Krakatoa (-normovaný slovenský názov; po indonézsky: Krakatau) je názov: súostrovia (štyri ostrovy) v Sundskom prielive medzi Sumatrou a Jávou v Indonézii; jedného z ostrovov tohto súostrovia (značná časť tohto ostrova je od roku 1883 potopená); sopky na tomto ostrove (od roku 1883 je takmer zhodná s uvedeným ostrovom). Spomínaný ostrov a spomínaná sopka sa nazýva aj Rakata.
Aj keď sopka Krakatoa eruptuje pomerne často, najpamätnejšia je ničivá erupcia z roku 1883, ktorá zničila dve tretiny ostrova Krakatoa a ovplyvnila počasie na celej Zemi. Neskoršie erupcie, ktoré začali v roku 1927, vytvorili nový ostrov, zvaný Anak Krakatau (dieťa Krakatoy).
Krakatoa sa nachádza nad subdukčnou zónou, kde sa podsúva austrálska platňa pod sundskú.
Pred rokom 1883 thumb|left|Vývoj tvaru ostrova Pred erupciou Krakatoa pozostávala z troch ostrovov: Lang (Panjang), Verlaten (Sertung) a Krakatoa a troch vulkanických centier na ostrove Krakatoa: Rakata, Danan a Perboewatan.
Prvá veľká erupcia v oblasti sa odohrala pravdepodobne v roku 416, čo dokladajú záznamy jávskej Knihy kráľov. Následkom katastrofickej erupcie sa vytvorila veľká, široká kaldera, ktorej zvyšky boli ostrovy Lang a Verlaten. Neskôr sa vytvorili vyššie spomenuté vulkanické centrá.
Erupcia v roku 1883 Erupcii predchádzali početné zemetrasenia počas niekoľkých rokov pred výbuchom. 20. mája 1883 začal kráter Perboewatan chrliť vysoký mrak popola a pár, ktorý bolo vidieť až do vzdialenosti v Batávii na Jáve. Na konci mája aktivita ustala.
Sopka sa prebudila 19. júna. Miestom bol pravdepodobne novovytvorený kráter medzi existujúcimi krátermi Perboewatan a Danan, viac-menej v miestach dnešného Anak Krakatau. 24. augusta erupcia zosilnela. Mrak popola a sopečného prachu vystúpila až do výšky . Lode vo vzdialenosti zaznamenali spád silnej vrstvy popola a pemzy.
27. augusta sopka vstúpila do finálnej, katastrofickej fázy erupcie. Štyri obrovské explózie (5:30, 6:42, 9:20 a 10:02) vyvolali štyri následné vlny cunami s výškou , ktorých sekundárne vlnenie zaznamenali aj v Lamanšskom prielive. Explózie boli také silné, že ich bolo počuť až na Mauríciu, Madagaskare a v Austrálii. Popol pokryl oblasť s polomerom . 28. augusta sopka stíchla a až na malé výnimky sa už v tom roku neozvala. Po vyčistení ovzdušia sa zistilo, že z ostrova zostalo len malé torzo a hlboká kaldera.
Následky Sila erupcie bola vyrátaná na 100 megaton (výbuch jadrovej bomby Little Boy v Hirošime mal silu do 20 kiloton). Samotná explózia bola podľa neskorších záverov spôsobená možným prienikom vody do magmatického rezervoára, čo vyvolalo jej vyparenie a následný obrovský pretlak vodných pár, alebo zmiešaním dvoch odlišných typov magmy v rezervoári – horúcej bazaltovej a chladnejšej andezitovej.
Najkatastrofálnejšie následky mali vlny cunami, vysoké do 40 m. Zasiahli pobrežie priľahlých ostrovov Jáva a Sumatra. Niektoré blízke ostrovy boli úplne zaplavené. Na ostrove Sebesi zahynulo približne 3 000 obyvateľov a bola kompletne zničená vegetácia aj stopy ľudskej činnosti. Cunami boli spôsobené masívnym prienikom pyroklastických prúdov do mora. Oficiálny počet obetí bol 36 417. Množstvo eruptovaného materiálu cca . Veľké oblasti na susediacej Jáve a Sumatre boli úplne zničené, do viacerých sa už ľudia nevrátili a momentálne je tam národný park Ujong Kulon.
Sopečný prach rozptýlený v stratosfére, spôsoboval červené východy a západy Slnka až do roku 1888 a znížil priemernú ročnú teplotu o 1,2 °C. Ako zaujímavosť sa dá uviesť hypotéza vedcov z roku 2004, že červená obloha na obraze Edvarda Muncha „Výkrik“ zobrazuje nezvyčajne intenzívny západ slnka pozorovaný na celom svete, ktorý spôsobil výbuch Krakatoy v roku 1883.
Neskoršie erupcie V roku 1927 sopka obnovila svoju činnosť a v kaldere vyrástol nový ostrov – Anak Krakatau. Odvtedy bolo zaznamenaných viacero erupcií, ale žiadna už nedosiahla parametre tej z roku 1883.
Erupcia v roku 2018 V decembri 2018 začal Anak Krakatau silno eruptovať. Sopka vyvrhla niekoľko tisíc metrov kubických popola a evakuovať museli niekoľko tisíc ľudí. Sopka pri erupcii stratila dve tretiny zo svojej pôvodnej výšky z 327 m.n.m. na 110 m.n.m., pričom Indonézske vulkanické observatórium spolu s inštitútom PVMBG vypočítali, že sa do mora po zosunutí sopky uvoľnilo niekoľko tisíc metrov kubických sopky, čo vyvolalo vlny cunami, ktoré usmrtili najmenej 420 ľudí.
Išlo o najsilnejšiu erupciu sopky Krakatoa od roku 1883.
Referencie
Iné projekty .
Externé odkazy www.volcano.si.edu – ostrov Krakatoa na Global Volcanism Program Geology.sdsu.edu – stránky o Krakatau na San Diego State University vulcan.wr.usgs.gov – erupcia z roku 1883
Kategória:Ostrovy Indonézie Kategória:Sopky Indonézie Kategória:Aktívne sopky Kategória:Kaldery Kategória:Prírodné katastrofy