Albatros sépiar (Diomedea sanfordi) je veľký druh albatrosa z rodu Diomedea, ktorý bol pôvodne považovaný za konšpecifický s albatrosom kráľovským.
Systematika Tento taxón popísal americký ornitológ Robert Murphy v roku 1912 ako tzv. severný variant (anglicky The Northern form) albatrosa kráľovského z Chathamských ostrovov. Murphy tohto albatrosa nazval Diomedea epomophora sanfordi a v nasledujúcich desaťročiach bol tento taxón považovaný za poddruh albatrosa kráľovského. V roku 1998 však C. J. R. Robertson a G. B. Nunn navrhli povýšiť Diomedea epomophora sanfordi na samostatný druh Diomedea sanfordi (albatros sépiar) kvôli niektorým kľúčovým morfologickým odlišnostiam od albatrosa kráľovského. Toto nové rozdelenie bolo prijaté väčšinovou vedeckou komunitou na čele s BirdLife International či pracovnou taxonomickou skupinou Dohody o ochrane albatrosov a víchrovcov. Niektorí výskumníci (napr. americký ornitológ James Clements) však nové rozdelenie neprijali a stále pracujú s variantou dvoch poddruhov albatrosov kráľovských (epomophora a sanfordi).
Druhové meno sanfordi (slovensky sépiar) odkazuje na amerického chirurga a amatérskeho ornitológa Leonarda Cutlera Sanfordova.
Popis vľavo|náhľad|Albatros sépiar počas letu
Dĺžka tela albatrosa sépiara sa pohybuje okolo 115 cm, váha okolo 9 kg, teda oproti albatrosovi kráľovskému je menší. Väčšina tela je čisto biela, avšak horná strana krídel je čierna. Zobák je oproti albatrosovi kráľovskému menší (155 – 175 mm, zobák albatrosa kráľovského dosahuje dĺžku 165 – 190 mm). Farba zobáka je svetlo ružová, koniec krémový a okraje hornej čeľuste sú čierne. Nedospelé jedince majú na chrbte, bokoch, korunke a chvoste husté čierne škvrny, horná strana ich krídel je čierna s malými bielymi škvrnkami v oblasti bázy nábežnej hrany.
Rozšírenie Albatros sépiar hniezdi iba na Chathamských ostrovoch (konkrétne na ostrovoch The Sisters a Motuhara / The Forty Fours), myse Taiaroa v Otagu a Enderbyho ostrove (súčasť Aucklandských ostrovov). V dobe hniezdenia sa vyskytuje v pobrežných vodách východného Nového Zélandu, občas až v Tasmanovom mori pri austrálskych brehoch. Nedospelé jedince a nehniezdiace dospelce migrujú k falklandským a juhoamerickým brehom.
99 % populácie hniezdi na Chathamských ostrovoch. K roku 2003 sa veľkosť tejto populácie odhadovala na 6500 – 7000 párov. Na myse Taiaroa sa vyskytuje asi iba 35 párov a na Enderbyho zemi jednotky vtákov. Ako na myse Taiaroa, tak aj na Enderbyho zemi dochádza ku kríženiu s albatrosom kráľovským.
Biológia Kŕmi sa iba na mori, kde sa zameriava na desaťnohy (hlavne Histioteuthis, Moroteuthopsis), potravu dopĺňa rybami, kôrovcami a salpami. Drvivú väčšinu potravy zbiera z povrchu hladiny, výnimočne sa však môže na krátko potopiť do plytkých hĺbok.
Hniezdenie náhľad|Rodič s mláďaťom na hniezde
Albatros sépiar vytvára dlhodobé monogamné páry. Inkubáciu a rodičovskú starostlivosť zaisťujú oba partneri. V prípade úspešného vyvedenia mláďat zahniezďujú iba raz za dva roky, pretože energeticky náročný hniezdny cyklus zaberie takmer celý rok a albatrosy by tak nemali možnosť doplniť energetické zásoby. V prípade častého zlyhania znášky zahniezďujú už nasledujúci rok. Albatrosy sépiari dolietavajú do kolónií koncom septembra. Medzi koncom októbra a začiatkom decembra samica nakladie jedno veľké biele vajce s rozmerom 124×78 mm a váhe 410 g. Vajce je kladené do plytkej priehlbiny na 10 – 30 cm vysokej hromádke z tráv, vetvičiek, mechu a papradia. Hniezda bývajú umiestnená v bezveternom zákryte, avšak typicky tesne pri okraji skalnej rímsy alebo skaly, kde dochádza k stúpavému prúdeniu vzduchu, ktorý týmto mohutným vtákom pomáha vzlietnuť. Inkubácia trvá okolo 79 dní. Vtáčatá sú pri vyliahnutí obalené bielym prachom a prvých 5 – 6 týždňov ich rodičia zahrievajú, potom sú ponechané osamote, zatiaľ čo rodičia sa rozletia na more za potravou, avšak naďalej sa vracajú svojich potomkov nakŕmiť. K vylietnutí z hniezda dochádza od polovice augusta do novembra, keď je mláďa 8 mesiacov staré.
Nasledujúcich niekoľko rokov trávia nedospelé vtáky všetok čas na mori, následne sa okolo veku 3 – 8 rokov začnú vracať do svojich natálnych kolónií. Po prvýkrát zahniezďujú v 6. – 10. roku života. Môžu sa dožiť 50 – 60 rokov.
Ohrozenie Medzinárodný zväz ochrany prírody hodnotí albatrosa sépiara ako ohrozený druh. Albatrosy sépiari sú obzvlášť náchylní nečakaným prírodným katastrofám z dôvodu ich veľmi obmedzeného geografického výskytu. V roku 1985 Chathamské ostrovy zasiahla búrka, ktoré silno zničila miestnu vegetáciu a vyplavila podstatnú časť dostupnej pôdy. Interakcia s komerčnými rybárskými loďami zrejme nemá na albatrosa sépiara taký vplyv ako na niektoré iné druhy albatrosov. Na myse Taiaroa albatrosy ohrozujú introdukované invázivné druhy cicavcov (mačky, hranostaje). Na Chathamských ostrovoch boli mláďatá vo veľkom zbierané miestnymi obyvateľi (tzv. muttonbirding); tieto aktivity v obmedzenej miere zrejme pokračujú dodnes.
Referencie
Literatúra
Iné projekty
Externé odkazy Profil druhu v Encyklopedii novozélandského vtáctva Profil druhu na webe Ministerstva pamiatkovej starostlivosti
Kategória:Ohrozené druhy Kategória:Albatrosovité