right|400px|thumb|Štáty a ich formy vlády.
right|400px|thumb|Mapa štátov. ktoré boli v prieskume inštitúcie Freedom House z roku 2006 označené za volené demokracie.
Toto je zoznam štátov rozdelených podľa politického zriadenia.
Prezidentská republika Prezident má vo svojich rukách výkonnú moc a je nezávislý od zákonodarného zboru. V zozname sú tak demokratické ako aj nedemokratické štáty.
Plný prezidentský systém V plnom prezidentskom systéme je prezident hlavou štátu a zároveň predsedom vlády.
Argentína Arménsko Azerbajdžan Bielorusko Benin Bolívia Botswana Brazília Burkina Burundi Čad Čile Cyprus Džibutsko Dominikánska republika Ekvádor Filipíny Gabon Gambia Ghana Guatemala Guinea Guinea-Bissau Haiti Honduras Indonézia Kamerun Kazachstan Keňa Kirgizsko Kiribati Kolumbia Komory Kongo Kostarika Libéria Madagaskar Malawi Maldivy Mali Marshallove ostrovy Mauritánia Mexiko Mikronézia Mozambik Namíbia Nauru Nikaragua Nigéria Palau Panama Paraguaj Peru Pobrežie Slonoviny Rovníková Guinea Rwanda Salvádor Senegal Seychely Sierra Leone Spojené štáty Srbsko a Čierna Hora Stredoafrická republika Sudán Surinam Tadžikistan Tanzánia Togo Turecko Turkménsko Uganda Uruguaj Uzbekistan Venezuela Zambia Zimbabwe
Semi-prezidentský systém V semi-prezidentskom systéme má prezident skutočnú výkonnú moc, pričom niektoré úlohy riadenia vlády vykonáva premiér.
Alžírsko Angola Bosna a Hercegovina Egypt Francúzsko Guyana Jemen Južná Afrika Kapverdy Kongo (býv. Zair) Libanon Mauritánia Moldavsko Mongolsko Niger Pakistan Palestína Rumunsko Rusko San Maríno Svätý Tomáš a Princov ostrov Srí Lanka
Ukrajina Západná Sahara (vláda v exile, väčšina územia je okupované vojskami Maroka)
Parlamentná republika Premiér je vedúca osoba výkonnej moci štátu (vlády). Pričom vláda ako kolektívny orgán na čele s premiérom je zodpovedný parlamentu (NRSR) ako jedinému a najvyššiemu zákonodarnému orgánu. Vláda pre výkon svojej funkcie potrebuje dôveru parlamentu o ktorú sa uchádza spolu s predložením programového vyhlásenia NRSR najneskôr 30 dní od vymenovania. Prezident zastáva len symbolický post hlavy štátu ako jeho reprezentant. Takýto systém sa používa tak v demokratických ako aj v nedemokratických štátoch.
Albánsko Bangladéš V Bangladéši bola začiatkom roku 2006 zvolená dočasná vláda, ktorá je vedená hlavným poradcom (Chief advisor) a skupinou neutrálnych nepolytických členov občianskych združení. Počas tohto obdobia má prezident moc nad ministerstvom obrany a zahraničných vecí. Barbados Bulharsko Česko Dominika Estónsko Etiópia Fidži Fínsko Grécko Gruzínsko Chorvátsko India Irak Island Izrael Írsko Litva Lotyšsko Maďarsko Malta Maurícius Nemecko Poľsko Portugalsko Rakúsko Severné Macedónsko Singapur Slovensko Slovinsko Švajčiarsko Taiwan Taliansko Trinidad a Tobago Tunisko Vanuatu Východný Timor
Konštitučná monarchia V tomto politickom systéme je premiér vedúcou osobnosťou vlády a zákonodarného zboru. Hlavou štátu je monarcha, ktorý však nemá nijakú výkonnú moc a zastáva skôr reprezentačné úlohy. Andorra (spoluvládcovia: Biskup z Urgellu a Prezident Francúzska) Belgicko Dánsko Holandsko Japonsko Kambodža Lesotho Luxembursko Malajzia Nórsko Samoa (tzv. Západná Samoa) Španielsko Švédsko Thajsko
Zväzové kráľovstvo (Commonwealth realms) Konštitučná monarchia, v ktorej je formálnou hlavou štátu monarcha, no výkonná moc je v rukách národnej vlády a jej predsedu. Antigua a Barbuda Austrália Bahamy Belize Grenada Jamajka Kanada Nový Zéland Papua-Nová Guinea Spojené kráľovstvo Svätá Lucia Svätý Krištof a Nevis Svätý Vincent a Grenadíny Šalamúnove ostrovy Tuvalu
Semi-konštitučná monarchia Premiér má výkonnú moc, no monarcha má stále značnú politickú silu, ktorú môže použiť podľa svojho uváženia. Bahrajn Jordánsko Kuvajt Lichtenštajnsko Monako Maroko Nepál Kráľ si v roku 2005 udelil absolútnu moc na obdobie troch rokov. Tejto výsady sa vzdal 21. apríla 2006, no vláda ešte nebola obnovená.
