thumb|Briketa Palivo môže byť: v užšom zmysle (t. j. bez jadrového paliva): (prírodná alebo synteticky vyrobená) látka (horľavina s prípadnými ďalšími látkami), ktorej spaľovaním možno získať teplo (prípadne aj svetlo) za ekonomicky a ekologicky (resp. ekonomicky a hygienicky) prijateľných podmienok, a to spravidla na kúrenie (ohrev), technologické účely alebo na transformáciu na mechanickú a elektrickú energiupalivo in: Bradnová, H. et al.: Encyklopedický slovník, 1993palivo. In: Malá československá encyklopedie IV M-Pol. Praha: Academia, 1986. s. 757.palivá in: Pyramída-encyklopedický časopis moderného človeka č. 133, 1982http://www.1911encyclopedia.org/Fuel; palivo sa skladá z horľaviny a (pri nekvapalných palivách) často okrem toho z popola, resp. inej nehorľavej zložky, a vody látka/horľavina (v užšom zmysle len rastlinného alebo nerastného pôvodu) určená na získanie tepla (prípadne následne pohonnej energie) spaľovaním palivo in: Krátky slovník slovenského jazykapalivo in: Příruční slovník jazyka českého; látka na spaľovaniefuel in: Oxford English Dictionary, 2nd edition with Additions Series, 2009 prírodná horľavina, ktorej hospodárne využitie je ekonomicky únosnéhttp://bara.ujc.cas.cz/psjc/img.php/img/1458/457801206_131293_28606_685 horľavina rastlinného alebo nerastného pôvodupalivo in: Ottův slovník naučný nepresne: horľavina na kúrenie, kurivoPeciar, Š.: Slovník slovenského jazyka, 1959 – 1968Paulička, I. et al.: Všeobecný encyklopedický slovník, 2002 v širšom zmysle (t. j. vrátane jadrového paliva): (prevažne organická) látka, ktorá uvoľňuje teplo chemickou reakciou (napr. oxidáciou, t. j. spaľovaním) alebo jadrovou reakciou (jadrovým štiepením alebo jadrovou syntézou) látka spaľovaná alebo inak spotrebúvaná s cieľom získať z nej teploColumbia Encyclopaedia látka oxidovaná (t. j. spaľovaná) alebo inak premieňaná v peci alebo tepelnom stroji s cieľom získať z nej využiteľné teplo alebo využiteľnú energiuDaintith, J. ed.: Oxford Dictionary of Chemistry, 2008 v najširšom zmysle: V biochémii sa výraz palivo niekedy – skôr metaforicky – používa aj na označenie potravy alebo zložiek potravy ako zdroja energie pre telo.
Palivo v užšom zmysle Požiadavky na palivá Na palivá sú kladené základné požiadavky: vytvoriť so vzduchom takú zápalnú zmes, ktorá zanechá po zhorení čo najmenej mechanicky alebo chemicky škodlivých látok. maximálny obsah aktívnych látok, ktoré uvoľňujú teplo minimálny obsah pasívnych látok, alebo látok, ktoré spaľovanie sťažujú
Okrem toho musia mať palivá aj vhodné fyzikálne vlastnosti: dobrá výhrevnosť dobrá zápalnosť dostatočná rýchlosť spaľovania vyhovujúce rozpätie zmiešavacieho pomeru dobrá odparivosť vhodná teplota bodu zápalu resp. samovznietenia výhodné chemické zloženie a iné.
Pre ich praktické použitie musia spĺňať aj podmienky: dostupnosti nízkej ceny bezpečnej dopravy dobrej skladovateľnosti
Skupenstvá palív Palivá sú zastúpené všetkými tromi skupenstvami: plynné palivá: napríklad vodík, zemný plyn, svietiplyn, koksárenský plyn, kychtový plyn, generátorový plyn kvapalné palivá: napríklad benzín, motorová nafta, petrolej, benzén, alkoholy, vykurovací olej, mazut pevné palivá: napríklad uhlie, koks
Uhľovodíkové palivá Výrazne najväčší podiel z palív využívaných v súčasnosti pokrývajú uhľovodíkové palivá. Ťažia sa v prírode alebo sa vyrábajú v takom množstve, že sú dostatočným zdrojom tepelnej energie. Vyrábajú sa z ropy, zemného plynu, prípadne olejnatých bridlíc. Pretože tieto zdroje vznikli v minulosti z fosílií živých organizmov, nazývajú sa tieto palivá aj fosílne. Celosvetové zásoby zdrojov fosílnych palív sú obmedzené, preto je potrebné hľadať iné, alternatívne zdroje energie.
Uhľovodíkové palivá sú tvorené uhľovodíkmi a teda zložené prevažne z uhlíka a vodíka. Majú preto veľmi výhodné energetické vlastnosti: spálením jedného kilogramu vodíka sa získa až 120,8 MJ tepelnej energie spálením jedného kilogramu uhlíka sa získa 32,8 MJ tepelnej energie
Tieto palivá sú spravidla zmesou rôznych uhľovodíkov. Od ich pomerného zloženia závisia ich vlastnosti. Pokiaľ sú v palive zastúpené aj molekuly s viazaným kyslíkom, dosahuje sa kvalitnejšie spaľovanie, pretože takto uvoľnený kyslík je reaktívnejší, a reakcie prebiehajú aj v menej priaznivých podmienkach.
Uhľovodíkové palivá môžeme rozdeliť podľa pôvodu na primárne (prírodné suroviny) a ušľachtilé a ďalej podľa skupenstva: Primárne palivá: suché – antracit, čierne uhlie, hnedé uhlie, lignit, rašelina, drevo kvapalné – ropa nafta plynné – zemný plyn Ušľachtilé palivá: tuhé – koks, drevné uhlie, brikety kvapalné – benzín, petrolej, výhrevné oleje, lieh plynné – svietiplyn, koksárenský plyn, generátorový plyn, zmiešaný a vodný plyn, kychtové plyny, acetylén a iné
Mendelejevov vzťah Ak je známe základné zloženie paliva, jeho dolnú výhrevnosť možno určiť pomocou Mendelejevovho vťahu – pozri článok Mendelejevov vzťah.
Jadrové palivo
Referencie
Iné projekty .
Zdroje Trnka J., Urban J.: Spaľovacie motory. Alfa Bratislava, 1992.