Ukrajinci sú východoslovanský národ, žijúci najmä na Ukrajine. Žijú aj na Slovensku. Na Ukrajine, a v minulosti aj na Slovensku, sa za Ukrajincov považovali aj Rusíni.
Ich odhadovaný počet na svete je 54 miliónov.Ukrainian diaspora abroad makes up over 20 million20 million Ukrainians live in 46 different countries of the world. Používanými jazykmi sú ukrajinčina a ruština, písmom cyrilika. Prevláda pravoslávne vierovyznanie.
Ukrajinci sú potomkami niektorých východoslovanských kmeňov, známych ako Poľania, Drevľania, Volyňania (Dulebovia) a čiastočne Severania.
Etymológia Názov tohto ľudu je odvodený od geografického pojmu; podľa väčšiny výkladov doslova znamená „ľudia žijúci v pohraničí“, čo odráža historickú polohu Ukrajiny na križovatke európskej civilizácie na západe, "ruského sveta" na východe, a moslimského sveta a Krymskí Tatári na juhu.
Napríklad v Kyjevskej kronike ako súčasť Hypatiovho zoznamu z roku 1187 označuje južné kniežatstvá Rusi – vrátane Kyjeva, Černihiva a Perejaslavu – názvom "Ukrajina".Какое содержание вкладывалось в название "Украина" во времена Древней Руси?
Prvá písomná zmienka o konkrétnom etnonyme „Ukrajinci“ sa nachádza v poľských kronikách z roku 1596 v súvislosti s povstaním Severyna Nalyvajka; tento termín tam použil hajtman Stanisław Żółkiewski.Перші козацькі повстання: за що насправді боровся Северин Наливайко?. Za vlády Bohdana Chmelnického a Ivana Mazepu boli názvy „Ukrajina“ a „Ukrajinci“ opäť medzinárodne dohodnuté v zmluvách s Moldavskom "Син їде женитися і не має ніяких ворожих намірів проти поляків") a švédskym kráľom Karolom XII, a tiež v ústave Pilipa Orlika z roku 1710 Конституція України 2021 03.jpg 1710 – ухвалено Конституцію Пилипа Орлика .
Dejiny thumb|vľavo|„Ukrajina – krajina kozákov“, mapa vyhotovená v roku 1648 francúzskym veľvyslancom Guillaumom de Beauplanom (Juh je v hornej časti mapy). thumb|Ústava Pilipa Orlika z roku 1710. Ukrajinci sa v stredoveku začali formovať z východoslovanských kmeňov obývajúcich Kyjevskú Rus a definitívne sa sformovali v období Záporožskej Siče, zároveň oni otvorili absolútnu väčšinu obyvateľstva Ruskeho vojvodstva v Republike dvoch národov. Po začlenení do Ruskej a Rakúsko-uhorskej ríše prešla väčšia časť Ukrajiny rusifikáciou, ktorej súčasťou boli zákazy používania rodného uktsjindkého jazyka. Po rusko-tureckej vojne v rokoch 1768 – 1774 Ruská ríša – za účasti ukrajinských kozákov – ovládla celú oblasť severného Čiernomoria a Krym. Na miestach bývalých kozáckych a krymskotatárskych sídiel vznikli mestá ako Jelisavetgrad, Cherson, Mykolajiv, Odesa, Jekaterinoslav a Mariupoľ; to výrazne rozšírilo územie osídlené Ukrajincami a viedlo k šíreniu i obohateniu ukrajinskej kultúry.Магія вишивки Придніпров‘я. Частина 1. Розмаїття на полотніВишиванка Херсонщини — це тканий літопис півдня України[https://www.expertkr.com.ua/posts/vishivanki-apostolivshchini-krivorizhzhya-i-hersonshchini-hrestik-lishtva-ta-shiroki-rukavi Вишиванки Апостолівщини, Криворіжжя і Херсонщини: хрестик, лиштва та широкі рукави]Вишиванка Херсонської області | Орнаменти ХерсонщиниХерсонська вишиванка – яка вона
V roku 1775 dekrét Kataríny II. zrušil ukrajinské kozáctvo a väčšina ukrajinských roľníkov upadla do poddanstva – do stavu, ktorý pretrval až do roku 1861. V období zintenzívnenej rusifikácie sa mesto Jelisavetgrad vyprofilovalo na významné centrum ukrajinskej kultúry; práve tu vzniklo prvé profesionálne ukrajinské divadlo na svete a mesto bolo rodiskom mnohých významných osobností ukrajinského, poľského i židovského pôvodu.Повітове місто ЄлісаветградОбласна універсальна наукова бібліотека імені Дмитра ЧижевськогоМала батьківщина великих музикантів Okrem toho sa takmer celé architektonické dedičstvo mesta nesie v duchu neoklasicizmu.Дворцова вулицяВулиця Дворцова: від палацу до земського училищаthumb|Maľba zobrazujúca kozákov odrážajúcich nájazd krymsko-tatárskych jazdcovthumb|Vystúpenie v múzeu Záporožskej Sičeupright|thumb|Taras Hryhorovyč Ševčenko, jeden z najvýznamnejších ukrajinských básnikov, ktorý je považovaný za zakladateľa modernej ukrajinskej literatúry|vľavo
