Ioan Kutka (rusín. Ioann Kutka; ukr. Ivan Kutka; * 23. február 1750, Sukov, Uhorsko, dnes Slovensko17. október 1812, Užhorod, Rakúske cisárstvo, dnes Ukrajina) bol rusínsky gréckokatolícky kanonik a kapitulárny vikár, učiteľ, spisovateľ a osvietenec. Angažoval sa v malom krúžku okolo Andreja Bačinského.
Medzi jeho významné diela patria Bukvar jazika ruskoho (po slovensky Šlabikár v ruskom jazyku) a Katechizys malyj (po slovensky Malý katechizmus), ktorý preložil do rusínčiny. Medzi rokmi 1809 až 1812 zastával funkciu kapitulárneho vikára a zastupoval eparchu Mukačevskej eparchie. Nahradil ho novozvolený eparcha Michal Bradáč, potom Alexej Povčij.
Životopis Ioan Kutka sa narodil 23. februára 1750 v obci Sukov v rodine miestneho gréckokatolíckeho kňaza.
Filozofiu študoval v meste Košice a teológiu v meste Mukačevo. V roku 1775 bol vysvätený za kňaza a pracoval na košickom apoštolskom exarcháte. V nasledujúcom roku bol poslaný do mesta Užhorod na pozíciu kaplána. V roku 1777 sa stal pisárom Andreja Bačinského. Neskôr vyučoval náboženské obrady na školách v meste Mukačevo. Nakoniec sa stal riadnym kanonikom kapituly.
Medzi rokmi 1777 až 1786 prednášal základy liturgie v Mukačevskom duchovnom seminári. V roku 1777 sa stal sekretárom vtedajšieho mukačevského eparchu Andreja Bačinského.
Andrej Bačinský si na sklonku svojho života v roku 1808 ako svojho pomocníka vyžiadal práve kanonika Ioana Kutku, svojho prívrženca. Ešte počas jeho života (v období rokov 1808 a 1809) uhorské vedenie zariadilo, aby sa eparchom stal vtedajší pomocný eparcha Michal Bradáč. Bol však vymenovaný bez tzv. práva nástupníctva. Preto sa správcom eparchie stal Ioan Kutkavtedajší kapitulárny vikár, a tak predstavoval najvyššie postaveného Mukačevskej eparchie. Dôvod, prečo nemohol byť Michal Bradač zvolený za nového mukačevského eparchu, spočíval v tom, že Napoleon vyhnal pápeža Pia VII. z Ríma do mesta Fontainebleau, a preto Vatikán nemohol oficiálne vyhlásiť nového mukačevského eparchu.
Ioan Kutka sa v roku 1809 po smrti Andreja Bačinského stal vikárom v duchovných správach Mukačevskej eparchie, a teda riadil eparchiu, kým Michal Bradáč mukačevským generálnym eparchom. V období rokov 1809 až 1812 pôsobil v meste Užhorod oficiálne ako sudca kapituly. Keď sa stal kapitulárnym vikárom, nastala neštandardná situáciaIoan Kutka ako rádový kňaz bol nadriadeným eparchovi Michalovi Bradačovi, ktorý sa nestotožňoval s týmito pomermi.
Ioan Kutka zomrel 17. októbra 1812 v meste Užhorod. Na jeho miesto bol zvolený Michal Bradáč, avšak stále iba ako kapitulárny vikár. Nakoniec, sa nástupcom Andreja Bačinského vo funkcii mukačevského eparchu 28. júla 1817 stal Alexej Povčij.
Ioan Kutka zostavil Bukvar jazika ruskoho (po slovensky Šlabikár v ruskom jazyku). Prvýkrát bol vydaný v roku 1797, následne v prekladoch v rokoch 1799, 1815 a 1846. Napísal publikáciu Katechizys malyj (po slovensky Malý katechizmus), ktorý vyšiel v 11 vydaniachprvé v roku 1801, posledné v roku 1931, ktoré obsahovalo komentáre Istvána Udvarího.
V minulosti na vrchu Bolotnej ulice (v súčasnosti ulice Berčeni) v meste Užhorod sa nachádzalo dodnes zaujímavé miesto, ktoré na začiatku 19. storočia malo názvy Poseleňňa samitnyka (po slovensky Sídlo samotára) alebo Sad Kutky (po slovensky Sad Kutku). Podľa historika Josypa Kobaľa sa tam nachádzal zázračný prameň. Neskôr, keď už rektorom seminára bol Julij Fircak, nad prameňom podľa projektu Bertalana Keményho bola vybudovaná studňa pomenovaná práve po Julijovi Fircakovi. Jednou z ulíc, čo viedla do Sadu Kutky (po slovensky Sad Kutku), bola vtedajšia Krynyčna ulica.
Tvorba Ivan Kutka patril k predstaviteľom rusínskeho národného obrodenia podporujúcim rozvoj rusínskeho jazyka. Chcel, aby sa rusínčina sa stala literárnym jazykom, čo sa však nepodarilo. V rusínčine zostavil Bukvar jazika ruskoho (po slovensky Šlabikár v ruskom jazyku) a preložil publikáciu Katechizys malyj (po slovenský Malý katechizmus) do rusínčiny a do cirkevnej slovančiny vtedy predstavujúcej literárny jazyk. V názoroch na rusínčinu ho však vtedajší prorusky orientovaní predstavitelia rusínskeho národného obrodenia nepodporili.
Referencie Kategória:Narodenia 23. februára Kategória:Narodenia v 1750 Kategória:Úmrtia 17. októbra Kategória:Úmrtia v 1812 Kategória:Rusíni Kategória:Rusínski národní buditelia Kategória:Gréckokatolícki kňazi
Zdroje
. . . . . . . . . .. . . Kategória:Rusínski spisovatelia