, Hirľanda, Literaturnyje pribavlenija k „Russkomu Invalidu“...), publikoval preklady básní a prozaických diel, okrem čoho písal aj vlastné básne. Napísal poviedky Zolotyj kubok (po slovensky Zlatý pohár) a Pikardska lehenda (po slovensky Pikardská legenda). Podľa spomienok Oleny Pčilky napísal aj poviedku Jamščyk (po slovensky Kočiš), ktorá opisuje nešťastnú lásku kočiša a dedinského dievčaťa, pričom dielo v tej dobe vyniklo svojimi realistickými prvkami. Písal bájky v ukrajinčine, avšak sa nenachovali.

Petro Jakymovyč Drahovamov sa v roku 1838 sa vrátil do rodnej Poltavskej oblasti. V meste Haďač sa stal zemským sudcom a kúpil usadlosť, ktorá sa nachádzala v centre meste na kopci neďaleko Chrámového námestia a niekdajšieho hajtmanského hradu. Odkedy sa do usadlosti nasťahovali Drahomanovci, kopec nesie názov Drahomanovská hora.

V roku 1839 sa oženil Jelyzavetou Ivanivnou Ciackou. Mali spolu 6 detíOľhu, Mychajla, Varvaru, Olenu, Ivana a Oleksandra. Veľké množstvo energie venoval výchove svojich detí, v ktorých prebudzoval potrebu nezávislosti a pocit sebaistoty. Tým, že presunul svoju knižnicu z Petrohradu do Haďače, sa snažil u nich vzbudiť záujem o intelektuálny život. V rode Drahomanovcov sa zachovávali literárne tradície: Jakym aj Petro prekladali a písali básne. Mychajlo Petrovyč Drahomanov na svojho otca spomínal:Tiež podotkol to, že rodina mala ukrajinský pôvod, opísal ju ako rodinu:Aj napriek tomu, že rodina naďalej používala ukrajinčinu a zachovávala staré tradície, a Petro Jakymovyč Drahomanov sa zaoberal ľudovými piesňami, z ktorých časť odovzdal profesorovi Amvrosijovi Lukianovyčovi Metlynskému, členovia rodiny zastávali (na tú dobu) pokrokové (vnímané aj ako radikálne) názory. Mychajlo Petrovyč Drahomanov otcove názory opísal ako určitú zmes kresťanstva, filozofie slobodného myslenia 18. storočia, Francúzskej revolúcie a demokratického cárizmu. Podľa jeho spomienok svojich synov učil, aby si tiež prisvojili jeho zvykdával klobúk dole ako prejav rešpektu voči sedliakom, čo bolo však vnímané ako prejav jeho slobody myslenia a odporu voči režimu. Olena Pčilka neskôr opísala situáciu v rodine:Petro Jakymovyč Drahomanov počas rokov 1840 až 1847 pôsobil na pozícii prísediaceho okresného súdu, neskôr sa stal advokátomzaoberal sa súdnymi procesmi záchrany príbytkov kozákov, ktorí nadobudli slobodu, nezákonne povolaných do armády. Kvôli tomu však dochádzal do konfliktu s miestnymi úradníkmi a pánmi.

Poltavská schôdza šľachty 14. júla 1850 na žiadosť Petra Jakymovyča Drahomanova preskúmala správu o šľachtickom rode Drahomanovcov. Rozhodli o jeho presťahovaní s deťmi do rodiny otca Jakyma Stepanovyča Drahomanova.

Petro Jakymovyč Drahomanov finančne podporoval miestnu knižnicu v meste Haďač.

Priatelil sa s rodinami Mychajla Kučynského, s ktorého dcérou sa oženil syn Mychajlo, Vasyľa Demianovyča Kovalevského, Jakova Hryhohorovyča Rudčenka, Mykolu Opanasovyča Šuľženka, Amvrosija Lukianovyča Metlynského a Semena Lukianovyča Metlynského.

Petro Jakymovyč Drahomanov zomrel v septembri 1860 vo veku 58 rokov na následky aneuryzmy srdca.

Referencie

Zdroje

. . .

Kategória:Narodenia 11. júla Kategória:Narodenia v 1802 Kategória:Narodenia v 1860 Kategória:Ukrajinci Kategória:Ukrajinskí právnici Kategória:Ukrajinskí spisovatelia Kategória:Ukrajinskí básnici Kategória:Ukrajinskí prekladatelia Kategória:Kozáci Kategória:Drahomanovci Kategória:Lesia Ukrajinka