Ján Poničan (pseudonymy Ján Rob Poničan, rob a i.) (* 15. jún 1902, Očová † 25. február 1978, Bratislava) bol slovenský básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ a publicista.
Rodina otec: Ondrej Poničan adoptívny otec: Pavol Poničan matka: Mária rod. Holíková manželka: Alžbeta Poničanová rod. Kindernayová , Valéria rod. Gajarská
Životopis Narodil sa v roľníckej rodine, no po predčasnej smrti rodičov ho vychovávali príbuzní. Vzdelanie získaval v Banskej Bystrici (na maďarskom klasickom gymnáziu) a Lučenci (reálne gymnázium, maturita). Neskôr pokračoval na vysokej škole technickej v Prahe, no po dvoch rokoch prestúpil na právo, ktoré ukončil v roku 1927. V roku 1924 vstúpil do KSČ. Príslušník skupiny ľavicovo orientovaných intelektuálov DAV. Pracoval v Bratislave ako koncipient, krátko i vo Zvolene. Po prednáškach o ZSSR, kde bol ako vedúci delegácie Medzinárodnej červenej pomoci navštívil Moskvu a Sibír (1931), bol v Banskej Bystrici odsúdený a väznený (1931). V roku 1932 bol advokátskym koncipientom u V. Clementisa, o rok neskôr si otvoril vlastnú advokátsku prax. Zastupoval najmä robotníkov a komunistov. Advokátsku prax vykonával do roku 1947, neskôr bol tajomníkom Advokátskej komory, verejným a štátnym notárom. Po roku 1945 bol tajomníkom a podpredsedom Spolku slovenských spisovateľov v rokoch 1958 – 1959 vedúcim maďarskej redakcie Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry, neskôr potom až do roku 1964, kedy odišiel do dôchodku, bol riaditeľom tohto vydavateľstva.
Tvorba Svoje prvé verše uverejňoval vo viacerých časopisoch (Svojeť, Mladé Slovensko, Pravda chudoby, Hlas ľudu a i.). Spolu s A. Siráckym, D. Okálim a V. Clementisom založil v roku 1924 časopis DAV. Vo svojich básniach vyjadroval svoje politické názory, revolučné a proletárske nadšenie, no tiež vlastný nepokoj, erotické a ľúbostné motívy, mestské zážitky (napr. z Paríža), ale tiež sociálne témy. Využíva melodickosť obrazov, poetické hľadanie rýmov. Okrem poézie, prózy a drámy tiež prekladal diela svetových dramatikov a ruských autorov (Sergej Alexandrovič Jesenin, Vladimír Vladimírovič Majakovskij), maďarských autorov (Endre Ady, Sándor Petőfi), ale tiež diela z bulharského jazyka.
Dielo Poézia 1923 – Som, myslím, cítim a vidím, milujem všetko, len temno nenávidím, básnická zbierka, prvá zbierka slovenskej proletárskej poézie 1929 – Demontáž, básnická zbierka 1932 – Večerné svetlá, básnická zbierka 1934 – Angara, zbierka básní (zážitky z cesty po Sibíri) 1937 – Póly, zbierka básní 1941 – Divný Janko, poéma (v časopise Elán vyšla už v roku 1940) 1942 – Sen na medzi 1946 – Ivan Klas 1946 – Povstanie, cyklická báseň 1947 – Mesto, báseň o minulosti a prítomnosti Bratislavy 1949 – Na tepne čias, zbierka básní 1954 – Básne, výber veršov 1958 – Riava neutícha, zbierka básní 1962 – Ohne nad riekou, výber veršov 1967 – Držím sa zeme, drží ma zem, lyrické komentáre z ciest po vlasti i zahraničí 1972 – Špirála ľúbosť, výber vešov 1973 – Hĺbky a diaľky, zbierka básní
Próza 1935 – Stroje sa pohli, román 1945 – Sám, zbierka poviedok 1945 – Pavučina (koncipovaný už v roku 1935), voľné pokračovanie románu Stroje sa pohli 1945 – Hôrny kvet, ľúbostná romanca 1946 – Treba žiť, román 1949 – Z čias-nečias, zbierka historický noviel 1959 – Po horách-dolinách, obraz prírodnej krásy Slovenska 1960 – A svet sa hýbe 1964 – Červená sedma, výber prózy 1973 – Jánošíkovci 1975 – Búrlivá mladosť 1979 – Dobyvateľ
Dráma 1924 – Dva svety (predtým vychádzala na pokračovanie v Proletárskej nedeli) 1935 – Iskry bez ohňa 1936 – Bačov žart, rozhlasová veršovaná hra 1936 – Vzbura na rozkaz 1941 – Jánošík 1944 – Básnik a kráľ, veršovaná rozhlasová hra 1945 – Vzbura žien, rozhlasová veselohra 1949 – Čistá hra 1958 – Štyria 1962 – Všetkostroj, utopistická veršovaná hra (napísaná v 30. rokoch, vydaná až vo výbere z diela) Máje, libreto, ktoré zhudobnil Bartolomej Urbanec
Tvorba pre deti a mládež 1953 – Deti, deti, pozrite, zbierka básní pre deti 1979 – Skaza hradu, historický román pre mládež (vydaný posmrtne)
Preklady Jean-Baptiste Poquelin Moliére: Mizantrop, Lakomec, Tartuffe Alexander Sergejevič Puškin: Kamenný most, Mozart a Saliéri, Skúpy rytier Friedrich Schiller: Viliam Tell Pedro Calderón de la Barca: Dáma škriatok Carl Maria von Weber: Čarostrelec (preklad libreta)
Ocenenie 1962 – Rad práce 1971 – národný umelec
Pamiatky rodný dom v Očovej; náhrobník v urnovom háji na cintoríne v Slávičom údolí časť literárnej pozostalosti, korešpondencie a obrazová dokumentácia v LAMS
Literatúra Slovenský biografický slovník
Iné projekty
Externé odkazy
Kategória:Davisti Kategória:Narodenia v 1902 Kategória:Úmrtia v 1978 Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež Kategória:Slovenskí básnici Kategória:Slovenskí prozaici Kategória:Slovenskí dramatici Kategória:Slovenskí prekladatelia Kategória:Česko-slovenskí národní umelci Kategória:Osobnosti z Očovej