V rokoch 1918 až 1920 sa uskutočnili pokusy o vytvorenie stabilného, nezávislého štátu na etnicky ukrajinských územiach; tieto snahy však stroskotali v dôsledku vojenskej agresie susedných krajín a Ukrajinská ľudová republika, vyhlásená v roku 1918, bola rozdelená na základe podmienok Rižského mieru z roku 1921. Zástancovia ukrajinskej nezávislosti boli vyvraždení čekistami.Без терміну давності: сім життів Юрія Горліс-Горського і його таємнича смерть
Počas stalinskej éry – a najmä v období kolektivizácie – prešiel život na Ukrajinskej SSR úplnou premenou. Tradičné kroje, náhrdelníky a šperky z každodenného života prakticky vymizli a ľudové sviatky, ako napríklad Vianoce či sviatok Zjavenia Pána, boli zakázané; každého, kto sa tieto zvyky pokúšal zachovať, označili za „nacionalistu“ alebo „kulaka“, pričom orgány OGPU a NKVD mu zhabali či zničili majetok a samotného človeka v rokoch 1930 až 1950 buď popravili, alebo uväznili v táboroch Gulagu. Týmto spôsobom zanikli jedinečné prvky tradičného ľudového života – prvky, ktoré sa od druhej polovice 30. rokov 20. storočia zredukovali na obyčajné scénické rekvizity pre „domy kultúry“ a oficiálne súbory; navyše sa fakticky vytratila regionálna rozmanitosť a symbolika spojená s odevom, stolovaním či hudbou. Ukrajinci, ktorí prežili Hladomor v rokoch 1932 – 1933, popravy na základe „zákona o klasoch“ či deportácie – a ktorí sa od obdobia druhej päťročnice takmer bez výnimky stali pracovníkmi v kolchozoch – boli nútení nosiť uniformovaný pracovný i civilný odev, rovnako ako obyvatelia ostatných republík ZSSR. Tieto udalosti hlboko zasiahli demografickú štruktúru obyvateľstva, čím narušili odovzdávanie tradícií z generácie na generáciu: kým ukrajinské rodiny mali zvyčajne päť až osem detí – pričom výchova vo veľkej rodine zohrávala kľúčovú úlohu pri zachovávaní zvykov – od druhej polovice 30. rokov klesol priemerný počet detí narodených v celom ZSSR na dve alebo tri. O ich socializáciu sa staral systém materských škôl, štátnych škôl a pionierskych táborov, zatiaľ čo deti „odkulakizovaných“ roľníkov posielali do sirotincov, kde prechádzali úplnou rusifikáciou. thumb|Obyvatelia dediny v Kirovohradskej oblasti Ukrajinskej SSR, polovica 20. storočia. V dôsledku dekulakizácie a rusifikácie – procesov, ktoré pokračovali aj po druhej svetovej vojne – boli takmer všetky tradičné kroje v tomto regióne zničené a nahradené odevom zodpovedajúcim štandardným sovietskym normám
Počas Veľkého teroru v rokoch 1937 – 1938 NKVD popravila alebo deportovala ukrajinských vedcov, spisovateľov, fotografov, filmových režisérov, hudobníkov a historikov tej doby; pozostatky niektorých z nich boli pochované v lese Bykivnia pri Kyjeve, zatiaľ čo iní boli po väznení v tábore Solovky zastrelení v Sandarmochu. K podobným udalostiam dochádzalo aj v západných oblastiach Ukrajiny – či už v čase, keď boli súčasťou Poľskej republiky, Rumunského kráľovstva, Československa a ako súčasť Maďarska, alebo po ich pričlenení k ZSSR v rokoch 1939 – 1941 a následne v rokoch 1944 – 1953 –, pričom tieto represie vyvrcholili počas operácie „Západ“.Биківнянська трагедія
Počas nacistickej okupácie bola činnosť Ukrajinskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi povolená, hoci podliehala prísnej štátnej kontrole; propaganda sa pritom snažila využiť náboženské cítenie obyvateľstva na získanie väčšej podpory pre kolaborantov. Politika oboch totalitných režimov – nacistického i stalinského – však smerovala k tomu, aby sa obyvateľstvo stalo zdrojom lacnej pracovnej sily a aby sa úplne vymazala identita rozličných národov vrátane Ukrajincov Український автокефальний рух в роки німецької окупації: міфи та реалії.
