John Quincy Adams (* 11. júl 1767, Braintree, Massachusetts, USA – † 23. február 1848, Washington D.C., USA) bol americký štátnik, politik, diplomat, právnik a diárista, ktorý bol v rokoch 1825 až 1829 šiestym prezidentom Spojených štátov. Predtým pôsobil ako ôsmy minister zahraničných vecí Spojených štátov v rokoch 1817 až 1825. Počas svojej dlhej diplomatickej a politickej kariéry pôsobil ako veľvyslanec a tiež ako člen Kongresu Spojených štátov, kde zastupoval Massachusetts v oboch komorách. Bol najstarším synom Johna Adamsa, ktorý bol v rokoch 1797 až 1801 druhým prezidentom Spojených štátov, a prvej dámy Abigail Adamsovej. Pôvodne bol rovnako ako jeho otec federalista, voľby do prezidentského úradu vyhral ako člen Demokraticko-republikánskej strany a neskôr, v polovici 30. rokov 19. storočia, sa pridal k strane Whigov.
Životopis Narodil sa v Braintree ako jeho otec (teraz je to časť Quincy), v Massachusetts, v rodine Johna Adamsa, 2. prezidenta USA a jeho manželky Abigail Adamsovej, ako druhý z piatich detí. Vzdelanie získaval v Paríži a v Laydene, keďže nasledoval svojho otca na jeho cestách. Je absolvent Harvardovej univerzity z roku 1787. Študoval právo a svoju prax začínal v Bostone v Massachusetts.
Politická kariéra Už ako 14-ročný sa stal osobným tajomníkom amerického emisára v Rusku. O rok neskôr, v roku 1782, bol členom delegácie vyjednávajúcej mier s Veľkou Britániou. Potom sa vrátil do USA, aby dokončil školu. V roku 1794 bol veľvyslancom v Holandsku, o dva roky neskôr bol preložený do Portugalska a v roku 1797 pracoval v Prusku.
Od 4. marca 1802 (do 8. júna 1808) bol senátorom v Massachusetts a v tom istom roku sa neúspešne pokúsil o vstup do Kongresu. V roku 1803 sa stal senátorom v celoštátnom senáte za stranu federalistov, kde zostal až do roku 1808, kedy odstúpil. Čoskoro na to vystúpil aj zo strany a prešiel k republikánom.
V rokoch 1809 – 1814 bol veľvyslancom v Rusku. V rokoch 1814 – 1815 sa stal členom delegácie, ktorá rokovala o Ghentskej zmluve, ktorá znamenala definitívnu bodku za vojnou v roku 1812. Od roku 1815 do 1817 slúžil v Anglicku. Od roku 1817 do roku 1825 bol ministrom zahraničných vecí v kabinete Jamesa Monroa. Počas svojho pôsobenia na tomto poste sa mu podarilo získať od Španielska v roku 1819 nový štát Florida. Vytvoril tzv. Monroeovu doktrínu, ktorá odmietala zásahy Európanov do amerických záležitostí.
Prezident Vďaka svojej rozsiahlej praxi na veľvyslaneckých postoch a v rokovaniach so zahraničnými veľmocami sa stal ideálnym kandidátom na post prezidenta. V prezidentských voľbách v roku 1824 sa stretol s Andrewom Jacksonom a porazil ho. Ten ho však obvinil, že sa do funkcie dostal len vďaka korupcii a hoci výsledok volieb nezvrátil, počas celého Adamsovho funkčného obdobia robil všetko pre to, aby zmaril jeho snahy o splnenie programu na podporu výstavby ciest, vzdelania, obchodu, priemyslu a poľnohospodárstva. Zašlo to až tak ďaleko, že sa ich materská strana rozštiepila na Národných republikánov Johna Quincyho Adamsa a Demokratických republikánov Andrewa Jacksona (neskorších demokratov).
Porážka Voľby v roku 1828 však dopadli tentokrát v prospech Andrewa Jacksona, a to i vďaka tomu, že vo svojej agresívnej kampani vytiahol aj detaily z Adamsovho súkromného života. Za svoj neúspech mohol vďačiť Adams aj tomu, že po otcovi zdedil neschopnosť dobre vychádzať s ľuďmi, čo nevyvážila ani jeho pracovitosť a vnútorný potenciál, takže nemal proti bezohľadnému a oveľa populárnejšiemu Jacksonovi takmer žiadnu šancu.
No ani víťazstvo Jacksona medzi nimi vzťahy nenapravilo. Napriek tradícii Jackson odmietol navštíviť odstupujúceho prezidenta a Adams zas odmietol ísť do Kapitolu s Jacksonom v jednom voze.
Od roku 1831 až do smrti bol členom Snemovne reprezentantov, neskôr neuspel vo voľbách na guvernéra štátu Massachusetts v roku 1834. V roku 1841 reprezentoval vzbúrených Afričanov z lode Amistad na Najvyššom súde USA a úspešne sa dohadoval o tom, kto získa kontrolu nad španielskou loďou, na ktorej boli držaní ako ilegálni otroci. Súd rozhodol, že sa majú vrátiť späť domov ako slobodní ľudia a nie sa vrátiť do Španielska, kde z nich spravili otrokov.
Adams v Snemovni, ktorá sídlila v budove Kapitolu vo Washingtone, dostal záchvat mŕtvice a napokon po dvoch dňoch zomrelSchäfer S. 83. Pochovaný je na rodinnom cintoríne v Quincy, Massachusetts.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Prezidenti USA Kategória:Absolventi Harvard University Kategória:Osobnosti z Massachusetts Kategória:Veľvyslanci USA v Spojenom kráľovstve Kategória:Úmrtia na cievnu mozgovú príhodu Kategória:Osobnosti na poštových známkach USA