Zubor hrivnatý (iné názvy pozri nižšie; lat. Bison bonasus, Bos bonasus, Bison bison bonasus, Bos bison bonasus) je druh alebo poddruh z tribusu Bovini. Je to európsky endemit a najväčší voľne žijúci živočích na území Slovenska.
Konkrétne sa zaraďuje buď ako druh z rodu zubor (Bison) alebo ako druh z rodu tur (Bos) alebo sa zlučuje do jedného druhu s bizónom americkým, pričom tento široko poňatý druh sa volá buď bizón americký (Bison bison/Bos bison) alebo staršie zubor hrivnatý (Bison bonasus/Bos bonasus). Podrobnosti pozri nižšie v kapitole Zaradenie v systéme.
Názvy Slovenské názvy tohto druhu sú (v hranatých zátvorkách je uvedený najstarší výskyt názvu): zubor hrivnatý [od 70. rokov 20. storočia]Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Ikar. 2019. S. 320Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Príroda. 1997. S. 320SLAMEČKOVÁ, M., PETŘVALSKÝ, V. Poľnohospodárska zoológia. Bratislava: Príroda, 1979, S. 192vyhláška č. 24/2003 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 9. januára 2003, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajinyvyhláška č. 171/1975 Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky a Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky z 3. októbra 1975, ktorou sa mení výpočet zveri, zubor hôrny [od 60. rokov 20. storočia]IVANIČ PORHAJAŠOVÁ, J. et al. Zoológia. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. 2017. S. 120ČAPUTA, A. et al. Atlas chránených živočíchov Slovenska. Bratislava: Obzor, 1982. S. 415BANCÍK, Ľ. Základy poľovníctva. Bratislava: Príroda, 1973. S. 54vyhláška č. 170/2021 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 19. apríla 2021, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zubor lesný [od 70. rokov 20. storočia]SLÁDEK, J., MOŠANSKÝ, A. Cicavce okolo nás. Martin: Osveta, 1985. S. 137BURKOVSKÝ, Ј. Takmer tragický osud zubrov v Európe. In: Lesník 10 2008. S. 4 BREHM, A. Život zvierat 4. Bratislava: Obzor. S. 375zubor lesný. In: Pyramída 1987, S. 6110, 6111Zubor lesný. In: In: Pyramída 1983 , obalový list za stranou 4800.Význmané aspekty v chove raticovej zveri 2018. Nitra: Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum - Výskumný ústav živočíšnej výroby, 2018. S. 117, 120SLÁDEK, J., RANDUŠKA, P. Cvičenia z lesníckej zoológie: stavovce - Vertebrata. Zvolen: Vysoká škola lesnícka a drevárska, 1979. S. 112 (Názvom zubor lesný sa ale alternatívne označuje vyhynutý druh Bison schoetensacki.), zubor európsky LUPTÁK, P. Slovenské mená cicavcov sveta. 2003. S. 82zubor európsky. In: Pyramída 1987, S. 6238odchyt. In: Pyramída 1981, S. 3944Svet živočíšnej ríše. Martin: Osveta. 1984. S. 569 (alebo európsky zuborBOTTO, V. Špeciálna zootechnika. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, 1963. S. 21), resp. staršie: zubor europskýFERIANC, O. Zoologia pre VII. a VIII. triedu slov. gymnázií. 1941. S. 202WOLDŘICH, J. N. et al. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. Praha: Profesorské nakladatateľstvo a kníhkupectvo, 1924. S. 191 [od 20. rokov 20. storočia] (Názvom zubor európsky sa ale alternatívne označuje poddruh zubor nížinný - pozri kapitolu Vnútorná systematika), zuborzubor. In: Historický slovník slovenského jazyka, resp. zastarano aj zubrSUCHÝ, K. Pravidlá o slabikotvornom r a l. in: Slovenská vlastiveda č. 3 1921. S. 91 (Citát: "Dvojaký spôsob písania pripúšťa slovenský pravopis v slovách bobr a bobor, zubr a zubor.") alebo zuberzuber. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí [od stredoveku] (Iné významy názvu zubor pozri v článku zubor), staršie: zubor litevskýNemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda. 1971. S. 561BROUL, F., HERODES, K. Prírodopis pre slovenské školy meštianske. Olomouc: R. Promberger, 1931. S. 32JELÍNEK, K., KRATOCHVÍL, R. Kniha reálií - pre 6.-8. školský ročník slovenských ľudových škôl. Prešov: Štehr, 1929. S. 265, resp. zubor litovskýZoologická záhrada v Prahe. In: Matičné čítanie č. 10 1952 S. 226 [od 20. rokov 20. storočia] (Názvom zubor litevský sa ale alternatívne označuje poddruh zubor nížinný - pozri kapitolu Vnútorná systematika), zriedkavo: bizón európskyVÁCLAVÍKOVÁ, V., BOLLARDT, A. Učebné texty z jazyka nemeckého pre poslucháčov Prírodovedeckej fakulty. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, 1969. S. 207. Ako poddruh bizóna hrivnatého zahŕňajúceho aj bizóna amerického (porovnaj kapitolu Vnútorná systematika) sa označuje názvami: zubor hrivnatý lesnýSLAMEČKOVÁ, M., PETŘVALSKÝ, V. Poľnohospodárska zoológia. Bratislava: Príroda, 1990. S. 155, zubor hrivnatý európskySUKUBA, E. et al. Cvičenia zo všeobecnej a špeciálnej zootechniky. Bratislava: Príroda, 1990, S. 7(Názvom zubor hrivnatý európsky sa ale alternatívne označuje poddruh zubor nížinný - pozri kapitolu Vnútorná systematika).
