Zadožiabrovce (iné názvy: zadnožiabrovce, staršie: zadožiabreMASÁR, I: Niektoré dynamické črty zoologickej a botanickej nomenklatúry. In: Kultúra slova 1985, č. 9, str. 289-294 S. 293; lat. Opisthobranchia, Opistobranchia) sú podtrieda ulitníkov. Vnútornostný vak majú posunutý viac dozadu, ktenídium je za srdcom. U zadnožiabrovcov pozorujeme výraznú tendenciu k redukcii ulity i k spätnému otočeniu vnútornostného vaku, takže chiastoneuria je potlačená. Je pritom zaujímavé, že k zmnoženiu pôvodne párových orgánov nedochádza – majú len jednu metanefrídiu, srdcovú predsieň, gonádu aj ktenídium. Noha je často rozšírená v plutvovité laloky, ktoré umožňujú plávanie.
Zadnožiabrovce žijú pelagicky v moriach, jedinou výnimkou je reliktný druh Ancylodoris baicalensis z Bajkalského jazera. V Stredozemnom mori možno najskôr vidieť Umbraculum mediterraneum (má ešte naznačenú terčovitú schránku v zadnej časti nohy), alebo Aplisia depilans – je dlhý asi 30 cm, úplne bez schránky; nazývaný podľa uchovitých výrastkov na hlave často „morský zajac“. Niekoľko druhov z nepočetného rodu Spiratella zo studených morí má ešte ľahkú tenkostennú priehľadnú schránku, ktorá im dovoľuje neobratné plávanie. Pri pobreží Severnej Ameriky sa vyskytuje nápadný pomarančový druh Tritonia diomedea
Systematika podtrieda zadožiabrovce (Opisthobranchia): rad Acochlidioida rad pravožiabrovky (Notaspida) rad nahožiabrovky (Nudibranchia) rad krídložiabrovky (Pteropoda) rad Saccoglossa rad Anaspidea
Iné projekty
Zdroje