Maryland je štát na východe USA. Hraničí s Pensylvániou na severe, Delawarom na východe, Virgíniou a Districtom of Columbia na juhu a Západnou Virgíniou na západe. Malú časť pobrežia obmýva Atlantický oceán. V Marylande sa nachádza aj víkendové sídlo prezidentov USA Camp David.
Dejiny Maryland bol založený ako kolónia roku 1634 a pomenovaný po Henriete Márii, manželke kráľa Karola I. Jeho ekonomická prosperita lákala množstvo osadníkov. Na rozdiel od ostatných kolónií sem chodili prevažne katolíci. 27. apríla 1788 sa Maryland stal 7. štátom Únie. 16. júla 1790 bol z marylandského a virgínskeho územia vykrojený District of Columbia pre budúce hlavné mesto USA, ktoré nemalo podliehať jurisdikcii žiadneho z členských štátov únie.
Na konci vojny, v roku 1812 sa Briti pokúsili dobyť koloniálne jednotky. Ich útok bol však odrazený pevnosťou Fort McHenry v Baltimore. V americkej občianskej vojne sa štát pridal na stranu Únie. Vzhľadom na to, že susedil s nepriateľskou Virgíniou, prebehlo tu niekoľko bojov.
Geografia Hlboko do vnútrozemia (až k Baltimoru) sa zarezáva záliv Chesapeake Bay. Územie na západ od neho sa nazýva Eastern Shore. Je úplne rovinaté a miestami močaristé. Západne od zálivu sa pozvoľne zdvíha pahorkatina, ktorá vrcholí v Allegheny Mountains s najvyšším vrcholom Backbone Mountain (1 024 m) na hranici so Západnou Virgíniou.
Podnebie je teplé a vlhké. Ročné zrážky sa predstavujú približne 1 000 mm. Priemerné júnové teploty 25 °C a januárové približne 0 °C.
Demografia belosi - 62,1% černosi - 27,9% obyvatelia hispánskeho pôvodu - 1,4% pôvodní Američania (Indiáni) - 0,3% Ázijčania - 4,0% ostatné rasy - 1,8% dve alebo viac rás - 2,0%
Ekonomika Z ekonomických aktivít vynikajú služby a obchod; v poľnohospodárstve hlavne chov dobytka; elektrotechnický priemysel.
Iné projekty
thumb|left|Camp David