Po vzniku železnej opony a počas Chruščovovho odmäku zažila ukrajinská kultúra určitý rozkvet a získala si popularitu; nikdy však nedošlo k masívnemu oživeniu kvôli vážnym demografickým stratám, ktoré utrpelo ukrajinské obyvateľstvo v dôsledku boľševickej politiky v medzivojnovom období a udalostí druhej svetovej vojny.Українська культура у роки хрущовської “відлиги”. “Шістдесятники” у культуріУкраїна в умовах десталінізації (1953-1964 рр.)Українська культура в роки хрущовської „відлиги” (1953 – 1964 рр.). „Шістдесятництво” Počas vlády Leonida Brežneva sa nosenie tradičného ukrajinského odevu, používanie ukrajinského jazyka a hranie ukrajinskej hudby v každodennom živote začalo považovať za prejavy sympatií k disidentom a KGB to potláčala. Je pozoruhodné, že básnik Vasyl Stus bol opakovane prenasledovaný za svoju tvorbu a zomrel v zajatí.Margarita Yehorchenko: "The Concept of the Poet in the Works of Vasyl Stus" / Маргарита Єгорченко: " Концепт поета у творчості Василя Стуса"
Obdobie perestrojky sa nieslo v znamení snáh o popularizáciu ukrajinskej kultúry. Jednodnou z kľúčových osobnosti týcho snáh bol Viačeslav Čornovil. Spoločnosť „Memorial“ sa zameriavala na dokumentovanie sovietskych represálií a obnovu historickej pamäti. Sprístupnenie archívov NKVD a KGB verejnosti viedlo k odhaleniu tajných pohrebísk obetí politických represií – predovšetkým v Bykivni.Ghosts of Stalinist terror haunt Kyiv's outskirtsBykivnia Graves: Stalin’s NKVD Mass Killings Near Kyiv Po vyhlásení nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 sa krajina zbavila sovietskej cenzúry a začalo sa obrodzovanie ukrajinskej národnej identity, hoci spoločnosť sa ešte dlho vyrovnávala s následkami sovietskej hospodárskej krízy.116. Культурні процеси в Україні після 1991 р. thumb|Oslava Dňa nezávislosti|vľavo Počas rusko-ukrajinskej vojny v 21. storočí boli popri úmrtiach státisícov ukrajinských civilistov spôsobených ozbrojeným konfliktom zničené mnohé ukrajinské kultúrne pamiatky, pričom niektoré z nich, ako napríklad pamätník hladomoru v Mariupole, boli zničené na priamy príkaz ruských úradov,In Mariupol, the occupiers dismantled a monument to the Holodomor victimsThe Russians destroyed a monument to Holodomor victims in temporarily occupied MariupolMariupol’s Holodomor Memorial destroyed by occupation troops to further erase Ukrainian historyRussia destroys monuments to Victims of Holodomor and Stalin’s Terror in occupied Luhansk ako napríklad Mariupoľské činoherné divadlo.Ukraine: Deadly Mariupol theatre strike ‘a clear war crime’ by Russian forcesUkraine: UN Commission concerned by continuing patterns of violations of human rights and international humanitarian lawBeneath the Rubble: Documenting Devastation and Loss in Mariupol V reakcii na kroky Ruska začala Ukrajina uplatňovať politiku dekomunizácie.Decommunization in Times of War: Ukraine’s Militant Democracy Problem
Ukrajinská kultúra thumb|Ivan Franko Národný odev Pre ukrajinský ľudový odev (známy ako vyšyvanka, вишиванка) je charakteristické množstvo východoslovanských vzorov symbolizujúcich prírodné prvky, ako aj motívy z predkresťanskej mytológie.Історія виникнення української вишиванкиthumb|Ukrajinci 19. storočia|vľavoUkrajinský štýl odievania sa plne sformoval v prostredí Záporožskej Siče. V rámci Ruskej ríše zostal ukrajinský ľudový odev prakticky nedotknutý rusifikáciou, keďže táto politika bola zameraná predovšetkým na potláčanie jazyka a národnej identity.Херсонська вишиванка – яка вона
Počas červeného teroru v rokoch 1918 – 1922 Červená garda brutálne vraždila predstaviteľov „nepriateľských tried“. K obzvlášť závažným udalostiam došlo počas obsadenia Kyjeva vo februári 1918, keď sily pod velením Michaila Muravjova spáchali sériu brutálnych vrážd pokojných civilistov – predovšetkým preto, že neboli členmi boľševickej strany, alebo dokonca len za nosenie národného odevu, čo sa považovalo za prejav „buržoázneho nacionalizmu“.1918 - декрет про "червоний терор"
thumb|Ukrajinská svadba v Sovietskom zväze: úplná absencia tradičného oblečenia a rituálov Literatúra