Zastarané názvy sú: divoký bujak, turSEIDEL, P. Obrázkový prírodopis pre nár. školy. Budapešť. 1874. S. 10ORMIS, S. Stručný přírodopis pro slowenské žáky a žáčky. 1851. S. 34, divoký byvolbiwol. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, byvolslovenský preklad Komenského 1666 citovaný v hesle zubor in: Historický slovník slovenského jazykaHAMULJAK, M. Gradus Ad Parnassum...A - L. Budae: Typis Et Sumtibus Typographiae Regiae Scientiarum Universitatis Hungaricae, 1827, S. 145.
Latinské názvy tohto taxónu sú: ako samostatný druh: Bison bonasus, Bos bonasus; staršie: Bison bonassus, Bison europaeus, Bos europaeuszubr. In: SITENSKÝ, F. L. Hospodářský slovník naučný. Praha: F. Šimáček, 1924. sv. 4, S. 1477 (ale Bos europaeus sensu Gmelin 1788 je tur domáci), Bonasus europaeus, Bos bison (sensu Smith 1827, ale Bos bison sensu Linnaeus je bizón americký), Bonasus bisonKRAUS, A. Thierstand der K. K. Menagerie zu Sehönbrunn am Schluss des Jahres 1880. In: Der Zoologische Garten. č. 4 1881. S. 115 , Bison priscus (ale dnes je Bison priscus názov jedného vyhynutého druhu), Bos urus (sensu Boddaert 1788, ale Bos urus sensu Linnaeus je tur divý), Urus nostras;LYDEKKER, R. Catalogue of the Ungulate Mammals ... Vol. I. ARTIODACTYLA, FAMILY BOVIDAE...1913. S. 34-36 ako poddruh druhu bizón americký zahŕňajúceho aj zubra hrivnatého (porovnaj aj kapitolu Vnútorná systematika): Bison bison bonasus, Bos bison bonasus; staršie: Bos bison europaeus; ako poddruh [alebo 2 poddruhy] druhu bizón hrivnatý zahŕňajúceho aj bizóna amerického (porovnaj aj kapitolu Vnútorná systematika): Bison bonasus bonasus [et caucasi(c)us], Bos bonasus bonasus [et caucasi(c)us].
Systematika Zaradenie v systéme Zubor hrivnatý patrí v rámci podčeľade turorodé/tury (Bovinae) do tribusu Bovini, do ktorého patrí aj napríklad bizón americký, jak, krava, byvoly a podobne.
V rámci tribusu Bovini sa zubor hrivnatý zaraďuje buď do rodu Bison (zubor) alebo do rodu Bos (tur) a v rámci rodu Bos niekedy do podrodu Bison.
