Boeing 737 je americké úzkotrupé dopravné lietadlo, ktoré vyrába spoločnosť Boeing vo svojej továrni v Rentone v štáte Washington. Toto dvojmotorové prúdové lietadlo, vyvinuté ako doplnok k modelu Boeing 727 na krátke a málo frekventované trasy, si zachovalo šírku trupu modelu 707 a usporiadanie sedadiel po šiestich v rade, avšak je vybavené dvoma dvojprúdovými motormi Pratt & Whitney JT8D pod krídlami s nízkym obtokom. Pôvodný model 737-100, navrhnutý v roku 1964, absolvoval svoj prvý let v apríli 1967 a do prevádzky ho vo februári 1968 zaradila spoločnosť Lufthansa. Predĺžený model 737-200 bol uvedený do prevádzky v apríli 1968 a prešiel štyrmi generáciami, pričom ponúkal niekoľko variantov s kapacitou 85 až 215 cestujúcich.

Varianty prvej generácie 737-100/200 boli poháňané dvojprúdovými motormi Pratt & Whitney JT8D s nízkym obtokom a ponúkali priestor pre 85 až 130 cestujúcich. Varianty druhej generácie 737 Classic -300/400/500, ktoré boli uvedené na trh v roku 1980 a do prevádzky v roku 1984, boli modernizované úspornejšími dvojprúdovými motormi CFM56-3 s vysokým obtokom a ponúkali 110 až 168 sedadiel. Varianty tretej generácie 737 Next Generation (NG) -600/700/800/900, uvedené na trh v roku 1997, majú modernizované dvojprúdové motory CFM56-7 s vysokým obtokom, väčšie krídlo a vylepšený sklenený kokpit a ponúkajú 108 až 215 miest. Štvrtá a najnovšia generácia, varianty 737 MAX -7/8/9/10, poháňané vylepšenými dvojprúdovými motormi CFM LEAP-1B s vysokým obtokom a s kapacitou 138 až 204 osôb, bola uvedená do prevádzky v roku 2017. Verzie Boeing Business Jet sa vyrábajú od modelu 737NG, rovnako ako vojenské modely.

K februáru 2026 bolo objednaných 17 313 lietadiel Boeing 737 a dodaných 12 452. Bol to najpredávanejší model komerčného lietadla, kým ho v októbri 2019 neprekonala konkurenčná séria Airbus A320, a v celkovom počte dodávok si udržal náskok pred modelom A320 až do septembra 2025. Spočiatku bolo jeho hlavným konkurentom lietadlo McDonnell Douglas DC-9, po ktorom nasledovali jeho deriváty MD-80/MD-90. V roku 2013 celosvetová flotila lietadiel 737 absolvovala viac ako 184 miliónov letov a nalietala viac ako 264 miliónov blokových hodín od svojho uvedenia do prevádzky. Model 737 MAX, navrhnutý tak, aby konkuroval modelu A320neo, bol po dvoch smrteľných haváriách v období od marca 2019 do novembra 2020 celosvetovo uzemnený.

Prehľad vývoja Príprava thumb|left|Prototyp Boeingu 737 počas letu, 1967

Spoločnosť Boeing sa venovala štúdiu návrhu prúdových lietadiel s kratším doletom a zamerali sa na vybudovanie doplňujúceho lietadla k Boeingu 727 na krátke trate s menšou obsadenosťou."Transport News: Boeing Plans Jet." The New York Times, 17.júla, 1964. Dostupné: 26.februára, 2008. Prípravne projektové práce začali 11.mája v roku 1964 a intenzívny prieskum trhu Boeingu priniesol plány pre vývoj 50 až 60 miestneho dopravného lietadla pre trate so vzdialenosťou od 80 až 1600 km. Lufthansa sa 19. februára 1965, stala prvým zákazníkom,Sharpe and Shaw 2001, s. 13. s objednávkou 21 lietadiel v celkovej sume 67 miliónov USD"German Airline Buys 21 Boeing Short-Range Jets." The Washington Post, February 20, 1965. Dostupné: 26.februára, 2008.(v r.1965, 190,28 miliónov USD v roku 2008) po tom, čo táto letecká spoločnosť dostala záruku od Boeingu, že projekt 737 nebude zrušený. Konzultovanie a dohodnutie sa so spoločnosťou Lufthansa v predchádzajúcom zimnom období mala u tohto projektu za následok zvýšenie sedadlovej kapacity na 100 miest.

thumb|Nákres Boeingu 737

Dňa 5. apríla 1965 Boeing oznámil objednávku spoločnosťou United Airlines na 40 lietadiel 737. United však chcel o niečo väčšie lietadlo ako 737-100. Z toho dôvodu Boeing pretiahol trup o 91 centimetrov smerom dopredu a 102 centimetrov za krídlo. Dlhšia verzia bola označená ako 737-200, ktorá vychádzala s pôvodnej verzie 737-100 s krátkym trupom.Redding 1997, s. 182.

