Rumunčina je románsky jazyk, hovorí ním asi 24 miliónov ľudí, z ktorých väčšina žije v Rumunsku (ale aj v Maďarsku, Bulharsku, na Vojvodine a Ukrajine). thumb|left|290px|Pôvod rumunskej slovnej zásoby a spoločné znaky s niektorými inými slovnými zásobamiVyvíjala sa v úzkom kontakte so slovanskými jazykmi. Rumunčinou sa hovorí aj v Moldavsku, kde sa však tento jazyk z historických dôvodov nazýva moldavčina. Jazyk má svoj pôvod v prvom rade v jazyku Dákov, ktorí osídľovali toto územie až do roku 106, kedy bolo dobyté Rímskou ríšou. Na dlhý čas sa stala úradným jazykom hovorová latinčina, ktorá s dáčtinou splynula. Po odchode rímskych legionárov sa o osude latinsky hovoriacich prisťahovalcov stratili správy. Rumunský jazyk sa tak stal prvým románskym jazykom, ktorý sa oddelil od latinčiny, a jediný, ktorý až do modernej doby nebol ovplyvňovaný ostatnými románskymi jazykmi. Zato vplyvy okolitých jazykov, najmä maďarčiny, srbčiny, bulharčiny, ale i nemčiny, ruštiny a gréčtiny sú viac než zjavné. Najmä slovanských prvkov možno v rumunčine nájsť veľké množstvo. thumb|290px|Rozšírenie jednotlivých rumunských dialektov
Delenie Rumunčina sa delí na 5 základných dialektov, niekedy považovaných za samostatné jazyky: Istrorumunčina, Meglenorumunčina, Arumunčina a Dákorumunčina, niekedy delená na vlastnú Rumunčinu a Moldavčinu. Napriek mnohým podobnostiam majú Istrorumuni, Arumuni a Meglenorumuni oproti Dákorumunom pôvod v Rímskych legionároch, ktorí sa usadili na území dnešného Albánska, Severného Macedónska a Chorvátska. Ich pôvod je taktiež v latinčine, no možno medzi nimi nájsť priepastné rozdiely, vyplývajúce z ich rozličných jazykových podkladov (domorodých jazykov, na ktorých sa rozvíjali). Abeceda Písomná podoba rumunčiny používa mierne modifikovanú latinku. Nasleduje tabuľka znakov a ich výslovnosť v slovenskom jazyku. písmeno: a ă â b c d e f g h i î j l m n o p r s ş t ţ u v x z výslovnosť: a ű b k d e f g h, ch i ž l m n o p r s š t c u, w v kz, gz z Niektoré znaky a skupiny znakov majú špecifickú výslovnosť v závislosti od ich polohy: ci vyslov ako či, pokiaľ je „i“ na konci slova, nečíta sa, rovnako v skupinách ciu a cio, ktoré sa vyslovujú ako ču, čo ce vyslov ako če, v skupine cea ako ča gi vyslov ako dži, platí to, čo pri „ci“ ge vyslov ako dže, platí to, čo pri „ce“
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Rumunsko Kategória:Románske jazyky Kategória:Jazyky v Rumunsku Kategória:Jazyky v Moldavsku Kategória:Jazyky vo Vojvodine