Mrle (latinské názvy pozri nižšie) sú taxón hlístovcov.
Zaradenie v systéme V tradičných systémoch sú mrle obyčajne klasifikované ako rad mrle (lat. Oxyurida alebo Oxyuroidea alebo Oxyurata) hlístovcov, i keď v niektorých systémoch sú zaradené ako súčasť radu hlísty/škrkavky (lat. Ascaridida) alebo ojedinele (Ivaškin 1961) ako súčasť hádatiek (Rhabditida, Anguillulata).
V novších systémoch sú mrle klasifikované: buď ako podrad mrle (lat. Oxyurina) patriaci do radu hlístovcov nazývaného spirury (Spuririda), alebo ako infrarad mrle (lat. Oxyuridomorpha) patriaci do podradu Spirurina patriaceho do radu hlístovcov nazývaného rabditotvaré (Rhabditida).
Porovnaj Systematiku v článku hlístovce.
Charakteristika Sú to parazity stavovcov, menej hmyzu. Vývin prebieha bez medzihostiteľa aj bez migrácie juvenilných štádií telom hostiteľa. Hltan je vzadu rozšírený v bulbus.
Medzi zástupcov patrí napr. mrľa ľudská (Enterobius vermicularis), dlhá asi 12 mm. Parazituje v hrubom čreve človeka, najmä detí. Samička vylieza v noci klásť vajíčka do okolia konečníka. Nákaza sa pozná tak, že deti sa škrabú, pri tom sa im nepatrné vajíčka dostávajú pod nechty a pod., pri hre dochádza opäť k samonákaze alebo k nákaze kamaráta, súrodenca alebo aj rodiča. Slabý výskyt sa často ani nezistí, pri hromadnej nákaze sa môžu dostaviť anemické príznaky. Prevenciou je dodržovanie hygieny. V čreve koní parazituje mrľa konská (Oxyuris equi), ktorá je dlhá asi 150 mm. Pri hromadnom výskyte majú zvieratá črevné katary a hnačky, sú nepokojné a trú si oblasť konečníka o okolité predmety, čím zamorujú okolie vajíčkami. V čreve hydiny i divo žijúcich hrabavcov žije mrľa slepačia (Heterakis gallinae), dlhá asi 10 mm. Spôsobuje tráviace ťažkosti, zníženie znášky vajec a celkové oslabenie organizmu.
Iné projekty
Externé odkazy
Kategória:Hlístovce