Podrobné návrhové práce pokračovali na oboch variantoch v rovnakom čase. Boeing zaostával za svojimi konkurentmi v čase keď bol zahájený projekt 737 keďže u konkurenčných lietadiel BAC-111, Douglas DC-9, a Fokker F28 už prebiehalo letové overovanie a certifikácia. Pre urýchlenie vývoja, spoločnosť Boeing použila 60% štruktúry a systémov z už existujúceho typu 727, pričom najdôležitejším sa stal prierez trupu. Tento trup umožňoval 6 sedadlové usporiadanie vedľa seba v porovnaní s 5 sedadlovým usporiadaním u konkurenčných lietadiel BAC-111 a DC-9. Konštruktéri sa rozhodli osadiť gondoly motorov priamo na spodnú stranu krídiel k zmenšeniu dĺžky pristávacieho podvozku a ponechanie motorov nižšie pre jednoduchšiu obsluhu a prehliadky na zemi.Sutter 2006, s. 76–78. Bolo testovaných mnoho variantov hrúbok pre podpery uchytenia motora v aerodynamickom tunely a bolo zistené, že najvyhovujúcejší tvar pre väčšie rýchlosti je ten, ktorý je relatívne hrubý a vypĺňa drážku medzi krídlom a hornou stranou gondoly, najmä na vonkajšej strane. Pôvodne bolo plánované použitie veľmi podobných častí aerodynamických profilov krídla ako u modelov 707 a 727 hoci o málo hrubšie. Avšak podstatné zlepšenie odporových charakteristík pri vyšších Machových číslach bolo dosiahnuté zmenou týchto častí v blízkosti gondoly.Olason, M.L. a Norton, D.A. "Aerodynamická filozofia Boeingu 737", AIAA s. 65-739, prezentované na meetingu AIAA/RAeS/JSASS Aircraft Design and Technology, Los Angeles California, November 1965. Pretlač v AIAA Journal of Aircraft, Vol.3 No.6, November/December 1966, s.524-528. Bol vybraný prúdový motor Pratt & Whitney JT8D-1 s nízkym obtokovým pomerom.Shaw 1999, s. 6. S motormi nainštalovanými na krídlách letúnu sa Boeing rozhodol osadiť na trup konvenčnú vodorovnú chvostovú plochu pred chvostovým tvarom T, aký bol použitý v prípade Boeingu 727.

Používatelia na Slovensku V súčasnosti tento typ lietadiel na Slovensku používajú spoločnosti AirExplore, Go2Sky a Smartwings Slovakia. V minulosti tento typ lietadiel používali Air Slovakia, Seagle Air, Slovenské aerolínie, Sam Air a SkyEurope Airlines.

Verzie thumb|Lufthansa zaviedla typ Boeing 737-100 do služby 10. februára 1968 ako prvý letecký dopravca na svete thumb|United Airlines uviedli 28. apríla 1968 ako prví do služby stroje Boeing 737-200 thumb|Prvým používateľom typu Boeing 737-300 sa 28. novembra 1984 stali USAir thumb|Prvý Boeing 737-400 vstúpil do služby u Piedmont Airlines dňa 15. septembra 1988 thumb|Dňa 28. februára 1990 sa Southwest Airlines stali prvým používateľom strojov Boeing 737-500 thumb|Scandinavian Airlines sa v septembri 1998 stali prvým používateľom typu Boeing 737-600 thumb|Boeing 737-700 spoločnosti Southwest Airlines, ktorá v decembri 1997 zaviedla tento typ do služby ako prvá na svete thumb|Hapag-Lloyd sa v apríli 1998 stali prvým používateľom typu Boeing 737-800 thumb|Dňa 15. mája 2001 sa Alaska Airlines stali prvým prevádzkovateľom strojov Boeing 737-900 thumb|Spoločnosť Lion Air dostala 27. apríla 2007 ako prvá typ Boeing 737-900ER thumb|Boeing 737 MAX 8 spoločnosti WestJet

Pôvodná generácia 737-100 bola najmenšia a prvá verzia tohto lietadla. Prvou spoločnosťou používajúcou Boeing 737-100 sa stala nemecká Lufthansa. Pôvodne malo lietadlo mať kapacitu 60-85 sedadiel, po konzultáciách s prvým objednávateľom - nemeckou Lufthansou - bolo vytvorené lietadlo pre 100 pasažierov. Celkovo bolo skonštruovaných 30 strojov modelu Boeing 737-100.

737-200 je upravená (predĺžená) verzia modelu Boeing 737-100. Prvou spoločnosťou používajúcou túto verziu bola americká United Airlines. Verzia Boeing 737-200 mala kapacitu 115-130 sedadiel. Celkovo bolo vyrobených 1114 strojov modelu -200.

Classic 737-300 bol nový základný model druhej generácie Boeingu 737, dlhší a väčší ako jeho predchodcovia Boeing 737-100/-200. V kabíne tohto modelu sa prvýkrát objavila kombinácia klasických budíkov a nového EFIS /Electronic Flight Instrumention System/. Druhá generácia Boeingu 737 dostala aj nové motory značky CFM (model 56). Toto boli najradikálnejšie zmeny oproti verziám -100/-200. Boeing 737-300 má pri štandardnom, dvojtriednom usporiadaní kapacitu 128 pasažierov. Maximálna kapacita je 148 pasažierov. Celkovo bolo objednaných 1104 strojov modelu -300.

