náhľad|Protoatický lutroforos s pokrievkou pripísaný Maliarovi z Analatosu, zobrazujúci sprievod vozov a tancujúcich mužov a žien (výška 80 cm, priemer 27,5 cm, cca 690 pred Kr., múzeum Louvre, Paríž, inv. č. CA 2985). Maliar z Analatosu (alternatívne Analatoský maliar alebo Maliar z Analatu, Analatos Painter) bol anonymný starogrécky vázový maliar a pravdepodobne aj hrnčiar, ktorý pôsobil približne v rokoch 700 až 675 pred Kr. v Aténach.MANNACK, Thomas. Griechische Vasenmalerei. Eine Einführung. Stuttgart: Theiss, 2002. ISBN 3-8062-1743-2. s. 83–84, 95–96. Je považovaný za najvýznamnejšieho predstaviteľa ranej protoatickej keramiky a kľúčového priekopníka, ktorý definitívne završil prechod od prísneho neskorogeometrického štýlu k novému, orientálnym umením ovplyvnenému výtvarnému prejavu. Svoju tvorbu rozvíjal v rovnakom čase ako jeho významný súčasník, Maliar z Mesogeie.
Pôvod mena a menotvorná váza Skutočné meno tohto tvorcu nie je známe. Svoje konvenčné meno získal podľa starovekej lokality Analatos v strednej Atike (dnešná mestská štvrť Nea Smyrni južne od Atén), kde archeológovia objavili viacero jeho diel. Jeho menotvornou vázou sa stala monumentálna, bohato zdobená hydria, ktorá je dnes uložená v Národnom archeologickom múzeu v Aténach pod inventárnym číslom 313.COLDSTREAM, John Nicolas. Greek Geometric Pottery: a Survey of Ten Local Styles and their Chronology. London: Methuen, 1968. s. 63.
Rané obdobie a štýlový vývoj Maliar z Analatosu bol z hľadiska umeleckej kontinuity priamym žiakom neskorogeometrického Maliara Stathatou. Plynulý prerod od geometrickej strnulosti k ranému protoatickému štýlu sa dá detailne sledovať na zachovanej trojici amfor, ktoré predstavujú postupný vývoj od majstra k žiakovi: Prvá amfora pochádza priamo z ruky jeho učiteľa, Maliara Stathatou. Ďalšie dve amfory, z ktorých jedna sa nachádza v oxfordskom Ashmoleovom múzeu, už jasne predznamenávajú zrelú tvorbu samotného Maliara z Analatosu a spadajú do raného obdobia jeho tvorby.
Jedna z týchto raných amfor bola preukázateľne namaľovaná ešte pod priamym dohľadom Maliara Stathatou, no svedomitá precíznosť pri vykreslení konských kopýt a fakt, že horné časti stehien figúr začínajú nadobúdať plnosť, už prezrádzajú prácu inej, mladšej ruky. Prostredníctvom tejto série váz možno presne zachytiť evolúciu typických zoomorfných motívov tohto okruhu – najmä ladný krok jeleňov (viditeľný na majstrových dielach a následne na žiakovej menotvornej hydrii v Aténach) a postupný vývoj zobrazenia žriebät s charakteristicky dlhými končatinami a krátkym telom.
Svoje úplne prvé samostatné práce vyhotovil ešte v staršej geometrickej technike. Na jednej takto zdobenej hydrii zobrazil scénu vystavenia mŕtveho (prothesis), ktorá nesie jasné znaky egyptského umeleckého vplyvu. Práve tento prílev podnetov z Orientu sa stal určujúcim znakom pre nastupujúci protoatický štýl, v ktorom sa autor vypracoval na popredného majstra.
Charakteristika zrelej tvorby náhľad|Fragment votívnej tabuľky z ostrova Aigina, pripísanej Maliarovi z Analatosu. Obsahuje vôbec najstarší známy maľovaný grécky nápis na svete (cca 700 – 675 pred Kr., Národné archeologické múzeum v Aténach). Namiesto prísnych a abstraktných geometrických kompozícií začal Maliar z Analatosu plne rozvíjať dynamickejšie motívy: Nové motívy a ornamenty: Tradičné vzory vymenil za pletencové vzory, rastlinné rozety, esovité špirály, úponky a motívy palmiet. Zobrazovanie figúr: S obľubou maľoval fantastické zvieratá a bájne sfingy, pri ktorých cielene vynechával (vykrýval) línie tvárí a krídel. Pri ľudských postavách začal ako jeden z prvých v Aténach využívať techniku kontúrovej kresby a biele detaily na zvýraznenie odevov. Živé výjavy: Preslávil sa monumentálnymi scénami voľne tancujúcich mužov a žien, ktorí sa držia za ruky. Hlavné telo viacerých jeho nádob – vrátane najstaršej amfory v Oxforde či loutroforosu v Louvre – zdobia energické výjavy s dvojzáprahmi.
Popri amforách a hydriách dekoroval aj veľké kratéry, misy a pokrievky váz.
Najstarší maľovaný nápis Maliarovi z Analatosu je pripísaný mimoriadne vzácny archeologický nález – malá hlinená votívna tabuľka (plaketa), ktorá bola objavená na ostrove Aigina a Národnému archeologickému múzeu v Aténach ju venoval slávny britský archeológ Sir John Boardman.BOARDMAN, John. Early Greek Vase Painting. 11th to 6th Century BC. A Handbook. London: Thames and Hudson, 1998. ISBN 0-500-20309-1. s. 89. Na tabuľke sa zachovalo torzo maľovaného nápisu (ΣΟΝΟΣΈΓΙΣΤ – sonos epist), čo nielenže dokazuje umelcovu gramotnosť, ale z historického hľadiska ide o vôbec najstarší dnes známy maľovaný nápis v gréckom jazyku.
Referencie
Literatúra BOARDMAN, John. Early Greek Vase Painting. 11th to 6th Century BC. A Handbook. London: Thames and Hudson, 1998. ISBN 0-500-20309-1. S. 89. COLDSTREAM, John Nicolas. Greek Geometric Pottery: a Survey of Ten Local Styles and their Chronology. London: Methuen, 1968. S. 63. MANNACK, Thomas. Griechische Vasenmalerei. Eine Einführung. Stuttgart: Theiss, 2002. ISBN 3-8062-1743-2. S. 83–84, 95–96. ROCCO, Giulia. La ceramografia protoattica. Pittori e botteghe (710-630 a.C.). Rahden/Westfalen: Marie Leidorf, 2008. ISBN 978-3-896-46456-9.
Iné projekty
Kategória:Maliari starovekého Grécka Kategória:Hrnčiari starovekého Grécka