Homo naledi 250pxFosílne kosti druhu Homo naledi z komory Dinaledi (originály) Vedecká klasifikácia Ríša: živočíchy (Animalia) Kmeň: chordáty (Chordata) Trieda: cicavce (Mammalia) Rad: primáty (Primates) Čeľaď: hominidi (Hominidae) Podčeľaď: homininy (Homininae) Tribus: hominini (Hominini) Rod: človek (Homo) Druh: Homo naledi Binomické meno Homo naledi Berger, Hawks, de Ruiter et al., 2015 Homo naledi je vyhynutý druh z rodu Homo (človek). Do vedeckej literatúry bol zavedený v roku 2015 medzinárodným výskumným tímom pod vedením paleoantropológa Leeho Bergera na základe rozsiahlych nálezov fosílií v juhoafrickom jaskynnom systéme Rising Star.BERGER, Lee, John HAWKS, Darryl J. de RUITER et al. Homo naledi, a new species of the genus Homo from the Dinaledi Chamber, South Africa. In: eLife. 2015, roč. 4, art. č. e09560. doi:10.7554/eLife.09560. Jaskyňa sa nachádza v oblasti známej ako Kolíska ľudstva (angl. Cradle of Humankind), juhozápadne od lokality Swartkrans a necelých 50 kilometrov severozápadne od Johannesburgu.DIRKS, Paul HGM et al. Geological and taphonomic context for the new hominin species Homo naledi from the Dinaledi Chamber, South Africa. In: eLife. 2015, roč. 4, art. č. e09561. doi:10.7554/elife.09561.
Celkovo bolo počas počiatočnej fázy výskumu, publikovanej v roku 2015, identifikovaných minimálne 15 jedincov (reprezentovaných zubami a kostrovými pozostatkami). Tento objav predstavuje doteraz najväčší ucelený súbor fosílnych dôkazov raného druhu z tribusu Hominini na africkom kontinente. Hoci boli kosti vyzdvihnuté z podzemia už od novembra 2013, ich presné druhové zaradenie si vyžiadalo rozsiahle komparatívne analýzy.
Druh žil v období stredného pleistocénu a vykazuje unikátnu mozaikovú anatómiu – kombináciu veľmi archaických a moderných ľudských znakov. Napriek primitívnej stavbe ramien, panvy či menšej mozgovej kapacite vykazoval prekvapivo modernú stavbu dolných končatín a chodidiel, čo mu umožňovalo efektívnu chôdzu.
Etymológia a názov Vedecké pomenovanie rodu Homo pochádza z latinčiny a znamená „človek“. Druhové epiteton naledi je priamym odkazom na miesto objavu v jaskynnom komplexe Rising Star. Slovo „naledi“ znamená v sothsko-tswanských jazykoch (konkrétne v jazyku sepedi/sesotho) „hviezda“. V preklade tak názov Homo naledi voľne znamená „človek z Hviezdnej jaskyne“.
Prvý vedecký opis Za holotyp druhu Homo naledi bol určený súbor lebečných kostí katalogizovaný pod označením Dinaledi Hominin 1 (DH1). Okrem toho boli v rámci definitívnej taxonomickej definície stanovené paratypy zahŕňajúce fragmenty lebky (DH2, DH3, DH4 a DH5) a vybrané dlhé kosti, medzi ktorými vyniká najmä stehenná kosť (U.W. 101-1391) a holenná kosť (U.W. 101-484). Celý nálezový súbor z prvej fázy zahŕňal 137 zubov a 1413 kostných fragmentov, z ktorých 737 bolo priamo zakomponovaných do prvého opisu druhu.
Všetky objavené fosílie tohto druhu sú trvalo deponované a chránené v zbierkach Inštitútu evolučných štúdií (Evolutionary Studies Institute) na Univerzite vo Witwatersrande (University of the Witwatersrand) v Johannesburgu. náhľad|vľavo|Lebka LES1 z neskôr objavenej komory Lesedi (originálny nález) náhľad|Lebečné kosti holotypu DH1.A a B: Dva pohľady na fragment lebky U.W. 101-1473.C až F: Štyri pohľady na fragment hornej čeľuste U.W. 101-1277.G: Anatomicky korektné zostavenie fragmentu lebky U.W. 101-1473, hornej čeľuste U.W. 101-1277 a sánky U.W. 101-1261.H až K: Štyri pohľady na sánku U.W. 101-1261.Mierka: 10 cm. Originálne nálezy.