737-400 bolo vyvinuté ako 150-miestna náhrada lietadiel Boeing 727. Model -400 sa ukázal byť tiež mimoriadne úspešný. Najväčšiu flotilu tejto verzie má Malaysia Airlines. Boeing 737-400 má štandardne kapacitu 146 miest (pri dvojtriednom usporiadaní), maximálna kapacita je 188 miest. Vyrobených bolo okolo 500 strojov.

737-500 je menšia verzia Boeingu 737-300 a priama náhrada modelov prvej generácie. Štandardná kapacita je 108 miest (pri dvojtriednej konfigurácii), maximálna 133 miest. Vyrobených bolo približne 400 strojov.

Nová generácia 737 NG (z ) je tretia generácia úspešného lietadla pre krátke a stredné trate. Vývoj bol oficiálne potvrdený 17. novembra 1993 a bol odpoveďou na konkurenciu konzorcia Airbus s modelmi Airbus A320. NG verzia má novší digitálny („sklenený“) kokpit, nové krídla a nové motory.

737-600 je jednou z troch NG verzií. Základom pre verziu -600 bol model Boeing 737-500. Boeing 737-600 má kapacitu 110 pasažierov v dvoch triedach, alebo 133 v jednotriednom usporiadaní. Priamo mu konkuruje Airbusom A318. Boeing 737-600 má dolet 2 480 km, verzia -600HGW 5 648 km.

737-700/-700ER je základný model novej generácie, ktorý vo výrobe nahradil predchádzajúcu verziu Boeing 737-300 a z ktorého aj koncepčne vychádza. Je ponúkaný vo verziách 737-700C, -700QC, -700HGW, -700ER a BBJ. Štandardná verzia -700 má pri dvojtriednom usporiadaní kapacitu 126 miest, maximálna kapacita je 149 miest. Priamo mu konkuruje Airbusom A319. Boeing 737-700 má dolet 2 852 km, verzia -700HGW 6 037 km.

737-800 je predĺžená verzia Boeingu 737-700. Vychádza z modelu Boeing 737-400, ktorý v produkcii priamo nahrádza. Pri štandardnom usporiadaní sedadiel ponúka kapacitu 162 pasažierov. Maximálna kapacita je 189 pasažierov. Boeing 737-800 má dolet 5 765 km, verzia -800HGW 5 445 km.

737-900/-900ER je najdlhšou verziou v rade 737. Nakoľko Boeing 737-900 nemal dostatok únikových východov v súlade s predpismi FAA, kapacita tohto modelu bola obmedzená na maximálne 189 miest, aby zodpovedala štandardom FAA. Po ukončení produkcie lietadla Boeing 757 bol tento typ nahradený modelom Boeing 737-900ER s novými únikovými východmi a motormi. Je v ponuke aj ako verzia BBJ3.

737 MAX Štvrtá generácia bola vyvinutá ako pokračovateľ Novej generácie. Použité sú väčšie, o 10 až 15 % úspornejšie, tichšie a výkonnejšie motory CFM International LEAP, ktoré využíva aj nová generácia Airbusu A320, A320neo. Typ má tiež nový tvar krídel, využíva kompozitné materiály, osadený je nový kokpit a interiér s LED osvetlením. Predáva sa v štyroch verziách: od najkratšej MAX 7, 8, 9 a 10.

Táto verzia absolvovala prvý let 29. januára 2016 a prvé lietadlo bolo dodané v roku 2017.

Technické údaje Boeing 737 Classic Parameter 737-100 737-200 737-300 737-400 737-500 Dĺžka 28,65 m 30,53 m 33,40 m 36,40 m 31,01 m Rozpätie 28,35 m 28,88 m Šírka trupu 3,76 m Maximálna vzletová hmotnosť 49 940 kg 58 100 kg 61 250 kg 62 820 kg 52 400 kg Cestovná rýchlosť Mach 0.86(569 mph, 917 km/h, 495 uzlov) Mach 0.85(563 mph, 907 km/h, 489 uzlov) Dostup 10 700 m 11 228 m 11 300 m Dolet 3 440 km 4 200 km 4 400 km 5 000 km 5 200 km Posádka 2 Miesta na sedenie 85 – 100 115 – 130 128 – 148 146 – 188 108 – 133 Prvý let 9. apríl 1967 8. august 1967 24. február 1984 19. február 1988 30. jún 1989 Uvedenie do prevádzky 10. február 1968Lufthansa 28. apríl 1968United Airlines 28. november 1984US Airways 15. september 1988Piedmont Airlines 28. február 1990Southwest Airlines Pohonné jednotky (2x) Pratt & Whitney JT8D CFM International CFM 56-3

Boeing 737 Next Generation