Giovanni Sartori (* 13. máj 1924, Florencia, Taliansko – † 4. apríl 2017, tamže) bol taliansko-americký politológ, teoretik demokracie, profesor humanitných vied na Columbia University v USA.
Sartori je predstaviteľom nového obdobia rozvoje talianskej politológie; vzhľadom na svoju úzku spojenosť s americkou politilógiou sa neskôr presídlil do USA.
Od 60-tych rokov 20. stor. reprezentuje záujem talianskych politológov o komplexný výskum strán a straníckych systémov, o rozbor vzťahov medzi demokraciou a politickou kulturou mocenskej elity a stále viac aj o metodologické otázky politickovýskumnej praxe.
Sartori o demokracii Demokracia je zo všetkých politických systémov najviac závislá od jasného myslenia, od zodpovedného a primeraného pochopenia. Ak je teda tak, dnes je najviac potrebné uviesť do poriadku a prehľadnosti pomotané tkanivo argumentov o tom, čím by demokracia mala byť, čím môže byť, čím nie je a čím by sa nemala stať. A toto by moja teória demokracie mala predovšetkým určiť.
Do akej miery obrat v roku 1989 a pád komunistických režimov ovplyvní teóriu demokracie? Myslím si, že je potrebný čas, aby sa to dalo povedať. V súčasnosti je isté, že teória liberálnej demokracie obstála a naopak, teoretizovanie o komunistickej demokracii inkasovalo smrteľný úder. Znamená to, že nemá zmysel, aby sme sa v perspektíve smerom k roku 2000 natoľko zaoberali marxizmom? Na tuto otázku odpovedám, že koniec ideológie (marxizmu) má dve polohy. Ideológia sa môže oficiálne zrútiť - so sklonenou zástavou a stíchnutými bubnami - a napriek tomu prečkať nezranená vo svojich Gestált, v nanávistiach a láskach. Skutočne porážka v bitke môže vystupňovať potlačené fóbie. Potom je tu stále poloha recidívy spočívajúca v tvrdení, že chyba bola v uplatnení, nie v ideách a ideáloch. V tomto prípade je dôležité ukázať, že aj idey boli nesprávne uchopené, a že to, čo bolo dnes uznané post factum, pod účinkom sily faktov, bolo už dávno presne predpovedané ante factum. Stále si teda myslím, že teória liberálnej demokracie musí byť chápaná v kontexte jej zápasov počas posledných stopäťdesiatich rokov.
Chybné predstavy o demokracii ju vedú ku skaze.
Dielo Democrazia e Definizioni, 1957 Democratic Theory, 1962 Il Parlamento Italiano, 1963 (ed.) Stato e Politica nel Pensiero di B. Croce, 1966 Antologia di Scienza Politica, 1970 (ed.) Parties and Party Systems, 1976 La Politica: Logica e Metodo in Scenze Sociali, 1979 Teoria dei Partiti e Caso Italiano, 1982 Social Science Concepts: A Systematic Analysis, 1984 Elementi di Politica, 1987 The Theory of Democracy Revisited, 1987
Preklady Teória demokracie, 1993, Bratislava: Archa Srovnávací ústavní inženýrství. Zkoumání struktur, podnětů a výsledků, 2001, Praha: SLON Strany a stranické systémy. Schéma pro analýzu, 2005, Praha: CDK Pluralismus, multikulturalismus a přistěhovalci. Esej o multietnické společnosti, 2005, Praha: Dokořán
Iné projekty
Externé odkazy
Kategória:Talianski politológovia Kategória:Politológovia USA Kategória:Talianski univerzitní profesori Kategória:Univerzitní profesori USA Kategória:Talianski autori náučnej literatúry Kategória:Autori náučnej literatúry USA Kategória:Osobnosti USA talianskeho pôvodu Kategória:Osobnosti z Florencie