Ďalšie nálezy Približne 100 metrov od pôvodného sektora Dinaledi boli v roku 2013 objavené ďalšie fosílie. Našli sa v samostatnom podzemnom priestore, známom ako Lesedi. V roku 2017 ich výskumníci definitívne priradili druhu Homo naledi.HAWKS, John et al. New fossil remains of Homo naledi from the Lesedi Chamber, South Africa. In: eLife. 2017, roč. 6, art. č. e24232. doi:10.7554/eLife.24232.de RUITER, Darryl J. et al. Homo naledi cranial remains from the Lesedi chamber of the rising star cave system, South Africa. In: Journal of Human Evolution. 2019, roč. 132, s. 1–14. doi:10.1016/j.jhevol.2019.03.019. Tieto pozostatky reprezentujú minimálne troch jedincov (dvoch dospelých a jedno dieťa).
Medzi nálezmi vyniká fragmentárna, no vynikajúco zachovaná lebka dospelého jedinca s katalógovým označením LES1. Na základe jej rekonštrukcie bol vnútorný objem mozgovne stanovený na 610 cm³, pričom nález dostal neoficiálnu prezývku Neo (v preklade zo setswančiny „dar“). Medzi ďalšie významné objavy z tejto komory patrí spodná čeľusť so zachovaným chrupom, niekoľko stavcov, stehenná kosť a fragmenty kostí ramenného pletenca a horných končatín.
Datovanie V čase publikovania prvého vedeckého opisu nebolo k dispozícii žiadne exaktné určenie veku samotných fosílií ani okolitých sedimentov Na základe archaických anatomických znakov sa pôvodne uvažovalo o možnom veku až do 2,5 milióna rokov. Detailné porovnanie morfologických znakov s inými spoľahlivo datovanými fosíliami homininov v roku 2016 naznačovalo predpokladaný vek okolo 912 000 rokov.DEMBO, Mana et al. The evolutionary relationships and age of Homo naledi: An assessment using dated Bayesian phylogenetic methods. In: Journal of Human Evolution. 2016, roč. 97, s. 17–26. doi:10.1016/j.jhevol.2016.04.008.
Definitívny prelom prinieslo až rádiometrické uránovo-tóriové datovanie kombinované s analýzami paleomagnetizmu v roku 2017. Výsledné štúdie určili vek nálezov v rozmedzí 335 000 až 236 000 rokov.DIRKS, Paul HGM et al. The age of Homo naledi and associated sediments in the Rising Star Cave, South Africa. In: eLife. 2017, roč. 6, art. č. e24231. doi:10.7554/eLife.24231. Tento relatívne nízky vek potvrdzuje, že druh prežíval v Afrike súbežne s formovaním anatomicky moderných ľudí, čo podporuje hypotézy o možnom vzájomnom kontakte alebo neskoršej hybridizácii línií.
Anatomické znaky náhľad|Počítačová rekonštrukcia lebečnej klenby na základe nálezov DH3 a DH4 Priemerná výška dospelého jedinca druhu Homo naledi dosahovala približne 1,50 metra a jeho hmotnosť sa pohybovala v rozmedzí 40 až 55 kg.Homo naledi – ein neuer Verwandter des modernen Menschen. Max-Planck-Gesellschaft. 2015-09-10. Dostupné online [cit. 2026-08-16].Crowdsourcing digs up an early human species. In: Nature. 2015-09-10. Dostupné online [cit. 2026-08-16]. V roku 2020 bol fragment sánky a 16 kostí horných a dolných končatín (vyzdvihnutých v rokoch 2013 a 2014) identifikovaný ako anatomicky patriaci k sebe, čím vytvorili vôbec prvú čiastočne zachovanú kostru nedospelého jedinca (katalógové označenie DH7).BOLTER, Debra R., Marina C. ELLIOTT, John HAWKS a Lee R. BERGER. Immature remains and the first partial skeleton of a juvenile Homo naledi, a late Middle Pleistocene hominin from South Africa. In: PLoS ONE. 2020, roč. 15, č. 4, art. č. e0230440. doi:10.1371/journal.pone.0230440.
Následná auxologická rekonštrukcia ukázala, že toto dieťa meralo v čase úmrtia 111 až 125 centimetrov. Podľa matematických modelov dosahovalo pri narodení dĺžku okolo 45,5 cm a pôrodnú hmotnosť približne dva kilogramy.BOLTER, Debra R. a Noel CAMERON. Utilizing auxology to understand ontogeny of extinct hominins: A case study on Homo naledi. In: American Journal of Physical Anthropology. 2020, roč. 173, č. 2, s. 368–380. doi:10.1002/ajpa.24088. Keďže presné tempo ontogenetického vývoja tohto druhu nie je definitívne určené, pre vek jedinca DH7 boli stanovené dva alternatívne scenáre: ak sa vyvíjal podobne rýchlo ako Homo erectus, dožil sa približne 8 až 11 rokov; ak bol však jeho vývoj bližší anatomicky modernému človeku alebo neandertálcom, jeho vek v čase smrti predstavoval 11 až 15 rokov.