Absolútna monarchia Monarchie, v ktorých monarcha je hlavou výkonnej zložky a sústreďuje sa v ňom celá moc. Bhután Brunej Katar Omán Saudská Arábia Spojené arabské emiráty federácia absolútnych monarchií; monarcha hlavného emirátu je federálny prezident. Svazijsko Tonga
Teokracia Nedemokratické štáty založené na štátnom náboženstve, kde hlava štátu je vyberaná na základe náboženskej hierarchie. Afganistan Athos (Autonómny mníšsky štát v Grécku) Irán Irán kombinuje formu prezidentskej republiku s prezidentom voleným vo všeobecnom hlasovaní a teokracie s nevoleným náboženským vodcom, ktorý je v konečnom dôsledku zodpovedný za politiku štátu. Vatikán
Štáty s vládou jednej strany Nedemokratické štáty, v ktorých politická sila je koncentrovaná v jednej strane. Čína (Komunistická strana Číny) Eritrea (Ľudový front demokracie a spravodlivosti) Kórejská ľudovodemokratická republika (Kórejská strana práce) Kuba (Komunistická strana Kuby) Laos (Laoská ľudovo-revolučná strana) Turkménsko (Demokratická strana Turkménska) Vietnam (Komunistická strana Vietnamu)
Štáty s vládou vojenskej junty Vysokí predstavitelia armády kontrolujú vládu a vysokí politickí predstavitelia sú tiež členovia vojenskej hierarchie. Burkina Faso Čad Mali Mjanmarsko
Prechodné alebo nedefinované štátne zriadenie Štáty, ktorých politický systém je v prechodnom stave a nemôže byť presne klasifikovaný. Afganistan Jemen Líbya Somálsko Sudán
Systémy s lokálnym riadením Federácie Štáty, v ktorých federálna vláda zdieľa moc s čiastočne nezávislými regionálnymi vládami. Argentína (23 provincií a 1 autonómne mesto) Austrália (6 zväzových štátov a 2 teritóriá) Belgicko (Flámsko a Valónsko) Bosna a Hercegovina (Federácia Bosny a Herzegoviny a Republika srbská) Brazília (26 štátov a 1 federálny dištrikt) Etiópia Holandské kráľovstvo (federácia jednotných štátov Holandska, Holandských Antíl a Aruby) India (28 členských štátov a 7 federálnych teritórií) Južná Afrika (9 provincií) Kanada (10 provincií a 3 teritóriá) Komory (Anjouan, Grande Comore a Mohéli) Malajzia (13 štátov a 2 federálne teritóriá) Mexiko (31 štátov a 1 federálny dištrikt) Mikronézia (Chuuk, Kosrae, Pohnpei a Yap) Nemecko (16 spolkových krajín) Nigéria (36 štátov) Pakistan (4 provincie a 1 federálne územie) Palau (16 štátov) Papua-Nová Guinea (20 provincií) Rakúsko (9 spolkových krajín) Rusko (49 oblastí, 21 republík, 10 autonómnych okruhov, 6 krajov, 2 mestá, 1 autonómna oblasť) Spojené arabské emiráty (7 emirátov) Spojené štáty (50 štátov, 1 dištrikt, 2 oddelené spoločenstvá a 10 teritórií) Švajčiarsko (26 kantónov) Svätý Krištof a Nevis Venezuela (20 autonómnych štátov, 2 federálne teritóriá, 1 federálna dependencia a 1 hlavný dištrikt)
Prenesená právomoc Štáty, v ktorých centrálna vláda presunula časť z jej právomocí na samovládnuce podružené vlády, tvoriac tak de facto federáciu. Španielsko (17 autonómnych komunít) Spojené kráľovstvo (Škótsko, Severné Írsko, Wales a Anglicko)
Regionálne usporiadané jednoty Štáty, v ktorých centrálna vláda presunula časť svojej moci na regionálne vlády. Čile (13 regiónov, každý rozdelený do menších provincií a tie do niekoľkých samosprávnych oblastí.) Čína (22 provincií, 5 autonómnych oblastí, 4 samosprávne oblasti a 2 osobné administratívne oblasti: Hongkong a Macao) Filipíny (79 provincií, 17 regiónov) Francúzsko Holandsko s 12 provinciami Nový Zéland (12 regiónmi, 4 unitárne komunity) Taliansko (20 regiónov, piatim z nich je uznaný autonómny status)
Poznámky a referencie
Externé odkazy Sliedič aktuálnych volieb Štáty rozdelené podľa politického systému v 20. storočí
Politické systémy, zoznam štátov podľa