Zubor hrivnatý (Bison bonasus/Bos bonasus) je podľa niektorých názorov blízky príbuzný bizóna amerického (Bison bison/Bos bison). Podľa iných názorov sú však zubry hrivnaté a bizóny americké len vzdialene príbuzné, i keď oba stále patria do tribusu Bovini. Pokiaľ ide o genetický výskum, počnúc známou prácou Verkaar et al. 2004 viacero štúdií ukazuje, že z hľadiska jadrovej DNA (konkrétne chromozómu Y a/alebo autozómovej DNA) je zubor hrivnatý blízky príbuzný bizóna amerického a jeho vyhynutého príbuzného bizóna stepného (Bison priscus), ale z hľadiska mitochondriálnej DNA (mtDNA) je príbuzný s praturom (Bos primigenius) a teda vlastne aj so súčasným turom domácim. Existuje viacero spôsobov, ako túto nezrovnalosť medzi výsledkami podľa jadrovej DNA a mtDNA vysvetliť, a je sporné, ktoré vysvetlenie je správne.Lenstra, J.A., Liu, J. The Year of the Wisent. BMC Biol 14, 100 (2016). Edward L. C. Verkaar, Isaäc J. Nijman, Maurice Beeke, Eline Hanekamp, Johannes A. Lenstra, Maternal and Paternal Lineages in Cross-Breeding Bovine Species. Has Wisent a Hybrid Origin?, Molecular Biology and Evolution, Volume 21, Issue 7, July 2004, Pages 1165–1170
Niektorí (minulí i súčasní) považujú zubry hrivnaté a zubry americké za natoľko príbuzné, že ich dokonca spájajú do jedného druhu, pričom tento široko poňatý druh sa volá buď bizón americký (Bison bison/Bos bison) v najširšom zmysleBENECKE, N. The Holocene distribution of European bison – the archaeozoological record. MUNIBE (Antropologia-Arkeologia) 57, Homenaje a Jesús Altuna 421-428 SAN SEBASTIAN 2005 alebo staršie zubor hrivnatý (Bison bonasus/Bos bonasus) v najširšom zmysleNIEZABITOWSKI, E. L. Szczątki kopalne żubra (Bison bonasus L) na ziemiach Polski. 1931. S. 2 (pozri aj latinské názvy v kapitole Názvy). V 19. storočí niektorí autori do druhu zubor hrivnatý v najširšom zmysle zahŕňali nielen bizóna amerického, ale celý dnešný podrod Bison (čiže celý dnešný rod Bison bez podrodu Eobison - porov. v článku zubor (rod)), čiže aj napr. to, čo dnes označujeme ako druhy Bison priscus, Bison schoentensacki, Bison latifrons, Bison antiquus atď.BRANDT, F. Neue Untersuchungen über die in den altaischen Höhlen aufgefundenen Säugethierreste, ein Beitrag zur quaternären Fauna des Russischen Reiches. In: Mélanges Biologiques tirés du Bulletin de L'Académie Impériale des Sciences de St.-Pétersbourg. - St.-Pétersbourg, 1870. - zv. 7, č. 3. - str. 359-438. (Bulletin de L'Académie Impériale des Sciences de St.-Pétersbourg ; 1871, zv. 15, str. 147-202) . S. 401 a nasl.ALLEN, J. A. The American bisons, living and extinct. 1876. S. 35, 37
V roku 2017 sa zistilo, že zubor hrivnatý je (prinajmenšom z hľadiska mtDNA) sesterským taxónom vyhynutého druhu Bison schoetensacki. Hoci sa už v minulosti vedelo, že medzi týmito dvoma druhmi je nejaká príbuznosť (pozri napr. v kapitole Vnútorná systematika), takáto blízka príbuznosť predtým bola veľmi sporná.Zhang, K. & Lenstra, Johannes & Zhang, Shangzhe & Liu, W. & Liu, J.. (2020). Evolution and domestication of the Bovini species. Animal Genetics. 51 (5).
Vnútorná systematika V ranom holocéne (t. j. na konci praveku) žil zubor hrivnatý (Bison bonasus/ Bos bonasus) v celej Európe okrem jej najjužnejších a najsevernejších častí (t. j. najmä okrem Pyrenejského a Apeninského polostrova, Grécka, severnej Škandinávie a severnej Británie), ako aj v oblasti Kaukazu, v časti Arménskej vysočiny a v širokom páse územia v rusko-kazašskom a rusko-mongolskom pohraničí (minimálne po Bajkalské jazero). Zhruba od staroveku sa tento areál výskytu zmenšil a dajú sa už rozlíšiť tieto poddruhy a hybridy:Karolina Węcek et al. Complex Admixture Preceded and Followed the Extinction of Wisent in the Wild, Molecular Biology and Evolution, Volume 34, Issue 3, March 2017, Pages 598–612, https://doi.org/10.1093/molbev/msw254 (pozri aj prvý obrázok v Supplementary Data)BURKOVSKÝ, J. Takmer tragický osud zubrov v Európe. Lesník 10/2008. S. 4BREHM, A. Život zvierat 4. 1971. S. 375, 376ZMORAY, I. et al. Zaujímavosti slovenskej prírody. Martin: Osveta, 1982. S. 268MOŠANSKÝ A. Výstava "Záchrana genofondu zubra lesného a jeho životné prostredie na východnom Slovensku". Zborník Východoslovenského múzea v Košiciach, Prírodné vedy 31(1990), č. 1 1991. S. 204PČOLA, Š. Program záchrany zubra hrivnatého (Bison bonasus Linnaeus, 1758). 2007