náhľad|PolohaSibírskeho federálneho okruhu
Sibírsky federálny okruh je jeden z ôsmich federálnych okruhov Ruska. Rozprestiera sa v centrálnej časti ázijského Ruska na území Sibíri. Jeho rozloha predstavuje , čo je 30 % územia Ruskej federácie. Federálny okruh má 17 173 185 (rok 2018) obyvateľov, pričom viac ako 71 % žije v mestách, zvyšok na vidieku. Priemerná hustota osídlenia je takmer 4 obyvatelia na km2. Najväčšími mestami okruhu sú Novosibirsk a Omsk.
Sibírsky federálny okruh bol založený Výnosom prezidenta Ruskej federácie č. 849 dňa 13. mája 2000.
Federálny okruh je veľmi bohatý na nerastné suroviny. Na Sibíri sa nachádza 85 % celoruských zásob olova a platiny, 80 % uhlia a molybdénu, 71 % niklu, 69 % medi, 44 % striebra a 40 % zlata.
Administratívne členenie okruhu Sibírsky federálny okruh tvoria nasledovné subjekty Ruskej federácie: vľavo|náhľad|Administratívne členenie Sibírskeho federálneho okruhu Štyri republiky, tri kraje a päť oblastí.
01. Altajská republika - administratívne centrum Gorno-Altajsk 02. Altajský kraj - administratívne centrum Barnaul 03. Buriatska republika - administratívne centrum Ulan-Ude 04. Zabajkalský kraj - administratívne centrum Čita 05. Irkutská oblasť - administratívne centrum Irkutsk 06. Kemerovská oblasť - administratívne centrum Kemerovo 07. Krasnojarský kraj - administratívne centrum Krasnojarsk 08. Novosibirská oblasť - administratívne centrum Novosibirsk 09. Omská oblasť - administratívne centrum Omsk 10. Tomská oblasť - administratívne centrum Tomsk 11. Tuvianska republika - administratívne centrum Kyzyl 12. Chakaská republika - administratívne centrum Abakan
Hlavným mestom Sibírskeho federálneho okruhu je mesto Novosibirsk ().
Zmeny v administratívnom členení 1. januára 2007 sa Tajmýrsky (Dolgansko-nenecký) autonómny okruh a Evenkovský autonómny okruh zlúčili do Krasnojarského kraja 1. januára 2008 sa Usťordský buriatsky autonómny okruh stal súčasťou Irkutskej oblasti 1. marca 2008 sa Agský buriatsky autonómny okruh zlúčil s Čitskou oblasťou do novovzniknutého Zabajkalského kraja
Najväčšie sídla okruhu Najväčšími sídlami Južného federálneho okruhu z hľadiska počtu obyvateľov (údaje podľa odhadu Ruského štatistického úradu z r. 2010): Novosibirsk () 1.474 tis. Omsk () 1.134 tis. Krasnojarsk () 973 tis. Irkutsk () 585 tis. Barnaul () 598 tis. Novokuzneck () 564 tis. Kemerovo () 521 tis. Tomsk () 509 tis. Ulan-Ude () 377 tis. Čita () 309 tis.
Najvyšší politickí predstavitelia okruhu Splnomocnenec prezidenta Ruskej federácie (plný názov funkcie znie: „Splnomocnenec prezidenta Ruskej federácie pre Sibírsky federálny okruh“) Leonid Vadimovič Dračevskij () - od 18. mája 2000 do 9. septembra 2004 Anatolij Vasilievič Kvašnin () - od 9. septembra 2004 do 9. septembra 2010 Viktor Alexandrovič Tolokonskij () - od 9. septembra 2010 dodnes (r. 2013)
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Oficiálna stránka Sibírskeho federálneho okruhu (v ruštine)