náhľad|Fyzická rekonštrukcia lebky druhu Homo naledi Prvotný vedecký opis z roku 2015 zdôrazňuje, že kľúčovým identifikačným znakom druhu je mimoriadne malý vnútrolebečný objem dosahujúci v priemere iba 560 cm³. Táto hodnota je plne porovnateľná s dimenziami typickými pre rod Australopithecus (pre porovnanie: šimpanz dosahuje cca 400 cm³, kým moderný človek okolo 1 400 cm³). Kontrastne k tomu však proporcie tela pod líniou hlavy vykazujú úzku príbuznosť s nižšími populáciami rodu Homo. Kraniofaciálna morfológia vykazuje unikátny súbor znakov, no v evolučnom kontexte je najbližšie porovnateľná s ranými zástupcami rodu ako Homo rudolfensis, Homo habilis či Homo erectus.
V roku 2018 publikované výskumy digitálnych endokraniálnych odliatkov potvrdili, že povrchová štruktúra mozgu v sebe spája pôvodné (primitívne) znaky typické pre australopitekov s odvodenými (modernými) anatomickými štruktúrami, ktoré sú typickými znakmi evolučnej línie rodu Homo.HOLLOWAY, Ralph L. et al. Endocast morphology of Homo naledi from the Dinaledi Chamber, South Africa. In: Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS). 2018, roč. 115, č. 22, s. 5738–5743. doi:10.1073/pnas.1720842115.
Morfologická stavba chrupu (najmä veľké stoličky) nesie podľa prvotného opisu archaický charakter. Napriek tomu sú rezáky a očné zuby v porovnaní s druhmi Homo rudolfensis, Homo habilis a Homo erectus relatívne subtílne a malé. Proti týmto pokročilým evolučným znakom však ostro vystupuje stavba hrudného koša, ramenného pletenca, panvy a proximálneho konca stehennej kosti.VANSICKLE, Caroline et al. Homo naledi pelvic remains from the Dinaledi Chamber, South Africa. In: Journal of Human Evolution. 2018, roč. 125, s. 122–136. doi:10.1016/j.jhevol.2017.10.001. Tie vykazujú primitívne črty zhodné s anatómiou druhov Australopithecus afarensis a Australopithecus africanus.náhľad|Porovnanie prvých záprstných kostí (palca) druhu Homo naledi s inými homininmi. V komore Dinaledi sa našlo celkovo sedem týchto kostí. U.W. 101-1321 predstavuje pravú záprstnú kosť z anatomicky ucelenej Ruky 1. Kosti U.W. 101-1282 a U.W. 101-1641 sú si morfologicky veľmi podobné (ľavá a pravá) a predpokladá sa, že patrili rovnakému jedincovi. Všetky nálezy vykazujú extrémnu robustnosť v distálnej polovici, zúžený driek kosti, výrazné hrebene pre úpony svalov (M. opponens pollicis a M. interosseus dorsalis primus) a ploché, silne asymetrické hlavice záprstných kostí s rozšíreným palmárno-radiálnym hrbolčekom. Tieto odvodené anatomické znaky sú unikátne pre celú kolekciu z Dinaledi a úplne chýbajú u iných homininov, čo je v spodnom riadku ilustrované porovnaním s palcom šimpanza (vľavo) a druhu Australopithecus sediba (MH2, vpravo).
Anatomické analýzy ruky a zápästia odhalili zmeny, ktoré vedci interpretujú ako adaptácie adaptované na manipuláciu s predmetmi a prispôsobené ľudskému spôsobu života. Avšak štúdia z októbra 2015 zároveň preukázala, že články prstov sú dlhšie a výraznejšie zakrivené než u väčšiny nálezov rodu Australopithecus. Rozšírené kosti palca jednoznačne svedčia o pretrvávajúcom a častom pohybe v korunách stromov (arborizácia). Architektonické usporiadanie kostí ruky zároveň potvrdzuje, že Homo naledi bol plne anatomicky disponovaný na takzvaný precízny úchop, čo teoreticky umožňovalo výrobu a cieľavedomé využívanie kamenných nástrojov.KIVELL, Tracy L. et al. The hand of Homo naledi. In: Nature Communications. 2015, roč. 6, art. č. 8431. doi:10.1038/ncomms9431. Priame dôkazy v podobe nástrojov sa však doposiaľ v asociácii s fosíliami nenašli.
Novšie výskumy z roku 2025 doplnili, že pri lezení po skalnatom povrchu využíval úchop pripomínajúci moderné športové lezenie (tzv. crimp), pri ktorom sa váha prenáša primárne na končeky prstov, čo indikuje pokročilú neuromotorickú kontrolu rúk.SYEDA, Samar M. et al. Phalangeal cortical bone distribution reveals different dexterous and climbing behaviors in Australopithecus sediba and Homo naledi. In: Science Advances. 2025, roč. 11, č. 20. doi:10.1126/sciadv.adt1201.